Počúval, rešpektoval a aj nesúhlasil s mnohými názormi, ako budovať samostatnú štátnosť SR, podotkol Hrušovský. Dubčekova smrť podľa neho dodnes vyvoláva otázniky.
Autor TASR
Bratislava 26. novembra (TASR) - Alexander Dubček bol človek dvoch tvárí - ľudskej a politickej. Vedel druhého pochopiť, ale v politike bol nekompromisný. Takto si na neho pri príležitosti 100. výročia od jeho narodenia spomína bývalý politik Pavol Hrušovský, ktorý sa s Dubčekom stretával vo Federálnom zhromaždení.
"Alexander Dubček bol milý človek, ale v politike nekompromisný. Zo sklamaného komunistu sa stal sociálny demokrat. Dokázal politiku doniesť k obyčajným ľuďom cez svoju ľudskú tvár," povedal pre TASR Hrušovský. Dubček mal podľa jeho slov aj tvár politickú.
"Keď bol presvedčený o správnosti svojho postoja k danej veci, mal dostatok trpezlivosti na dialóg. Na základe svojich životných skúseností sa otvoril demokracii ako základu budovania nového politického systému po Novembri 1989," vysvetlil Hrušovský.
Dubček sa podľa jeho slov netajil nespokojnosťou s rýchlym rozdelením Česko-Slovenska. "Počúval, rešpektoval a aj nesúhlasil s mnohými názormi, ako budovať samostatnú štátnosť SR," podotkol Hrušovský. Dubčekova smrť podľa neho dodnes vyvoláva otázniky.
Alexander Dubček bol prvým tajomníkom Ústredného výboru Komunistickej strany Československa (ÚV KSČ) od januára 1968 do apríla 1969. Bol symbolom reforiem známych ako Pražská jar, ktoré vyvrcholili v roku 1968. V auguste 1968 demokratizačný proces násilne ukončila invázia sovietskych a ostatných spojeneckých armád. Z funkcie musel Dubček odísť po nátlaku Kremľa. To označujú historici za začiatok normalizačného procesu v bývalom Československu. Po Nežnej revolúcii sa v decembri 1989 stal Alexander Dubček predsedom Federálneho zhromaždenia.
"Alexander Dubček bol milý človek, ale v politike nekompromisný. Zo sklamaného komunistu sa stal sociálny demokrat. Dokázal politiku doniesť k obyčajným ľuďom cez svoju ľudskú tvár," povedal pre TASR Hrušovský. Dubček mal podľa jeho slov aj tvár politickú.
"Keď bol presvedčený o správnosti svojho postoja k danej veci, mal dostatok trpezlivosti na dialóg. Na základe svojich životných skúseností sa otvoril demokracii ako základu budovania nového politického systému po Novembri 1989," vysvetlil Hrušovský.
Dubček sa podľa jeho slov netajil nespokojnosťou s rýchlym rozdelením Česko-Slovenska. "Počúval, rešpektoval a aj nesúhlasil s mnohými názormi, ako budovať samostatnú štátnosť SR," podotkol Hrušovský. Dubčekova smrť podľa neho dodnes vyvoláva otázniky.
Alexander Dubček bol prvým tajomníkom Ústredného výboru Komunistickej strany Československa (ÚV KSČ) od januára 1968 do apríla 1969. Bol symbolom reforiem známych ako Pražská jar, ktoré vyvrcholili v roku 1968. V auguste 1968 demokratizačný proces násilne ukončila invázia sovietskych a ostatných spojeneckých armád. Z funkcie musel Dubček odísť po nátlaku Kremľa. To označujú historici za začiatok normalizačného procesu v bývalom Československu. Po Nežnej revolúcii sa v decembri 1989 stal Alexander Dubček predsedom Federálneho zhromaždenia.