Pozornosť každého hubára však zvyčajne upúta muchotrávka červená. Je vhodná iba na obdivovanie a je vždy spestrením jesennej vychádzky.
Autor TASR
Prievidza 2. novembra (TASR) – Jesenná hubárska vychádzka, keď les hýri všetkými farbami ako maliarska paleta, patrí medzi najväčšie zážitky z pobytu v prírode. Tvrdia to hornonitrianski hubári, ktorí využívajú neskoré babie leto na prechádzku a zber jesenných húb v Strážovských vrchoch alebo pohorí Vtáčnik.
Jeseň totiž ponúka hubárom omnoho väčšiu nádielku rôznorodých húb. Sú druhovo oveľa pestrejšie ako to lístie, ktoré pri každom závane vetra padá zo stromov ako farebné sneženie. "V šuchotavom lístí totiž ešte stále rastú hríby dubové, smrekové aj borové, kozáky osikové s červenými hlavičkami, masliaky či suchohríby žltomäsové. No pribudli ďalší predstavitelia jedlých jesenných húb. Je to napríklad suchohríb hnedý, ktorý sa kvalitou vyrovná aj dubákom, ba niektorí tvrdia, že je lepší, voňavejší. Rastie tiež strmuľka inovaťová, pôvabnica fialová, ale aj lievik trúbkovitý, kuriatko žltohnedé alebo lievikovité. A potom sú to chrumkavé rýdziky a najmä podpňovky, ktoré viacerí volajú michalky alebo václavky. Sú vhodné predovšetkým na nakladanie do octu. Niektorí hubári ich aj sušia do vianočnej kapustnice," tvrdí skúsený hubár Pavol Hložanský z Prievidze.
Pozornosť každého hubára však zvyčajne upúta muchotrávka červená. Túto jedovatú hubu, nie však smrteľne, podľa jej krásneho bodkovaného klobúka pozná asi každý. Je vhodná iba na obdivovanie a je vždy spestrením jesennej vychádzky. Nebezpečne jedovaté huby vlastne už takmer nerastú. Ešte možno muchotrávka citrónovožltá a tá neláka k zberu.
Hubári sú presvedčení, že ak neprídu väčšie mrazy, pri počasí, ktoré v týchto dňoch panuje, hubárska sezóna ešte bude pokračovať. Aj keď už z lesa nebudú nosiť plné košíky. Nahradí im to práve pobyt v jesennej prírode.
Jeseň totiž ponúka hubárom omnoho väčšiu nádielku rôznorodých húb. Sú druhovo oveľa pestrejšie ako to lístie, ktoré pri každom závane vetra padá zo stromov ako farebné sneženie. "V šuchotavom lístí totiž ešte stále rastú hríby dubové, smrekové aj borové, kozáky osikové s červenými hlavičkami, masliaky či suchohríby žltomäsové. No pribudli ďalší predstavitelia jedlých jesenných húb. Je to napríklad suchohríb hnedý, ktorý sa kvalitou vyrovná aj dubákom, ba niektorí tvrdia, že je lepší, voňavejší. Rastie tiež strmuľka inovaťová, pôvabnica fialová, ale aj lievik trúbkovitý, kuriatko žltohnedé alebo lievikovité. A potom sú to chrumkavé rýdziky a najmä podpňovky, ktoré viacerí volajú michalky alebo václavky. Sú vhodné predovšetkým na nakladanie do octu. Niektorí hubári ich aj sušia do vianočnej kapustnice," tvrdí skúsený hubár Pavol Hložanský z Prievidze.
Pozornosť každého hubára však zvyčajne upúta muchotrávka červená. Túto jedovatú hubu, nie však smrteľne, podľa jej krásneho bodkovaného klobúka pozná asi každý. Je vhodná iba na obdivovanie a je vždy spestrením jesennej vychádzky. Nebezpečne jedovaté huby vlastne už takmer nerastú. Ešte možno muchotrávka citrónovožltá a tá neláka k zberu.
Hubári sú presvedčení, že ak neprídu väčšie mrazy, pri počasí, ktoré v týchto dňoch panuje, hubárska sezóna ešte bude pokračovať. Aj keď už z lesa nebudú nosiť plné košíky. Nahradí im to práve pobyt v jesennej prírode.