Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Na internete sa dá napríklad objednať aj lietadlo či obrnený transportér.
Autor TASR
Bratislava 19. marca (TASR) - Na internete dnes už možno kúpiť naozaj čokoľvek a nie iba bežný spotrebný tovar. Internetová anonymita umožňuje aj nákup takých vecí, ako sú drogy, trhaviny, zbrane, nové doklady a identity či údaje o rôznych kreditných kartách.
Dá sa takto objednať aj lietadlo či obrnený transportér, ale aj vražda alebo niekoho spoločenská likvidácia. "Viacerí ľudia vedia byť anonymní na internete a vedia tak na ňom predávať doslova čokoľvek," povedal pre TASR webový a hostingový špecialista Matej Kvocera.
Čierne trhy s nelegálnym tovarom možno nájsť na tzv. subsieťach internetu alebo anonymizačných sieťach, pri bežnom surfovaní na nich užívateľ nenarazí. "Napríklad anonymizačná sieť Tor nesie so sebou veľa pozitív. Komunikujú prostredníctvom nej disidenti, nezávislí novinári alebo aj známe Wikileaks. Anonymita ale nesie aj negatíva a, bohužiaľ, aj to, že je možné pod tou sieťou prevádzkovať úplne anonymný web a anonymne tam predávať čokoľvek," priblížil Kvocera.
Takéto čierne trhy podľa jeho slov existujú už niekoľko rokov. "Boli aj prípady, že takýchto ľudí identifikovali a zatkli. V prípade tých najväčších hráčov ale v tomto smere nedochádza k ničomu, tie weby fungujú a majú čoraz viac používateľov," uviedol Kvocera.
Priblížil, že na takýchto trhoch sa môže predávať čokoľvek, pričom najznámejší z nich Silk Road má podmienku, že to nesmú byť ľudia, zbrane alebo orgány. Štúdia jedného harvardského profesora ukázala, že takmer všetci jeho používatelia sú so službami spokojní a prevádzkovatelia zarobia približne 6000 amerických dolárov denne. Na zbrane je určený iný trh, volá sa Black Market Reloaded. Funguje niekoľko rokov a jeho používatelia sú aktívni.
Program Tor ako anonymizátor nebol zatiaľ prekonaný. Pravdepodobne najviac sa o to snažila iránska vláda, ale bezúspešne. Princíp, na ktorom funguje, pochádza od amerického námorníctva a ide o tzv. cibuľové smerovanie. "Tor používa v každom momente 400.000 až 800.000 ľudí a všetci tí, ktorí si program spustia, presmerovávajú cez seba navzájom premávku a okrem toho ju aj šifrujú," vysvetlil Kvocera. Poznamenal, že tento princíp je ako teória dokonalý, ale v praxi sa v ňom môžu objaviť chyby, keď by mohlo dôjsť k deanonymizácii užívateľov.
Dá sa takto objednať aj lietadlo či obrnený transportér, ale aj vražda alebo niekoho spoločenská likvidácia. "Viacerí ľudia vedia byť anonymní na internete a vedia tak na ňom predávať doslova čokoľvek," povedal pre TASR webový a hostingový špecialista Matej Kvocera.
Čierne trhy s nelegálnym tovarom možno nájsť na tzv. subsieťach internetu alebo anonymizačných sieťach, pri bežnom surfovaní na nich užívateľ nenarazí. "Napríklad anonymizačná sieť Tor nesie so sebou veľa pozitív. Komunikujú prostredníctvom nej disidenti, nezávislí novinári alebo aj známe Wikileaks. Anonymita ale nesie aj negatíva a, bohužiaľ, aj to, že je možné pod tou sieťou prevádzkovať úplne anonymný web a anonymne tam predávať čokoľvek," priblížil Kvocera.
Takéto čierne trhy podľa jeho slov existujú už niekoľko rokov. "Boli aj prípady, že takýchto ľudí identifikovali a zatkli. V prípade tých najväčších hráčov ale v tomto smere nedochádza k ničomu, tie weby fungujú a majú čoraz viac používateľov," uviedol Kvocera.
Priblížil, že na takýchto trhoch sa môže predávať čokoľvek, pričom najznámejší z nich Silk Road má podmienku, že to nesmú byť ľudia, zbrane alebo orgány. Štúdia jedného harvardského profesora ukázala, že takmer všetci jeho používatelia sú so službami spokojní a prevádzkovatelia zarobia približne 6000 amerických dolárov denne. Na zbrane je určený iný trh, volá sa Black Market Reloaded. Funguje niekoľko rokov a jeho používatelia sú aktívni.
Program Tor ako anonymizátor nebol zatiaľ prekonaný. Pravdepodobne najviac sa o to snažila iránska vláda, ale bezúspešne. Princíp, na ktorom funguje, pochádza od amerického námorníctva a ide o tzv. cibuľové smerovanie. "Tor používa v každom momente 400.000 až 800.000 ľudí a všetci tí, ktorí si program spustia, presmerovávajú cez seba navzájom premávku a okrem toho ju aj šifrujú," vysvetlil Kvocera. Poznamenal, že tento princíp je ako teória dokonalý, ale v praxi sa v ňom môžu objaviť chyby, keď by mohlo dôjsť k deanonymizácii užívateľov.
