Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ak by pristátie vyšlo, židovský štát by sa po bývalom Sovietskom zväze, USA a Čínskej ľudovej republike stal štvrtou krajinou, ktorej lunárny modul pristál na Mesiaci.
Autor TASR
,aktualizované Jeruzalem 12. apríla (TASR) - Izraelskej robotickej sonde Berešit (Zrod) sa vo štvrtok nepodarilo úspešne pristáť na povrchu Mesiaca v dôsledku technických problémov. Informovala o tom agentúra DPA.
Stredisko riadenia letu podľa agentúry AP oznámilo, že so sondou sa prerušil kontakt krátko predtým, ako sa mala dotknúť povrchu Mesiaca.
Pristávací manéver sledoval priamo zo strediska riadenia letu v meste Jehud pri Tel Avive aj izraelský premiér Benjamin Netanjahu.
Na margo neúspechu povedal, že "ak prvýkrát neuspejete, skúste to znova".
Podľa webovej stránky denníka The Jerusalem Post Netanjahu o niečo neskôr vyhlásil, že "Izrael pristane na Mesiaci".
Ak by pristátie vyšlo, židovský štát by sa po bývalom Sovietskom zväze, USA a Čínskej ľudovej republike stal štvrtou krajinou, ktorej lunárny modul pristál na Mesiaci.
Twitter americkej stránky Everyday Astronaut na základe údajov z kontrolného centra uviedol, že sonda zrejme narazila na povrch Mesiaca rýchlosťou okolo 134 m/s (vyše 480 km/h) po tom, ako jej hlavný motor zlyhal vo výške okolo desať kilometrov.
Berešit odštartoval z floridského Mysu Canaveral na palube nosnej rakety Falcon 9 súkromnej spoločnosti SpaceX 22. februára 2019. Projekt bol výsledkom spolupráce neziskovej organizácie SpaceIL a štátnej spoločnosti Israel Aerospace Industries (IAI).
Pristávací modul v tvare kocky mal hmotnosť 585 kilogramov a výšku 1,5 metra. Náklady na projekt za 100 miliónov dolárov poskytli zväčša súkromní darcovia.
Berešit mal na povrchu Mesiaca zhromažďovať dáta, ktoré mali byť odosielané do amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA). Pristávací modul mal robiť fotografie a videá a merať magnetické pole telesa v rámci experimentu s Weizmannovým inštitútom pre vedu (WIS).
Podľa agentúry AP modul prepravoval aj vedecký prístroj na meranie magnetického poľa Mesiaca. Na palube sa nachádzala i časová kapsula so zdigitalizovaným obsahom Biblie, detské kresby, nahrávka izraelských piesní, spomienky jedného človeka preživšieho holokaust a izraelskú vlajku.
NASA plánuje do roku 2026 vybudovať na obežnej dráhe Mesiaca malú vesmírnu stanicu Gateway, ktorá má slúžiť ako medzistupeň pre cesty ľudských posádok na Mesiac a späť, dopĺňa agentúra AFP. Permanentne obývaná však nebude.
Stredisko riadenia letu podľa agentúry AP oznámilo, že so sondou sa prerušil kontakt krátko predtým, ako sa mala dotknúť povrchu Mesiaca.
Pristávací manéver sledoval priamo zo strediska riadenia letu v meste Jehud pri Tel Avive aj izraelský premiér Benjamin Netanjahu.
Na margo neúspechu povedal, že "ak prvýkrát neuspejete, skúste to znova".
Podľa webovej stránky denníka The Jerusalem Post Netanjahu o niečo neskôr vyhlásil, že "Izrael pristane na Mesiaci".
Ak by pristátie vyšlo, židovský štát by sa po bývalom Sovietskom zväze, USA a Čínskej ľudovej republike stal štvrtou krajinou, ktorej lunárny modul pristál na Mesiaci.
Twitter americkej stránky Everyday Astronaut na základe údajov z kontrolného centra uviedol, že sonda zrejme narazila na povrch Mesiaca rýchlosťou okolo 134 m/s (vyše 480 km/h) po tom, ako jej hlavný motor zlyhal vo výške okolo desať kilometrov.
Berešit odštartoval z floridského Mysu Canaveral na palube nosnej rakety Falcon 9 súkromnej spoločnosti SpaceX 22. februára 2019. Projekt bol výsledkom spolupráce neziskovej organizácie SpaceIL a štátnej spoločnosti Israel Aerospace Industries (IAI).
Pristávací modul v tvare kocky mal hmotnosť 585 kilogramov a výšku 1,5 metra. Náklady na projekt za 100 miliónov dolárov poskytli zväčša súkromní darcovia.
Berešit mal na povrchu Mesiaca zhromažďovať dáta, ktoré mali byť odosielané do amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA). Pristávací modul mal robiť fotografie a videá a merať magnetické pole telesa v rámci experimentu s Weizmannovým inštitútom pre vedu (WIS).
Podľa agentúry AP modul prepravoval aj vedecký prístroj na meranie magnetického poľa Mesiaca. Na palube sa nachádzala i časová kapsula so zdigitalizovaným obsahom Biblie, detské kresby, nahrávka izraelských piesní, spomienky jedného človeka preživšieho holokaust a izraelskú vlajku.
NASA plánuje do roku 2026 vybudovať na obežnej dráhe Mesiaca malú vesmírnu stanicu Gateway, ktorá má slúžiť ako medzistupeň pre cesty ľudských posádok na Mesiac a späť, dopĺňa agentúra AFP. Permanentne obývaná však nebude.
