Hrušovo 15. septembra (TASR) - Pece na pálenie vápna sa v obci Hrušovo v okrese Rimavská Sobota stali novou turistickou atrakciou. Ako pre TASR povedala starostka Gizela Ciráková, v dedine vybudovali oddychovú zónu a pecou sa snažia pripomenúť si minulosť obce, ktorá prekvitala najmä vďaka kvalitnej surovine v regióne.

Pec na pálenie vápna stála v minulosti na okraji obce. Dve kupoly teraz dominujú centrálnej časti dediny. "V Hrušove dnes žije približne 200 obyvateľov a väčšinu domov už vlastnia chalupári. Prichádzajú na víkend s rodinami a aj vďaka tejto ukážke spoznávajú našu minulosť a históriu. V Gemeri sa totiž ešte aj dnes vyskytujú kvalitné vápence, ktoré obsahujú viac ako 90 percent uhličitanu vápenatého. Naši obyvatelia poznali hygienické, stavebné a estetické účinky vápna už v dávnej minulosti. Ale vápno sa používalo pri výrobe malty iba na stavby feudálnych sídiel, ako boli kaštiele či kúrie a na cirkevné stavby. Ľudia si obydlia stavali z dreva. Vápno sa začalo používať najmä od vydania Ohňového patentu z roku 1751. Dodatok zákona č. 18 z roku 1848 dával právo vydávať povolenie na pálenie vápna urbariátom a predstavenstvám obcí," povedala Ciráková.

Vápno v minulosti pálili na Gemeri v 47 obciach. Remeslo nahradila priemyselná výroba po 2. svetovej vojne. Majstri remesla museli vedieť ukladať vápenec do klenby pece. Na spodnú, nosnú časť dávali ploché kusy, ktoré niesli celú váhu nad sebou. Väčšie kamene posúvali do stredu. Predposlednou fázou bolo ukladanie suroviny do tvaru kupoly, ktorú uzatvorili najväčším kameňom.

Oheň horel v peci niekoľko dní a nocí. Vápenkári poznali vypálené vápno podľa toho, že drevo prestalo dobre horieť, zmenil sa dym a biele vápno sa začalo oddeľovať od muriva vápenice. Priemerný vápenkár vypálil do roka 20 pecí, niektorí stihli aj 30. Prácu pri stavbe pece si riadili tak, aby bolo vápno koncom týždňa vypálené. Cez víkend pec vychladla a v pondelok mohli začať s rozvozom.