Banská Bystrica - Radvaň/Bratislava 28. februára (TASR) - Ivan Thurzo patril k významným slovenským propagátorom moderných foriem sporiteľníctva. Z jeho podnetu postavili reprezentatívnu budovu Mestskej sporiteľne v Martine. Bol signatárom Martinskej deklarácie, účastníkom Slovenského národného povstania či autorom monografie o Milanovi Hodžovi. V pondelok 28. februára uplynulo od jeho narodenia 140 rokov.

Ivan Thurzo sa narodil 28. februára 1882 v Radvani, dnešnej mestskej časti Banskej Bystrice. Základne vzdelanie nadobudol na evanjelickej ľudovej škole a meštianskej škole v Martine. V rokoch 1896 - 1897 študoval na vyššej obchodnej škole v Dolnom Kubíne a v rokoch 1897 - 1900 v Martine.

Po skončení štúdia pracoval ako bankový úradník v martinskej Tatrabanke, kde sa podrobnejšie zoznámil s národohospodárskou problematikou. V roku 1906 nastúpil do Ľudovej banky v Námestove, ktorú ako účtovník vyviedol z krízy. V roku 1911 odišiel do Békešskej Čaby, kde pôsobil do roku 1915 ako vedúci filiálky Krupinskej sporiteľne. Zúčastnil sa bojov v prvej svetovej vojny a na talianskom fronte bol ťažko zranený.

Už počas stredoškolského štúdia sa aktívne zapojil do slovenského národného hnutia. Od roku 1904 sa angažoval v slovenskom mládežníckom hnutí. O rok neskôr inicioval vznik Ústredného povereníctva slovenskej mládeže, od roku 1906 bol jeho predsedom. Po príchode do Námestova spoluzakladal slovenské ochotnícke divadlo, v ktorom hrával a aj režíroval. Národne sa angažoval aj počas svojho pôsobenia v Békešskej Čabe.

Patril k signatárom Martinskej deklarácie (1918), pracoval ako vedúci kancelárie Slovenskej národnej rady (SNR). Bol zástancom česko-slovenskej vzájomnosti a vzniku Československej republiky (1918).

Ako ekonóm patril k propagátorom a priekopníkom sporiteľníctva a tejto oblasti venoval mnohé články aj knižnú publikáciu. Z jeho podnetu a podľa návrhu architekta Emila Belluša postavili reprezentatívnu budovu Mestskej sporiteľne v Martine, ktorá patrila medzi prestížne slovenské peňažné domy.

Po vzniku vojnovej Slovenskej republiky (1939 - 1945) bol on aj jeho rodina politicky perzekvovaná. Zapojil sa do občianskeho odboja, zúčastňoval sa na prípravách SNP a stál pri konštituovaní Demokratickej strany (DS). V roku 1944 bol šéfredaktorom ústredného orgánu DS periodika Čas. Po potlačení SNP žil ilegálne v Banskej Bystrici. V roku 1947 ho vyznamenali Radom SNP I. triedy.

V roku 1938 sa mala k čitateľom dostať Thurzova kniha Slovenský Perikles o prvom slovenskom premiérovi československej vlády Milanovi Hodžovi. K čitateľom sa však nedostala a knižnej podoby sa dočkala až v roku 2009.

Svoje životné osudy spracoval v rozsiahlych rukopisných pamätiach, ktoré knižne vyšli v rôznych podobách v rokoch 1968, 1987, alebo 2015.

Po druhej svetovej vojne pracoval ako vedúci v martinskej sporiteľni a bol tiež predsedom Dočasnej správy Tatra banky. Nástup komunistického režimu v Československu v roku 1948 mu priniesol opäť problémy a tak až do konca života žil v ústraní v Martine.

Ivan Thurzo zomrel 11. septembra 1964 v Martine vo veku 82 rokov. Pochovaný je na Národnom cintoríne v Martine.