Nelahozeves/Bratislava 8. septembra (TASR) – Zatiaľ čo Bedřich Smetana položil základy českého národného hnutia v hudbe, jeho nasledovník Antonín Dvořák tento odkaz rozvinul a rozšíril v pôsobivej sérii diel, ktorými sa zaradil medzi najznámejších a najhranejších českých skladateľov.
Technickou plynulosťou a bohatou melodickou invenciou potvrdil svoj nesporný hudobný talent. Komponoval hudbu sakrálneho aj svetského charakteru. Zložil oratóriá, kantáty, symfónie, piesňové cykly, komorné a klavírne skladby, koncerty aj opery.
Od narodenia českého hudobného skladateľa a pedagóga, predstaviteľa klasicizujúceho romantizmu Antonína Dvořáka uplynie v stredu 8. septembra 180 rokov.
Antonín Leopold Dvořák sa narodil 8. septembra 1841 v obci Nelahozeves, severne od Prahy. Hoci sa predpokladalo, že sa stane mäsiarom a hostinským ako jeho otec (ktorý popri tom hral na citare), nestalo sa tak. Chlapec mal nespochybniteľný talent pre hudbu, a tak sa pod vedením učiteľa Josefa Spitza hudobne rozvíjal. Hrou na husle už v detskom veku sprevádzal miestne dedinské tancovačky.
Ako dvanásťročný sa spolu s rodinou presťahoval do Zloníc, kde začal študovať základy harmónie, hru na klavír a neskôr aj organ. V roku 1857 na podnet Dvořákovho ďalšieho učiteľa Antonína Liehmanna rodina umožnila, aby sa mladý umelec zapísal do Ústavu pre cirkevnú hudbu v Prahe. Absolutórium na škole získal po dvoch rokoch koncertom, na ktorom hral okrem skladieb Johanna Sebastiana Bacha aj vlastnú tvorbu - Preludium D dur a Fugu g mol. Renee Flemingová (vľavo) ako Rusalka a Dolora Zajicková ako Ježibaba 28. apríla 2004 počas kostýmovej skúšky opery českého skladateľa Antonína Dvořáka Rusalka v newyorskej Metropolitan Opera, foto z archívu.Foto: TASR/AP
Po štúdiách pôsobil ako huslista v kapele Karla Komzáka, ktorá po otvorení Prozatímniho divadla v roku 1862 tvorila časť operného orchestra. Tu sa zoznámil s Bedřichom Smetanom aj s herečkou Josefinou Čermákovou. Po vplyvom trpkej skúsenosti s nenaplnenou láskou k herečke napísal cyklus piesní Cypřiše (1865). Skomponoval tiež hudobnodramatické dielo Král a uhlíř (druhá verzia, 1874), no mimoriadny úspech zaznamenalo zhudobnenie lyricko-epickej skladby Dědicové Bílé hory s vlasteneckými motívmi (1873).
Napriek tomu, že si skladateľ získal širšiu pozornosť, výrazný finančný úspech mu zatiaľ jeho nadanie neprinieslo, a tak si privyrábal aj ako učiteľ. V novembri 1873 sa oženil s klaviristkou a speváčkou Annou Čermákovou, mladšou sestrou platonickej lásky Josefiny. O dva roky neskôr dostal od rakúskej vlády štátny príspevok, ktorým si výrazne finančne polepšil. Kontakty na Viedeň mu priniesli aj priateľstvo s Johannesom Brahmsom. Vďaka tomuto uznávanému nemeckému hudobnému skladateľovi začal Dvořákovu tvorbu vydávať známy nemecký vydavateľ Fritz Simrock.
Uznanie zahraničných odborníkov získal Dvořák dielom Moravské dvojzpěvy (1876) aj Oratóriom Stabat mater (1878), ktoré bolo poznačené osobnou tragédiou v jeho živote, keď mu v krátkom čase zomreli tri deti. Medzinárodnú popularitu si získali aj orchestrálne skladby Slovanské tance (1878, 1886).
Obdiv popredných kritikov, inštrumentalistov a dirigentov naďalej šíril jeho slávu v zahraničí, čo prirodzene viedlo k uznaniu aj v jeho vlastnej krajine. V roku 1884 uskutočnil prvú z návštev Anglicka, kde dostal požiadavku od londýnskej Filharmonickej spoločnosti na vytvorenie novej symfónie. O rok neskôr skomponoval svoju v poradí siedmu symfóniu (Symfonie č. 7 d mol). Dramatickým výrazom a pochmúrnou atmosférou sa odlišuje od väčšiny Dvořákových diel. V roku 1891 mu Univerzita Cambridge udelila čestný doktorát.
O rok neskôr Dvořák prijal ponuku stať sa riaditeľom novozaloženého Národného hudobného konzervatória (National Conservatory of Music) v New Yorku. Počas pobytu v Amerike zložil veľmi populárnu Symfóniu č. 9 e mol s podtitulom Z Nového světa (1893). Za veľmi silný zdroj inšpirácie pre vznik tohto hudobného diela sú považované najmä spirituály Afroameričanov. Úspešná premiéra „Novosvětskej" sa uskutočnila 16. decembra 1893 v legendárnej Carnegie Hall.
Do Čiech sa Dvořák vrátil v roku 1895 a učil tam na pražskom konzervatóriu. Na sklonku života skladateľ čerpal z rozprávkových a mýtických námetov. Zložil komickú rozprávkovú operu Čert a Káča (1899), nasledovala Rusalka (1901), príbeh o víle, ktorá doplatí na svoju lásku k človeku. Táto lyrická opera patrí ku klenotom českej opernej tvorby. Autorovým posledným dielom je opera Armida z prostredia orientu (1903).
Slávny český skladateľ Antonín Dvořák zomrel 1. mája 1904 v Prahe. Na jeho počesť sa každoročne koná festival Dvořákova Praha, jeden z najväčších českých hudobných festivalov.
