Bratislava 31. októbra (TASR) - Etnológ Juraj Zajonc zo Slovenskej akadémie vied (SAV) od roku 2000 skúma podoby Halloweenu a spôsoby jeho slávenia na Slovensku. Zistil, že Slováci vnímajú predvečer 1. novembra stále ako cudzí prvok kultúry, ktorý je tu však už udomácnený.

"Väčšina obyvateľov si v spojitosti s Halloweenom predstaví nejaký jeho prvok a predovšetkým mladé vekové skupiny intenzívne slávia tento sviatok. Je aj komerčnou príležitosťou, čo tiež pomáha pri jeho rozšírení a udomácňovaní. Dokonca aj u príslušníkov katolíckej cirkvi sviatok vyvolal špecifický spôsob slávenia," povedal etnológ. Ako doplnil, tak, ako sa počas Halloweenu robia rôzne plesy a zábavy, napríklad katolícke farnosti pripravujú pre deti oslavy všetkých svätých. "Ich súčasťou sú dokonca aj tekvice, no nie sú na nich zobrazené halloweenske tváre, ale kresťanské symboly," povedal Zajonc.

Etnológovi sa podarilo zanalyzovať viaceré názory a prejavy, pričom vychádzal z historických poznatkov o tom, ako sa postupne nové prvky usadzovali v našom kultúrnom priestore. "Najsilnejší argument proti hovorí, že z hľadiska kresťanstva ide o adorovanie negatívnych síl, že je to vlastne sviatok, ktorý je kultom smrti. Pozitívne argumenty sú podporované marketingom. Sviatok všetkých svätých aj Pamiatka zosnulých sú tie, ktoré ľudí vedú skôr do smutnej nálady alebo k vnútornému stíšeniu sa. Nemalá je však aj skupina ľudí, ktorým práve vyhovuje kontrast veselého Halloweenu," povedal etnológ.

V roku 1996 Zajonc prvý raz v Bratislave zaznamenal, že sa na hroboch objavujú aj halloweenske tekvice, ktoré nahrádzajú sviečky. Pôvodne to bol keltský sviatok na prelome leta a zimy. V tomto období ľudia verili, že sa do sveta živých dostávajú mŕtvi.