Veľká Maňa/Bratislava 9. júna (TASR) - Do vysokej politiky vstúpil Pavol Hrušovský krátko po novembri 1989 a jeho politická kariéra je spojená s Kresťanskodemokratickým hnutím (KDH). Bol federálnym poslancom, KDH zastupoval aj v slovenskom parlamente. Národnú radu (NR) SR viedol ako predseda v rokoch 2002 - 2006 a 2011 - 2012. Lídrom KDH bol v období rokov 2000 - 2009. Dlhoročný popredný predstaviteľ konzervatívnej politiky bude mať 9. júna 70 rokov.

"Do KDH som sa rozhodol vstúpiť z dôvodu môjho očakávania zmeny charakteru štátu, založenej na princípoch kresťanských hodnôt, ktoré som získal formáciou v rodinnom prostredí. Inšpiráciou pre mňa boli aj odvážne postoje mnohých ľudí, ktorí pôsobili v disente, mimo disentu, v tajnej cirkvi a v zahraničnej nútenej emigrácii. Ich aktivity som vnímal ako neustály zápas o formovanie novej tváre našej krajiny," uviedol pre TASR Hrušovský.

Pavol Hrušovský sa narodil 9. júna 1952 vo Veľkej Mani. Štúdium na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave ukončil v roku 1978. Pracoval ako právnik v rôznych hospodárskych organizáciách. V roku 1989 sa stal vedúcim právneho oddelenia Jednota Spotrebné družstvo Nitra. Začiatkom 90. rokov pôsobil aj ako prednosta Okresného úradu v Nitre.

Politicky sa začal angažovať krátko po Nežnej revolúcii a v roku 1989 bol kooptovaný poslanec Federálneho zhromaždenia Československej socialistickej republiky (FZ ČSSR). Vo voľbách v roku 1990 ho zvolili za poslanca Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (FZ ČSFR).

Od roku 1992 bol poslancom NR SR, členom ústavnoprávneho, mandátového a imunitného výboru a podpredsedom poslaneckého klubu KDH. Vo voľbách v roku 1998 kandidoval za poslanca do NR SR za Slovenskú demokratickú koalíciu (SDK). Jej členom bol od júla 1998 do marca 1999, keď sa opäť stal členom KDH.

Na sneme KDH v októbri 2000 zvolili Hrušovského za predsedu KDH. Vo funkcii lídra hnutia nahradil Jána Čarnogurského a na čele KDH stál do septembra 2009, keď ho vystriedal Ján Figeľ.

Foto: TASR/Miroslava Cibulková

"Politickým úspechom KDH pod mojím vedením bol vstup Slovenskej republiky do Európskej únie a NATO, čo bolo výsledkom účasti KDH v proreformných vládach v danom čase. Veľká vďaka však patrí všetkým občanom Slovenska, ktorí vážne rozhodnutia vedeli prijať," zhodnotil Hrušovský svoje pôsobenie na čele KDH.

V rokoch 1998 - 2002 bol Hrušovský podpredsedom NR SR. Predsedom parlamentu sa stal v roku 2002 a na čele NR SR stál do februára 2006, keď sa KDH rozhodlo odísť z druhej vlády Mikuláša Dzurindu pre neschválenie zmluvy o výhrade vo svedomí medzi SR a Vatikánom.

Po páde vlády Ivety Radičovej v októbri 2011 nahradil vo funkcii predsedu NR SR Richarda Sulíka a predsedom parlamentu bol do predčasných volieb v roku 2012. Aj s týmto obdobím si spája politické sklamania. "Presadzovanie osobných záujmov a nedodržiavanie dohôd, ktoré sa, žiaľ, skončili predčasnými parlamentnými voľbami, ma najviac sklamali," uviedol pre TASR.

Po predčasných voľbách v roku 2012 sa Hrušovský ocitol v pozícii opozičného poslanca. V roku 2014 kandidoval v prezidentských voľbách. Po neúspešných prezidentských voľbách a následne pre KDH aj neúspešných parlamentných voľbách sa v roku 2016 z aktívnej politiky stiahol.

Foto: Archív KDH

Hodnoty konzervatívnej politiky majú však podľa neho svoje miesto v slovenskom politickom živote. "V politike chápanej ako umenie možného má miesto konzervatívna politika, ale v politike chápanej výlučne pragmaticky konzervatívne hodnoty miesto nemajú. Ak konzervatívna politika skĺzne na úroveň politického pragmatizmu, prestáva byť konzervatívnou," zdôraznil Hrušovský.

Budúcnosť KDH vidí v úspešných regionálnych a parlamentných voľbách. "Za úspech súčasného vedenia KDH budem považovať návrat KDH na úroveň parlamentnej politickej strany," uviedol pre TASR bývalý predseda hnutia.