Parral/Bratislava 12. júla (TASR) - Ikona čílskej literatúry Neftalí Ricardo Reyes Basoalto prijal pseudonym Pablo Neruda pod dojmom jednej z Malostranských poviedok českého básnika a prozaika Jana Nerudu, ktorej sociálny podtext ho výrazne zasiahol. V piatok 12. júla uplynie 115 rokov od narodenia čilského básnika, diplomata a laureáta Nobelovej ceny za literatúru z roku 1971 Pabla Nerudu.

Pablo Neruda sa narodil 12. júla 1904 ako Neftalí Ricardo Reyes Basoalto v čilskom meste Parral. Vyrastal v rodine železničiara. Študoval v Temucu a na pedagogickej fakulte univerzity v Santiagu. V roku 1927 odišiel do cudziny. Stal sa konzulom svojej krajiny vo viacerých ázijských štátoch a v Španielsku.

Do literatúry vstúpil milostnými básňami, ale od polovice 30. rokov 20. storočia sa jeho tvorba zamerala na spoločenskú a sociálnu problematiku. Po celý život bol výrazne ľavicovo orientovaný, čo sa sa odzrkadlilo aj v jeho neskoršom členstve v čilskej komunistickej strane.

Nerudovo ľavičiarstvo a tvorbu ovplyvnili konflikty 20. storočia. Žiaľ a smútok nad utrpením španielskeho ľudu v občianskej vojne v druhej polovici 30. rokov minulého storočia prezentoval v básnickej zbierke Espaňa en el corazón (Španielsko v srdci).

V septembri 1942 recitoval v mexickej metropole báseň Canto a Stalingrado (Spev o Stalingrade). Akoby tušil, že práve úspešná obrana Stalingradu zavŕšená v roku 1943 bude pozitívnym prelomom v druhej svetovej vojne.

Po jej skončení sa výrazne angažoval v politickom živote vo svojej rodnej krajine, za čo sa stretol s prenasledovaním a koncom 40. rokov 20. storočia ušiel pred väzením do zahraničia. Od roku 1954 po stabilizovaní situácie žil prevažne v Čile.

Napísal ďalšie básnické zbierky ako Odas elementales (Elementárne ódy), Nuevas odas elementales (Nové elementárne ódy) a Tercer libro de odas (Tretia kniha ód).

Pablo Neruda zomrel 23. septembra 1973 na rakovinu, dva roky po tom, čo získal Nobelovu cenu za literatúru (1971) a len niekoľko dní po vojenskom prevrate v Čile 11. septembra 1973, pri ktorom zahynul jeho priateľ, socialistický prezident Čile Salvador Allende. Básnik sa dožil 69 rokov.

Pôvodne bol Pablo Neruda pochovaný v Santiagu. Neskôr jeho telesné pozostatky premiestnili do iného hrobu. V roku 1992 boli pochované vedľa jeho poslednej manželky Matilde Urrutiovej - v záhrade ich domu v Isla Negra. V tomto dome s výhľadom na more sa v súčasnosti nachádza jeho múzeum.

Existujú domnienky, že práve správy o vojenskom prevrate diktátora Augusta Pinocheta urýchlili básnikovu smrť. Jeho pohreb sa stal aj spontánnou manifestáciou odsudzujúcou nastupujúci Pinochetov režim. Nerudove diela boli počas nasledujúcich 17 rokov v Čile zakazované.

V apríli 2013 exhumovali básnikove telesné pozostatky pre podozrenia, že ho režim generála Pinocheta nechal otráviť. V novembri 2013 oznámili súdni experti výsledky testov, podľa ktorých sa v kostrových pozostatkoch Nerudu nenašli žiadne stopy jedov.

V roku 2014 nakrútil čílsky režisér Manuel Basoalto politický triler Neruda, v ktorom zobrazil osud najznámejšieho čílskeho básnika v období niekoľko rokov po druhej svetovej vojne, kedy čelil perzekúcii a snažil sa pred zatknutím ujsť z rodnej krajiny. Basoalto vo svojom filme, ktorý sa do slovenských kín nedostal, ukázal, aké udalosti a zážitky formovali Pabla Nerudu ako človeka, umelca a ľavicového aktivistu.

O dva roky neskôr nakrútil iný čilský režisér Pablo Larraín film s rovnakým názvom, v ktorom mapoval rovnaké životné obdobie Pabla Nerudu.

V slovenských kinách sa premietal taliansky film Poštár, ktorý v roku 1994 nakrútil režisér Michael Radford. Básnika Pabla Nerudu stvárnil francúzsky herec Philippe Noiret.