Bratislava 3. apríla (Teraz.sk) - Prúdenie vody na severe Atlantického oceánu sa spomaľuje. V pozadí je topenie grónskeho ľadu kvôli globálnemu otepľovaniu. Môže to vyvolať vážne problémy.

Záver štúdie, ktorú uverejnila v časopise Nature Climate Change sedemčlenná skupina vedcov, ktorú viedol Stefan Rahmstorf z Potsdam-Institut für Klimafolgenforschung (Nemecko), naznačuje, že to môže vyvolať vážne problémy. Na štúdii spolupracovali aj vedci z Dánska, USA a Španielska.

Nejde o akademizovanie, ani o šírenie poplašných správ. No oblasť, ktorej sa týkajú pozorované zmeny, je akýmsi hrncom, kde sa „varí“ počasie a dlhodobejšie klíma pre ekonomicky najrozvinutejšie oblasti: Európu vrátane Slovenska a Severnú Ameriku.

Studená výnimka

„Je nápadné, že jedna špecifická oblasť severného Atlantiku sa v posledných sto rokoch ochladzovala, kým zvyšok sveta otepľoval,“ povedal Stefan Rahmstorf.

Už skorší výskum naznačil, že je za tým spomalenie atlantickej meridionálnej výmenníkovej cirkulácie. Teda uzlu systému prepojených teplých a studených oceánskych prúdov, ktorý sa označuje ako globálny oceánsky pásový dopravník. Uzol sa nachádza pri juhu Grónska.

„Teraz sme odhalili pevné dôkazy, že prúdenie v globálnom oceánskom pásovom dopravníku počas posledného storočia slablo. Zvlášť po roku 1970,“ konštatoval.

Foto: S. Rahmstorf et al.

Zástupné svedectvo, ale jednoznačné

Vedci nemajú k dispozícii skutočne dlhodobé priame merania oceánskych prúdov. Tie sa totiž rozbehli pomerne nedávno, s rozvojom oceánografie ako odboru a sprevádzkovaním výskumnej flotily. A nasadením satelitov. Preto využívajú zástupné údaje (proxy data).

Konkrétne údaje o teplote morskej vody pri hladine a o teplote atmosféry. Oceánske prúdy sú totiž hlavná príčina teplotných zmien v subpolárnom severnom Atlantiku.

Zástupné historické údaje sa zbierajú z pestrej palety zdrojov. Najmä z vrtov do ľadovcov a ľadových štítov, letokruhov stromov, koralov, oceánskych a jazerných sedimentov. Na základe toho všetkého možno zrekonštruovať teploty až spred vyše tisícročia.

Z porovnania s týmito údajmi vyplynulo, že spomenuté nedávne zmeny nemajú precedens od roku 900. To silne naznačuje, že ich spôsobilo globálne otepľovanie sčasti zapríčinené ľuďmi.

Foto: Zdeněk Urban

Vinníkom je topenie Grónska

Hybným mechanizmom atlantickej meridionálnej výmenníkovej cirkulácie sú rozdielne hustoty oceánskej vody. Z juhu na sever prúdi teplejšia a teda ľahšia voda. Studená a teda ťažšia voda zasa klesá hlbšie pod hladinu a následne prúdi opačným smerom.

„Cirkuláciu pravdepodobne narúša sladká voda, pochádzajúca z topenia grónskeho ľadového štítu,“ povedal Jason Box z Geological Survey of Denmark and Greenland v Kodani. Sladšia voda je menej hustá a preto menej klesá do hlbín.

„Ľuďmi vyvolaný úbytok hmotnosti grónskeho ľadového štítu tak spomaľuje atlantický výmenník, a to sa ešte môže zosilniť, ak dovolíme, aby pokračoval rast teplôt,“ vysvetlil.

Modely verzus realita

Pozorované ochladzovanie severného Atlantiku pri juhu Grónska je väčšie, než ako dosiaľ predpovedali počítačové modely klímy. „Bežné modely podhodnocujú prebiehajúcu zmenu. Buď preto, že je v nich zabudovaná prílišná stabilita atlantického výmenníka, alebo kvôli tomu, že nesprávne zohľadňujú topenie grónskeho ľadového štítu. Azda oboje,“ povedal člen tímu Michael Mann z Pennsylvania State University v University Park.

„Je to ďalší príklad toho, ako pozorovania ukazujú, že predpovede súdobých klimatických modelov sú v niektorých ohľadoch stále príliš konzervatívne. Osobitne, čo sa týka tempa, ktorým prebiehajú určité zretele klimatickej zmeny,“ doplnil.

Foto: Stefan Rahmstorf/PIK

Nebude to ľadová doba. No čakajme problémy

Ochladzovanie vzduchu nad severným Atlantikom však iba mierne zoslabí otepľovanie nad kontinentami. Hoci sa v súvislosti so vznikom ľadových dôb uvádza ako jeden z faktorov zmena globálneho systému oceánskych prúdov, aktuálne prevláda odborný konsenzus, že bezprostredne nehrozí nová ľadová doba. Situácia, ktorú pred časom zobrazil hollywoodský kasový trhák Deň po zajtrajšku, nám teda zrejme nehrozí.

Na druhej strane, výrazná čo len postupná zmena cirkulácie v Atlantickom oceáne bude mať veľké dôsledky. Z pohľadu (nielen) ľudstva záporné. „Narušenie cirkulácie postihne oceánsky ekosystém, a tým aj rybolov a súvisiace živobytia mnohých ľudí na pobrežiach. Spomalené prúdenie prispeje k regionálnemu stúpaniu morských hladín, čo zasiahne mestá ako New York a Boston. A napokon, teplotné zmeny v tejto oblasti ovplyvnia aj systémy počasia na oboch stranách Atlantiku, v Severnej Amerike i Európe,“ povedal Stefan Rahmstorf.

Tu by sme nemali zabúdať, že slovenské počasie sa tiež zväčša „vyrába“ v severnom Atlantiku. A hoci počasie ako takzvaný nelineárny systém (v kocke: malé zmeny jednotlivých čiastkových faktorov mávajú veľké dôsledky pre celok) má nárok na to, čo by sme nazvali vrtochy, v posledných rokoch aj u nás pribúdajú nezvyčajné meteorologické javy.

Atlantické vychýlenie globálnej rovnováhy?

Kľúčovou otázkou zostáva, čo by sa stalo, keby cirkulácia natoľko zoslabla, až by sa úplne rozpadla. Atlantický obrat sa už dávno považuje za jeden z možných procesov, ktoré môžu rozhodujúcim spôsobom vychýliť rovnováhu systému Zeme. Nehľadiac na spomenuté upokojenie ohľadne ľadovej doby, znamenalo by to dosť rýchlu a ťažko zvrátiteľnú zmenu.

Pravidelné správy Intergovernmental Panel on Climate Change (IPCC, Medzivládny panel o klimatickej zmene) sú dostatočne známe aj mediálne. Posledná odhaduje pravdepodobnosť, že k opísanej situácii dôjde už v tomto storočí, na až jedna ku desiatim. Mnohí vedci však toto riziko považujú za podstatne vyššie. Vrátane členov tímu Stefana Rahmstorfa.

Zdroje: Nature Climate Change z advance z 23.3. 2015; Komuniké Potsdam Institute for Climate Impact Research (PIK) z 23.3. 2015