Bratislava 13. septembra (TASR) - Za menej ako mesiac od invázie vojsk Varšavskej zmluvy do Československa z 21. augusta 1968, sa začala v krajine opäť uplatňovať cenzúra, ktorej krátke zrušenie priniesli udalosti tzv. Pražskej jari.

V stredu 13. septembra uplynie 55 rokov odvtedy, keď Národné zhromaždenie (NZ) Československej socialistickej republiky (ČSSR) schválilo zákon, ktorý zaviedol kontrolu tlače, teda cenzúru, a definitívne sa začalo tzv. obdobie normalizácie.

Obmedzovanie slobody tlače začala štátna moc uplatňovať už krátko po februárových udalostiach z roku 1948, keď prevzala moc v krajine Komunistická strana Československa (KSČ). Cenzúru v tomto období mali na starosti ľudia, ktorí boli špeciálne vyškolení a následne začlenení do všetkých úrovní štátnej a verejnej správy a tiež do redakcií novín, časopisov a vydavateľstiev.

Ich úlohou bola kontrola tlače, aby sa v nej neobjavili články kritizujúce pomery v krajine, alebo spochybňujúce mocenský monopol KSČ. Dozerali aj na to, aby tzv. politicky nespoľahliví autori nesmeli publikovať. Ich aktivita sa dotkla nielen tlače či časopisov, ale aj mnohých knižných titulov.

V roku 1953 komunistická moc na tento účel zriadila podľa sovietskeho vzoru špecializovanú inštitúciu - Hlavnú správu tlačového dozoru. Cenzúra sa už nedotýkala len tlače, kníh, rozhlasového vysielanie, ale takmer aj všetkých verejných výstupov. Cenzorské zásahy mali nezriedka negatívny vplyv na uzávierku či včasnú výrobu novín. V roku 1967 nahradila Hlavnú správu tlačového dozoru Ústredná publikačná správa.

Výrazné uvoľnenie aj v tejto oblasti priniesli udalosti Pražskej jari, ktoré sa začali v januári 1968, keď Alexandra Dubčeka, vtedajšieho prvého tajomníka Ústredného výboru (ÚV) Komunistickej strany Slovenska (KSS), zvolili za prvého tajomníka ÚV Komunistickej strany Československa (KSČ).

Pod jeho vedením 1. apríla 1968 schválil ÚV KSČ akčný program, na základe ktorého sa mala demokratizovať personálna politika strany a uvoľnili sa reštrikcie v oblasti slobody tlače, zhromažďovania či cestovania. Vládnym nariadením z 13. júna 1968 bol zrušený Štatút Ústrednej publikačnej správy a novelou tlačového zákon z 26. júna 1968 bola cenzúra v podstate zrušená.

Rodiacu sa slobodu v médiách, v umeleckej tvorbe či vo verejnom živote zastavila vojenská invázia do ČSSR. Začala sa v noci z 20. na 21 augusta 1968, keď vojská Sovietskeho zväzu, Poľska, Maďarska, NDR a Bulharska pod hlavičkou Varšavskej zmluvy prekročili hranice ČSSR. Obsadili dôležité miesta v krajine a Dubčeka spolu s ďalšími najvyššími predstaviteľmi štátu internovali do Moskvy, kde po rokovaniach v atmosfére nátlaku podpísali tzv. Moskovský protokol.

Po návrate z Moskvy prijala vláda 30. augusta 1968 uznesenie, na základe ktorého bol pri Predsedníctve vlády vytvorený Úrad pre tlač a informácie. Jeho úlohou bolo kontrolovať a usmerňovať činnosť tlače, rozhlasu a televízie. Jeden z prvých pokynov pre novinárov bol zákaz kriticky informovať o invázii, nesmel sa používať pojem okupácia v tejto súvislosti. Bolo zakázané informovať o počte obetí či škodách spôsobených inváziou vojsk Varšavskej zmluvy.

Okrem Úradu pre tlač a informácie vznikol 12. septembra 1968 aj Vládny výbor pre tlač a informácie, ktorého riadením bol poverený podpredseda vlády Peter Colotka. O deň neskôr, 13. septembra 1968, NZ ČSSR schválilo "Zákon o niektorých prechodných opatreniach v oblasti tlače a ostatných hromadných informačných prostriedkoch" (zákon 127/1968), ktorý zadefinoval formu a zmysel existencie Úradu pre tlač a informácie. Ten sa stal orgánom štátnej správy a prešla pod neho aj agenda ministerstva kultúry týkajúca sa oblasti oznamovacích prostriedkov. Cenzorský zákon bol definitívne zrušený až na jar 1990.