Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Sobota 28. december 2024
< sekcia Magazín

Napísal Jožka Púčika či Bačovu ženu. Ivan Stodola bol však aj lekárom

Foto: TASR/Wikipédia

Napriek tomu, že zostal večným skeptikom, bol predovšetkým človekom ochotným vždy pomôcť.

Liptovský Mikuláš/Bratislava 10. marca (TASR) - Od narodenia lekára a dramatika Ivana Stodolu uplynie v sobotu 10. marca 130 rokov.

Ivan Stodola bol zakladateľom modernej slovenskej veselohry. Slovenskú dramatickú tvorbu obohatil dielami ako napríklad Jožko Púčik a jeho kariéra alebo Marína Havranová.

Narodil sa 10. marca 1888 v Liptovskom Mikuláši. Štúdium medicíny absolvoval v Budapešti (dnes Maďarsko), z toho rok študoval v nemeckom Berlíne. Do roku 1914 pôsobil v rodnom meste ako súkromný lekár. Roky prvej svetovej vojny prežil na ruskom fronte.

V roku 1933 navštívil Spojené štáty americké (USA), kde spoznal život amerických Slovákov i rasové problémy tejto krajiny. Vydal o tom svedectvo v próze Cigánča (1933). Už predtým sa na ochotníckych scénach a potom v profesionálnom divadle objavili jeho hry Náš pán minister (1926), Belasý encián (1928), Bačova žena (1928), Čaj u pána senátora (1929), Jožko Púčik a jeho kariéra (1931). Ďalšími jeho známymi titulmi sú hry Keď jubilant plače (1941) alebo Marína Havranová (1941).



Prejavoval sa ako neľútostný kritik slovenského malomeštiactva, ktoré spolu s bezduchosťou pranieroval vo svojich komédiách. Vedel satiricky a sarkasticky nazerať na chyby, ktoré brzdili napredovanie slovenského národa. Napísal takmer 20 hier, stretávali sa vždy s porozumením divadelníkov a mali veľký úspech u obecenstva. Námety čerpal z pomerov v spoločnosti. V mnohých hrách neraz zapochyboval o cnostiach slovenského človeka, jeho skromnosti i pracovitosti, na mušku si vzal politikov, senátorov i sociálne inštitúcie.

Prežil dve svetové vojny a odsúdil vojnové šialenstvo, kriticky posudzoval falošné heslá klérofašistických demagógov i Slovenského národného povstania (SNP). Napriek tomu, že zostal večným skeptikom, bol predovšetkým človekom ochotným vždy pomôcť.

Na archívnej snímke z 29. novembra 1968 zľava Ivan Mistrík v úlohe juráta, Emília Vášáryová ako Marína a Jozef Adamovič v úlohe Dušana Havrana hrajú v Stodolovej dráme "Marína Havranová" v réžii Karola Zachara v Činohre SND v Bratislave.
Foto: TASR/Magda Borodáčová


Ivan Stodola ako lekár neobyčajne veľa urobil aj v boji proti tuberkulóze. Jeho zásluhou sa vybudovala široká sieť personálne, materiálne i dokumentačne dobre vybavených tuberkulóznych poradní a niekoľko liečebných ústavov a sanatórií.

Po zmene režimu v roku 1948 bol Ivan Stodola pre nedorozumenia okolo jeho pôsobenia pri organizovaní povojnového zdravotníctva vyšetrovaný a väznený. O tejto skúsenosti píše v knihe Smutné časy, smutný dom (1969).

Ivan Stodola zomrel 26. marca 1977 v Piešťanoch vo veku 89 rokov.

Piešťany boli štvrťstoročie jeho posledným pôsobiskom. Na jeho pamiatku sa v tomto meste uskutočňujú Dni zdravotnej výchovy. Pamätnú medailu Ivana Stodolu za rozvoj zdravotnej výchovy udeľuje minister zdravotníctva SR. V auguste 1998 odhalili na hrobe Ivana Stodolu na Národnom cintoríne v Martine žulový náhrobný pomník v podobe knihy. Na Národný cintorín previezli jeho ostatky v roku 1989 z cintorína v Bratislave. V marci 2000 odhalili Ivanovi Stodolovi na Hlavnom námestí v Kežmarku pamätnú tabuľu. Dramatik a lekár študoval na tamojšom lýceu.