Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Nedela 24. november 2024Meniny má Emília
< sekcia Magazín

Ivan Habaj, literárny solitér a autor slovenského juhu, má 80 rokov

Ilustračná fotografia. Foto: TERAZ.sk

Medzi jeho diela patria prozaické knihy Posolstvo detstva (1982), Sedem poviedok (1984), Vône podbránia, vône bylín (1986) a Bezradnosť náhlej osamotenosti (1989).

Urmince/Bratislava 15. mája (TASR) - Patril medzi popredných predstaviteľov strednej spisovateľskej generácie. Jedinečným spôsobom zobrazil minulosť i nedávnu súčasnosť slovenského juhu. Téma tzv. slovenského južného koloritu sa objavila už v jeho knižnom debute Dolniaci z roku 1972, ale dominovala v románovej trilógii Kolonisti I – III z rokov 1980, 1981 a 1986.

Prozaik, ale aj právnik Ivan Habaj bude mať v pondelok 15. mája 80 rokov.

V Kolonistoch sa mu podarilo do uceleného literárneho príbehu spojiť dramatické historické udalosti ako arbitráž, vojnová Slovenská republika (1939 - 1945), deportácie Židov, Slovenské národné povstanie či februárové udalosti z roku 1948, ktoré výrazne ovplyvnili osudy bežných ľudí na juhu Slovenska.

"Detstvo som prežil v Komárne a rodinné vzťahy ma tiež úzko viazali k mojim príbuzným hospodáriacim v okolitých osadách slovenských kolonistov. Dramatické dejinné udalosti, ktoré hlboko poznačili i život mojich predkov ma nemohli nechať ľahostajným," objasnil Ivan Habaj pre TASR, čo ho priviedlo k autorskému zámeru vniesť do slovenskej literatúry prostredie južného Slovenska.

Ivan Habaj sa narodil 15. mája 1943 v obci Urmince neďaleko Topoľčian. V rokoch 1957 – 1960 sa učil na spojárskej škole v Bratislave. Strednú školu pre pracujúcich v Topoľčanoch absolvoval v rokoch 1962 - 1965. Písaniu, spočiatku básní, sa venoval už počas dospievania, ale prvé texty uverejnil počas štúdia v Topoľčanoch.

"Knižky som mal rád už v detstve a tento vzťah pretrval aj počas dospievania, čo ma priviedlo i k prvým literárnym pokusom, spočiatku v poézii, onedlho aj v próze. Začiatkom šesťdesiatych rokov som žil v Topoľčanoch, kde z iniciatívy redaktora Tonka Krumpára vznikla v tamojších okresných novinách literárna príloha Horizonty, do ktorej som prispieval," uviedol spisovateľ o svojich ranných literárnych začiatkoch.

Po maturite študoval na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, ktorú úspešne absolvoval v roku 1970. V Bratislave sa už zaradil medzi mladých autorov, ktorí našli v druhej polovici 60. rokov minulého storočia publikačný priestor v dnes už legendárnom časopise Mladá tvorba. Krátko po zániku časopisu z politických dôvodov, knižne debutoval zbierkou poviedok Dolniaci (1972).

"V druhej polovici šesťdesiatych rokov som uverejňoval poviedky v Mladej tvorbe, Slovenských pohľadoch, ale aj v rozhlase. Mnohé z nich potom v roku 1972 vyšli knižne pod názvom Dolniaci vo vydavateľstve Smena v edícii Mladá tvorba, ktorej redaktorom bol Peter Zajac," povedal Habaj.

Od roku 1970 žil v Bratislave, kde rok zastával pozíciu právnika na Generálnom riaditeľstve Slovenských energetických podnikov. Potom dva roky pracoval v Slovenskom zväze bytových družstiev a v rokoch 1975 – 1980 vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ. Deväť rokov pôsobil ako spisovateľ z povolania. Od roku 1990 bol tri roky právnikom na mestskom súde a od roku 1993 právnym expertom Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky.

Tému slovenského juhu rozvinul po debute Dolniaci aj v ďalšej poviedkovej knihe V tieni moruše (1973). Priestor juhoslovenskej dediny prekročil v cykle poviedok Mária (1976), následne sa však k nemu vrátil knihou poviedok Poľné samoty (1979). Svoju dominantnú tému slovenského juhu rozsiahlo rozvinul v románovej historickej trilógii Kolonisti I – III (1980, 1981, 1986).

V trilógii prerozprával život viacerých ľudí zo Žitného ostrova. V prvej časti zobrazil osudy slovenských roľníkov zo severu Slovenska, ktorí po prvej svetovej vojne prišli hľadať šťastie na úrodné roviny južného Slovenska. Keď sa však dostanú z počiatočných ťažkostí života v novom prostredí a začnú sa cítiť na Žitnom ostrove ako doma, prichádza rok 1938, Mníchov, Viedenská arbitráž a nútený odchod Slovákov z územia, ktoré predtým patrilo Maďarsku. O ich ďalších osudoch píše v druhej časti, keď sa obyvatelia Lipovej osady vracajú naspäť na Žitný ostrov. Zavŕšením je tretia časť so silným obrazom veľkej dunajskej povodne z roku 1965.

Medzi ďalšie jeho diela patria prozaické knihy Posolstvo detstva (1982), Sedem poviedok (1984), Vône podbránia, vône bylín (1986), Bezradnosť náhlej osamotenosti (1989) a Zo života outsiderov (1991), po ktorej sa knižne odmlčal. Vyšla mu len v druhom a treťom vydaní trilógia Kolonisti.

"Pôvodnú novú knižku som naozaj dávno nevydal. Po zmene spoločenských pomerov sa ukázalo, že tvorcovia môjho razenia stoja pred rozhodnutím ako sa uživiť v nových časoch. Správať sa pri tvorbe komerčnejšie, či radšej zvoliť v budúcom živote celkom iný spôsob realizácie. Ja som sa rozhodol venovať sa výlučne svojmu právnickému povolaniu," vysvetlil spisovateľ svoje viac ako 30-ročné autorské odmlčanie.

Pripomenul však, že v najbližšom čase vydá vydavateľstvo Vlna jeho debut Dolniaci v pôvodnom autorskom znení, pretože vydania z roku 1972 sa dotkli cenzorské zásahy normalizačného obdobia.

Postavy, cez ktoré prerozprával svoje prózy, nie sú ľudia z centra diania, ale skôr z okraja. "Vždy som pociťoval náklonnosť k tým na okraji, k zádumčivým melancholikom, k životným outsiderom, k smoliarom, ktorým sa v živote nedostalo veľa božej priazne. A napokon i ja sám som bol skôr literárnym solitérom, vždy mimo centrálneho jarmočného diania," povedal pre TASR jubilujúci spisovateľ Ivan Habaj.