Bratislava 28. mája (TASR) – Meno maďarského hudobného skladateľa Györgya Ligetiho sa nerozlučne spája s modernou vážnou hudbou 21. storočia. Jeho skladba Atmosféry z roku 1961 patrí k najznámejším dielam hudobnej avantgardy. "Jedným z mojich kompozičných zámerov je vytvoriť iluzórny hudobný priestor, kde to, čo bolo pôvodne pohybom a časom, sa prezentuje ako nehybné a nadčasové," vravel o svojej tvorbe samotný umelec.

V nedeľu 28. mája uplynie 100 rokov od narodenia maďarského skladateľa Györgya Ligetiho.

György Ligeti sa narodil 28. mája 1923 v mestečku Tarnaveni na maďarsko-rumunskom pohraničí. Keď mal šesť rokov, rodina sa presťahovala do približne 100 kilometrov vzdialeného Klužu (Cluj, hlavné meste Sedmohradska).

Ligeti ako dieťa prejavoval nielen hudobné nadanie, ale rovnako nadšený bol aj pre prírodné vedy. Záujem o matematiku a chémiu ho sprevádzal po celý život a Ligeti ho neraz využíval ako zdroj umeleckej inšpirácie.

Začal študovať na konzervatóriu v Kluži. Do jeho života však nemilosrdne zasiahla druhá svetová vojna. V roku 1940 pripadla Severná Transylvánia – vrátane Klužu – Maďarsku. Ligetiho poslali v roku 1944 na nútené práce, jeho rodičov odviezli do koncentračného tábora v Auschwitzi, mladší brat bol deportovaný do tábora Mauthausen-Gusen.

Z celej rodiny prežila vojnu len matka. Ligetimu sa v roku 1949 podarilo dokončiť štúdium hudby na budapeštianskej Hudobnej akadémii a od roku 1950 na nej začal vyučovať. Jeho diela z tohto obdobia, čerpajúce zo štýlu Bélu Bartóka, boli značne vzdialené od oficiálnej doktríny socialistického realizmu a nemali šancu byť uvedené v komunistickom Maďarsku.

Po potlačení maďarského povstania v roku 1956 Ligeti emigroval na Západ. Pri odchode do Viedne nechal v Budapešti väčšinu svojich napísaných hudobných diel. Dostal sa do kontaktu so západnou avantgardou a zúčastnil sa letných skladateľských kurzov v Darmstadte, ktoré viedli v tom čase renomovaní autori Karlheinz Stockhausen a Pierre Boulez.

Ako skladateľ sa však Ligeti uberal svojou vlastnou cestou. Uznanie ako skladateľovi mu priniesli svetové premiéry jeho orchestrálnych diel Zjavenia (1959) a predovšetkým jeho najznámejšej skladby Atmosféry (1961). Tieto diela znamenali pre Ligetiho prelom.

Napriek tomu, že bol považovaný za popredného autora, musel sa dlho živiť štipendiami, skladateľskými províziami a dočasnými lektorátmi, okrem iného v Štokholme a na Stanfordskej univerzite. V roku 1968 mu udelili rakúske občianstvo. V roku 1975 mu konečne ponúkli profesúru na hudobnej škole v Hamburgu, kde učil až do svojho odchodu do dôchodku v roku 1989.

Ako skladateľ sa venoval orchestrálnej ale napríklad aj elektronickej tvorbe. Skomponoval tiež jedinú operu Le Grand Macabre (1975-1977). Po jej dokončení inak plodný Ligeti asi päť rokov nevytvoril prakticky nič. Až Trio pre husle, lesný roh a klavír, dokončené v roku 1982, mu otvorilo novú tvorivú fázu. V nej vznikla aj séria osemnástich klavírnych etúd, na ktorej pracoval od roku 1985.

György Ligeti zomrel vo Viedni 12. júna 2006 po dlhej chorobe, keď bol posledné tri roky upútaný na invalidný vozík. Pochovaný je vo Viedni.

S jeho hudbou sa môžu stretnúť aj filmoví diváci. Časti jeho diela, predovšetkým skladby Atmosféry, použil americký režisér Stanley Kubrik vo filme 2001: Vesmírna odysea. Urobil tak bez skladateľovho vedomia, honorár mu vyplatil až po súdnom spore. Jeho hudbu použil aj vo filme Osvietenie (Shining, 1980). Ligeti napriek tomu vyjadril Kubrickovi svoje uznanie.

Zdroj: berlinerfestspiele.de, britannica.com