Bratislava 23. novembra (TASR) – Franco Nero patrí k hereckým hviezdam svetového formátu. Stále aktívny umelec si zahral v množstve filmov. Svoj talent predviedol v rôznych žánroch, no s jeho menom ostanú navždy spojené "spaghetti westerny", teda filmy režírované a produkované Talianmi, často v spolupráci s inými európskymi krajinami.
Od narodenia významného herca Franca Nera uplynie v utorok 23. novembra 80 rokov.
Francesco Clemente Giuseppe Sparanero, známy pod umeleckým menom Franco Nero, sa narodil 23. novembra 1941 v meste Parma na severe Talianska. Už v mladosti spoluorganizoval divadelné inscenácie a spieval v miestnom opernom zbore aj v jazzovej kapele. Po strednej škole krátko študoval ekonómiu v Miláne, no toto univerzitné vzdelanie zanechal a ďalej svoj talent rozvíjal v divadle Piccolo Teatro di Milano.
Začiatkom 60. rokov minulého storočia sa presťahoval do Ríma, kde začínal s menšími úlohami. Do sveta filmu vstúpil drámou Pelle viva (1962) a už jeho prvá titulná úloha v klasickom westernovom príbehu Django, do ktorej ho v roku 1966 obsadil Sergio Corbucci, vzbudila záujem publika. V tomto období sa taktiež predstavil ako Ábel vo veľkofilme Biblia. Rok na to sa spoznal s herečkou Vanessou Redgrave, s ktorou vstúpil do manželstva až v roku 2006. Za zoznámenie s umelkyňou vďačí historickému muzikálu Camelot (1967). Za postavu rytiera Lancelota na dvore kráľa Artuša vo filmovej verzii tohto broadwayského muzikálu získal nomináciu na Zlatý glóbus.
Britská herečka Vanessa Redgravová a jej manžel Franco Nero počas príchodu na premiéru filmu First Man a otvárací ceremoniál 75. ročníka Medzinárodného filmového festivalu v Benátkach 29. augusta 2018.Foto: TASR/AP
Spolu s Claudiou Cardinale sa objavil v mafiánskom filme Deň sovy (Il giorno della civetta), ktorý taliansky režisér Damiano Damiani nakrútil v roku 1968. Po boku Anthonyho Quinna sa ako jeho verný druh predviedol vo westerne Hluchý Smith a Johnny Ears (Amigos, Los, 1973). V dobrodružnej snímke Biely tesák (Zanna Bianca, 1973) nakrútenej na motívy presláveného románu Jacka Londona stelesnil odvážneho žurnalistu Jasona Scotta.
Taliansky režisér Enzo G. Castellari mu v roku 1975 dal príležitosť v paródii na spaghetti westerny s názvom Vôňa cibule (Cipolla Colt). Nerov výkon v úlohe pestovateľa a neochvejného konzumenta cibule, s ktorou dokonca aj bojuje, vyvoláva dodnes úsmev na tvári divákov.
Oveľa vážnejšiu rolu získal v talianskej kriminálnej dráme Úctyhodní ľudia (Gente di rispetto, 1975). Pod vedením Castellariho si zahral indiánskeho miešanca, ktorý predviedol krvavú pomstu svojim nepriateľom vo westerne Odplata (Keoma, 1976).
Aj napriek nedostatočnej znalosti angličtiny bol súčasťou britskej a americkej filmovej produkcie, ktoré reprezentujú snímky The Virgin and the Gypsy (1970), Oddiel 10 z Navarone (Force 10 from Navarone, 1978), či akčný film Biely nindža (Enter the Ninja, 1981).
Nemecký režisér Rainer Werner Fassbinder mu ponúkol rolu homosexuálneho poručíka Seblona vo filme o ľudských citoch a túžbach Querelle (1982). V roku 1987 snímkou Django sa vracia (Django 2: il grande ritorno) nadviazal na hit zo šesťdesiatych rokov. Vedľa Brucea Willisa ho diváci mohli vidieť v americkom thrilleri Smrtonosná pasca 2 (Die Hard 2, 1990).
Nero si nielen zahral, ale bol aj spoluatorom westernu Jonathanova pomsta (Jonathan degli orsi, 1993), ktorý opäť režíroval Castellari. Maďarský režisér Gábor Koltay mu dal príležitosť prezentovať sa v historických drámach Honfoglalás (1996) a Sacra Corona (2001).
V roku 2004 sa zhostil postavy zvodného fotografa Bakchusa v komédii nabitej sexom Post Coitum v réžii Juraja Jakubiska. Ten ho obsadil aj do historického filmu Bathory (2008), kde Nero stvárnil kráľa Matyáša II. Pred kamerou účinkoval aj v nemeckej krimikomédii Miláčik, som vrah (Mord ist mein Geschäft, Liebling, 2009) i v americkej romantickej komédii Listy pre Júliu (Letters to Juliet, 2010). V roku 2012 si zahral vo westerne Divoký Django (Django Unchained) od Quentina Tarantina.
V posledných rokoch bol súčasťou filmov ako napríklad Otzi, muž z ľadu (Der Mann aus dem Eis, 2017) či Prípad Collini (Der Fall Collini, 2019).
Počas medzinárodného filmového festivalu Art Film Fest v Trenčianskych Tepliciach získal v roku 1995 ocenenie Hercova misia. Na moskovskom medzinárodnom filmovom festivale si v roku 2017 prebral cenu za výnimočný príspevok svetovej kinematografii.
