Storočia pretrvávajúci konflikt medzi sunnitmi a šiitmi sa neprejavuje len počas sviatku ášúrá a neprejavuje sa len vieroučne, ale aj politicky.
Autor TASR
Mósul/Bratislava 11. novembra (TASR) - Moslimský sviatok ášúrá, ktorý tento rok pripadol na 4. novembra, je pripomienkou záchrany proroka Mojžiša Bohom. Okrem toho sa v tento deň stala aj udalosť, ktorá definitívne vrazila klin medzi sunnitov a šiitov, povedal v rozhovore pre TASR politológ Jozef Lenč.
Teroristi z tzv. Islamského štátu (skratkou IS, alebo aj ISIL) však sviatok ášúrá, keď sa množstvo šiitov zdržuje pohromade na uliciach alebo v mešitách, využívajú na to, aby na nich páchali atentáty. Storočia pretrvávajúci konflikt medzi sunnitmi a šiitmi sa neprejavuje len počas sviatku ášúrá a neprejavuje sa len vieroučne, ale aj politicky. Dôkazom je obdobie vlády Núrího Málikího, ktorý bol šiita a viedol protisunnitskú politiku, vysvetlil Lenč.
Pred niekoľkými dňami oslavovali moslimovia sviatok ášúrá. Vzťahuje sa aj na udalosť, ktorá v podstate rozdelila moslimov na sunnitov a šiitov. Čo presne si v tento deň každý rok pripomínajú?
Ten sviatok nie je primárne tým, ako ho médiá prezentujú. Pôvodným sviatkom ášúrá si moslimovia pripomínajú záchranu proroka Mojžiša a Izraelitov Bohom. Keby sme to zobrali z kresťanského pohľadu, tak odkazuje na starozákonný príbeh o Mojžišovi. Moslimovia totiž nectia len Mohameda ako proroka, ale aj všetkých prorokov, ktorí boli pred ním, vrátane Ježiša, Mojžiša a Abraháma. Lenže v ten istý deň sa stala istá nešťastná udalosť, ktorá definitívne vrazila klin medzi sunnitov a šiitov. V meste Karbalá bol zavraždený syn Alího, vnuk proroka Mohameda - Husajn. Túto udalosť si pripomínajú šiiti. Sviatok ášúrá je teda spojením dvoch sviatkov.
Akým spôsobom sa ášúrá oslavuje?
V prípade moslimského sviatku venovanému Bohu ako vďaka za záchranu Mojžiša, je to dobrovoľný pôst. V prípade spomienky šiitov na umučenie je to veľmi podobné pašiovým sviatkom v rámci Veľkej noci na Filipínach alebo v iných krajinách, kde si umučenie Krista pripomínajú tak veľmi živo (niektorí sa dajú dokonca aj ukrižovať, aby podobne prežívali bolesť). Podobné je aj šiitské pripomínanie si zavraždenia imáma Husajna. Mediálne najviditeľnejšie napríklad je, že si porania hlavy, aby im tiekla krv. To však robí len veľmi úzka skupina, je to takmer minorita v rámci šiitskej minority.
Ako vnímajú sunniti šiitské pripomínanie si smrti Husajna? Tento rok sa napríklad prihlásili k dvom bombovým útokom v Bagdade.
Ja by som to nespájal. Bombové útoky realizovali pravdepodobne teroristi z tzv. Islamského štátu. Využili sviatok ako príležitosť, kedy sa šiiti stretávajú na uliciach alebo v mešitách vo veľkom počte. Je to pre nich možnosť, keď môžu proti nim vykonať takýto akt. Sunniti ako takí si však tento sviatok pripomínajú, a to konkrétne záchranu proroka Mojžiša, dobrovoľným pôstom podobne ako počas pôstu v mesiaci ramadán – od úsvitu do súmraku.
V čom je podstata rozporu medzi sunnitmi a šiitmi?
Podstatou rozporu bol problém vodcovstva v rámci ďalšieho pokračovania kalifátu na začiatku kreovania islamskej obce. Podľa stúpencov Alího mali byť nástupcami po prorokovi vo vedení moslimov len jeho príbuzní. Stúpenci Alího sa po arabsky povedia "ší'atu Alí", z čoho pochádza pomenovanie šiiti. Ostatná väčšina však tvrdila, že nástupcom môže byť ktokoľvek, koho si na základe tradície (sunna) spomedzi moslimov zvolia. Prví kalifovia boli volení voľbami spomedzi všetkých moslimov. Keď bol zvolený Alí, tak po jeho smrti jeho stúpenci tvrdili, že sa z kalifátu má stať dedičský inštitút. V tom sa nezhodli s väčšinou a vznikol konflikt. Šiiti zavraždením Husajna de facto prehrali prvý boj. Tí násilne zmýšľajúci zo sunnitov využívajú deň sviatku ášúrá na to, aby dali šiitom ich porážku ešte viac pocítiť. To však nemá nič spoločné s pôvodným sviatkom, počas ktorého moslimova spomínajú na záchranu Mojžiša a Izraelitov z egyptského zajatia.
Prejavuje sa tento konflikt aj inak ako vieroučne? Napríklad politicky by sa tento konflikt nedal demonštrovať na období, keď bol premiérom Iraku Núrí Málikí, ktorý bol šiitom a sunniti s jeho vládou neboli spokojní?
Problém nebol v tom, že Núrí Málikí bol šiita, ale v tom, že jeho politika bola výrazne protisunnitská. Sunnitom sa nedostávalo práv, ktoré im mali byť garantované, ktoré sú v demokraciách menšinám garantované. V rámci obsadzovania vysokých politických, vojenských a akýchkoľvek iných funkcií boli uprednostňovaní šiiti často na úkor sunnitov. Sunnitskí Arabi tvorili v Iraku menšinu. Žili tam aj sunnitskí Kurdi, ale tí si sledovali vlastné záujmy, takže sa nie vždy s Arabmi zhodli. Málikího politika bola teda proti menšinám, v neprospech kmeňov a regiónov, v ktorých dominovali arabskí sunniti. Ešte za čias Saddáma Husajna boli šiiti odstrkovaní, prenasledovaní a neraz vraždení, hoci v krajine tvorili väčšinu. Po americkej invázii (2003) sa však situácia zmenila, Američania v krajine zaviedli demokraciu, s ktorou idú ruka v ruke voľby. Samozrejme, že keď je vás v krajine 60 percent, tak voľby vyhráte vždy. Avšak demokracia nie je o tom, že "vyhrali sme, môžeme všetko". Prvé a ďalšie voľby vyhrali šiiti a sunnitskej časti sa svojím spôsobom revanšovali tým, že ich vytláčali zo spoločenského a politického života, čo sa pochopiteľne sunnitom nepáčilo a do istej miery to vytvorilo priestor pre súčasný rozvrat krajiny a úspechy tzv. Islamského štátu.
Prejavuje sa tento konflikt aj medzi bežnými ľuďmi?
Ku konfliktom nedochádza vždy, keď sa stretne šiita so sunnitom. Kým sa konflikt úplne nevyostril, bolo v Iraku neraz možné, že sa šiiti chodili modliť do sunnitskej mešity a naopak, ak im to napríklad vyhovovalo, že tá či oná mešita bola bližšie.
Ako by sa dali popísať najväčšie rozdiely medzi sunnitmi a šiitmi?
Existujú rozdiely v tom, ako sa šiiti modlia, ale aj v rovine hadísov (výrokov proroka Muhammada), alebo v právnej vede a pod. Stále existuje i odlišnosť v tom, kto by mal vládnuť spoločnosti, resp. ako by mal byť usporiadaný vzťah náboženstva a politiky. Isté rozdiely sú aj v tom, že v šiitskom islame existuje istá náboženská hierarchia, zatiaľ čo v sunnitskom islame to tak nie je. Šiitská komunita však nie je monolitná a šiiti sa rozdeľujú podľa toho, o aký smer ide. Rozpory sú neraz aj vo vnútri šiitskej komunity, ale aj medzi sunnitmi, no najviditeľnejšie sú tie medzi šiitmi a sunnitmi.
Teroristi z tzv. Islamského štátu (skratkou IS, alebo aj ISIL) však sviatok ášúrá, keď sa množstvo šiitov zdržuje pohromade na uliciach alebo v mešitách, využívajú na to, aby na nich páchali atentáty. Storočia pretrvávajúci konflikt medzi sunnitmi a šiitmi sa neprejavuje len počas sviatku ášúrá a neprejavuje sa len vieroučne, ale aj politicky. Dôkazom je obdobie vlády Núrího Málikího, ktorý bol šiita a viedol protisunnitskú politiku, vysvetlil Lenč.
Pred niekoľkými dňami oslavovali moslimovia sviatok ášúrá. Vzťahuje sa aj na udalosť, ktorá v podstate rozdelila moslimov na sunnitov a šiitov. Čo presne si v tento deň každý rok pripomínajú?
Ten sviatok nie je primárne tým, ako ho médiá prezentujú. Pôvodným sviatkom ášúrá si moslimovia pripomínajú záchranu proroka Mojžiša a Izraelitov Bohom. Keby sme to zobrali z kresťanského pohľadu, tak odkazuje na starozákonný príbeh o Mojžišovi. Moslimovia totiž nectia len Mohameda ako proroka, ale aj všetkých prorokov, ktorí boli pred ním, vrátane Ježiša, Mojžiša a Abraháma. Lenže v ten istý deň sa stala istá nešťastná udalosť, ktorá definitívne vrazila klin medzi sunnitov a šiitov. V meste Karbalá bol zavraždený syn Alího, vnuk proroka Mohameda - Husajn. Túto udalosť si pripomínajú šiiti. Sviatok ášúrá je teda spojením dvoch sviatkov.
Akým spôsobom sa ášúrá oslavuje?
V prípade moslimského sviatku venovanému Bohu ako vďaka za záchranu Mojžiša, je to dobrovoľný pôst. V prípade spomienky šiitov na umučenie je to veľmi podobné pašiovým sviatkom v rámci Veľkej noci na Filipínach alebo v iných krajinách, kde si umučenie Krista pripomínajú tak veľmi živo (niektorí sa dajú dokonca aj ukrižovať, aby podobne prežívali bolesť). Podobné je aj šiitské pripomínanie si zavraždenia imáma Husajna. Mediálne najviditeľnejšie napríklad je, že si porania hlavy, aby im tiekla krv. To však robí len veľmi úzka skupina, je to takmer minorita v rámci šiitskej minority.
Ako vnímajú sunniti šiitské pripomínanie si smrti Husajna? Tento rok sa napríklad prihlásili k dvom bombovým útokom v Bagdade.
Ja by som to nespájal. Bombové útoky realizovali pravdepodobne teroristi z tzv. Islamského štátu. Využili sviatok ako príležitosť, kedy sa šiiti stretávajú na uliciach alebo v mešitách vo veľkom počte. Je to pre nich možnosť, keď môžu proti nim vykonať takýto akt. Sunniti ako takí si však tento sviatok pripomínajú, a to konkrétne záchranu proroka Mojžiša, dobrovoľným pôstom podobne ako počas pôstu v mesiaci ramadán – od úsvitu do súmraku.
V čom je podstata rozporu medzi sunnitmi a šiitmi?
Podstatou rozporu bol problém vodcovstva v rámci ďalšieho pokračovania kalifátu na začiatku kreovania islamskej obce. Podľa stúpencov Alího mali byť nástupcami po prorokovi vo vedení moslimov len jeho príbuzní. Stúpenci Alího sa po arabsky povedia "ší'atu Alí", z čoho pochádza pomenovanie šiiti. Ostatná väčšina však tvrdila, že nástupcom môže byť ktokoľvek, koho si na základe tradície (sunna) spomedzi moslimov zvolia. Prví kalifovia boli volení voľbami spomedzi všetkých moslimov. Keď bol zvolený Alí, tak po jeho smrti jeho stúpenci tvrdili, že sa z kalifátu má stať dedičský inštitút. V tom sa nezhodli s väčšinou a vznikol konflikt. Šiiti zavraždením Husajna de facto prehrali prvý boj. Tí násilne zmýšľajúci zo sunnitov využívajú deň sviatku ášúrá na to, aby dali šiitom ich porážku ešte viac pocítiť. To však nemá nič spoločné s pôvodným sviatkom, počas ktorého moslimova spomínajú na záchranu Mojžiša a Izraelitov z egyptského zajatia.
Prejavuje sa tento konflikt aj inak ako vieroučne? Napríklad politicky by sa tento konflikt nedal demonštrovať na období, keď bol premiérom Iraku Núrí Málikí, ktorý bol šiitom a sunniti s jeho vládou neboli spokojní?
Problém nebol v tom, že Núrí Málikí bol šiita, ale v tom, že jeho politika bola výrazne protisunnitská. Sunnitom sa nedostávalo práv, ktoré im mali byť garantované, ktoré sú v demokraciách menšinám garantované. V rámci obsadzovania vysokých politických, vojenských a akýchkoľvek iných funkcií boli uprednostňovaní šiiti často na úkor sunnitov. Sunnitskí Arabi tvorili v Iraku menšinu. Žili tam aj sunnitskí Kurdi, ale tí si sledovali vlastné záujmy, takže sa nie vždy s Arabmi zhodli. Málikího politika bola teda proti menšinám, v neprospech kmeňov a regiónov, v ktorých dominovali arabskí sunniti. Ešte za čias Saddáma Husajna boli šiiti odstrkovaní, prenasledovaní a neraz vraždení, hoci v krajine tvorili väčšinu. Po americkej invázii (2003) sa však situácia zmenila, Američania v krajine zaviedli demokraciu, s ktorou idú ruka v ruke voľby. Samozrejme, že keď je vás v krajine 60 percent, tak voľby vyhráte vždy. Avšak demokracia nie je o tom, že "vyhrali sme, môžeme všetko". Prvé a ďalšie voľby vyhrali šiiti a sunnitskej časti sa svojím spôsobom revanšovali tým, že ich vytláčali zo spoločenského a politického života, čo sa pochopiteľne sunnitom nepáčilo a do istej miery to vytvorilo priestor pre súčasný rozvrat krajiny a úspechy tzv. Islamského štátu.
Prejavuje sa tento konflikt aj medzi bežnými ľuďmi?
Ku konfliktom nedochádza vždy, keď sa stretne šiita so sunnitom. Kým sa konflikt úplne nevyostril, bolo v Iraku neraz možné, že sa šiiti chodili modliť do sunnitskej mešity a naopak, ak im to napríklad vyhovovalo, že tá či oná mešita bola bližšie.
Ako by sa dali popísať najväčšie rozdiely medzi sunnitmi a šiitmi?
Existujú rozdiely v tom, ako sa šiiti modlia, ale aj v rovine hadísov (výrokov proroka Muhammada), alebo v právnej vede a pod. Stále existuje i odlišnosť v tom, kto by mal vládnuť spoločnosti, resp. ako by mal byť usporiadaný vzťah náboženstva a politiky. Isté rozdiely sú aj v tom, že v šiitskom islame existuje istá náboženská hierarchia, zatiaľ čo v sunnitskom islame to tak nie je. Šiitská komunita však nie je monolitná a šiiti sa rozdeľujú podľa toho, o aký smer ide. Rozpory sú neraz aj vo vnútri šiitskej komunity, ale aj medzi sunnitmi, no najviditeľnejšie sú tie medzi šiitmi a sunnitmi.