Bratislava 14. septembra (TASR) – Matúš Jakabčic je renomovaný džezový gitarista, skladateľ a aranžér, ale tiež producent, hudobný režisér a pedagóg. Ako autor aj interpret spolupracoval s mnohými poprednými domácimi a medzinárodnými hudobnými telesami a sólistami, má za sebou množstvo vlastných úspešných projektov. Od roku 2011 je riaditeľom Hudobného fondu.

V utorok 14. septembra bude mať významný slovenský džezový hudobník RNDr. Matúš Jakabčic 60 rokov.

Matúš Jakabčic sa narodil 14. septembra 1961 v Bratislave. V roku 1984 úspešne absolvoval štúdium teoretickej kybernetiky na Matematicko-fyzikálnej fakulte Univerzity Komenského (dnes Fakulta matematiky, fyziky a informatiky). Popri tom študoval hru na klasickej gitare na Ľudovom konzervatóriu. V rokoch 1986 – 1991 vyštudoval kompozíciu na bratislavskom konzervatóriu a v roku 1995 zavŕšil štúdium džezovej kompozície na Berklee College of Music v Bostone v Spojených štátoch amerických.

V rokoch 1993 – 2010 vyučoval na bratislavskom konzervatóriu. Na Hudobnej a umeleckej akadémii Jána Albrechta v Banskej Štiavnici pôsobil v rokoch 2009 – 10, od 2010 začal vyučovať na Janáčkovej akademii múzických umění (JAMU) v Brne. Za riaditeľa Hudobného fondu bol zvolený 13. októbra 2010. V tejto funkcii pôsobí od 1. januára 2011.

Ako hudobník začínal od roku 1983 v skupine Stop Time, s ktorou získal v roku 1988 prvú cenu na Medzinárodnom jazzovom festivale v Karlových Varoch.

Foto: TASR – Martin Baumann

V rokoch 1985 – 89 bol členom Tanečného orchestra Československej televízie v Bratislave, kde sa uplatnil aj ako skladateľ a aranžér, spolupracoval s Big Bandom bratislavského konzervatória (1986 – 1990). Zároveň bol v období rokov 1986 – 91 členom Tria Jakabčic-Burian-Jaro.

V rokoch 1987 – 94 pôsobil v Kvintete Dušana Húščavu. Tvoril duo s klaviristom Gabrielom Jonášom, ktoré sa neskôr rozšírilo o českého kontrabasistu Roberta Balzara na trio. Počas štúdií za oceánom spolupracoval s Big Bandom Grega Hopkinsa.

Spolupracoval tiež s viacerými veľkými džezovými telesami – s Big Bandom Radio Bratislava, Big Bandom Radio Praha, Big Bandom Gustava Broma, a tiež s Euro Jazz Big Bandom v Paríži. Pôsobil v East European Artsemble Ľuboša Šrámka. Rovnako úspešne spolupracoval aj s orchestrami vážnej hudby – so Slovenskou filharmóniou, so Štátnou filharmóniou v Košiciach či s Moyzesovovým kvartetom.

Foto: TASR/Andrej Galica

Sám založil viacero džezových formácií ako napríklad Matúš Jakabčic CZ-SK Big Band, spomínané zoskupenie Stop Time, Matúš Jakabčic Tentet, Bee Connection, Madhouse, Matúš Jakabčic Quartet a EU Big Band.

Matúš Jakabčic je autorom muzikálu Umrieť pre krásu na motívy Manon Lescaut – novely, ktorú v roku 1731 napísal spisovateľ Abbé Prévost. Spomedzi ďalších skladieb možno spomenúť suity pre big band Last Piece, No Name Extension (obidve 1995), 1. 4. E. M. (2000) a dielo Magic Zephyr (2011, s rakúskym džezovým hudobníkom Harrym Sokalom). Je autorom hudby k trom televíznym inscenáciám.

Zložil viacero skladieb pre symfonický orchester a džezové zoskupenia. Najrozsiahlejším dielom spomedzi nich je cca 45-minútová skladba Medzi dvoma svetmi (Between 2 Worlds), ktorá vznikla na objednávku Štátnej filharmónie Košice. Skladba pre symfonický orchester a jazzové kvinteto mala slovenskú premiéru 29. októbra 2010. K novším prírastkom jeho tvorby patrí skladba Jesenné Trblietanie pre Štátny komorný orchester Žilina a jazzový septet, ktorá vznikla na objednávku festivalového výboru Bratislavských hudobných slávností v roku 2010.

Ako interpret a skladateľ figuruje na viac než dvadsiatich hudobných nosičoch, naposledy na albume Hany Šebestovej s názvom Utajená (2010). Účinkoval na festivaloch a koncertoch takmer po celej Európe, v USA, v Izraeli, Alžíri a na Kube.

Popri spomínanom ocenení z Karlových Varov získal Matúš Jakabčic v roku 1993 cenu Ladislava Martoníka ako džezmen roka a Cenu Charlesa Mingusa (1995). Stal sa víťazom skladateľskej súťaže Roku slovenskej hudby (1996) so skladbou Lower East Boston Alcoholic Group, so skladbou Rhythm bol finalistom Medzinárodnej súťaže džezových tém v Monaku (1997).