Jackie Kennedyovú mali radi obyčajní ľudia, ale aj štátnici a politici.
Autor TASR
New York/Bratislava 18. mája (TASR) – "Získala si náš národ i celý svet svojou inteligenciou, eleganciou a pôvabom", týmito slovami vzdal hold zosnulej Jackie Kennedyovej-Onassisovej vtedajší prezident Spojených štátov amerických (USA) Bill Clinton.
V pondelok 19. mája uplynie 20 rokov od jej skonu.
Jacqueline (Jackie) Kennedyová-Onassisová bola obdivuhodná žena. Stala sa jednou z najpopulárnejších osôb na svete, získala status celebrity, bola módnou ikonou, bojovníčkou za ľudské práva a v neposlednom rade Prvou dámou Ameriky – manželkou 35. prezidenta USA Johna Fitzgeralda Kennedyho (JFK). Mali ju radi obyčajní ľudia, ale aj štátnici a politici.
Narodila sa 28. júla 1929 v americkom New Yorku, v bohatej rodine Janet Leeovej a Johna V. Bouviera III. Bola veľmi múdra a nadaná. Už v detstve sa venovala lakrosu, maľovaniu a čítaniu kníh. Mala sestru a po rozvode rodičov jej pribudli i dvaja nevlastní súrodenci. Študovala na elitnej Vassar College. Univerzitu navštevovala najskôr v New Yorku a potom ju prijali na prestížnu Sorbonne v Paríži vo Francúzsku. Tam vydržala jeden rok a štúdiá dokončila na George Washington University v americkom Washingtone, ktorú skončila s titulom.
Hneď po škole začala pracovať ako fotoreportérka pre denník The Washington Times-Herald. Vďaka svojmu povolaniu sa zoznámila s Kennedym (JFK).
V septembri 1953 sa v Newporte na Rhode Islande zosobášili. Veľkolepej svadbe (na hostine bolo 1200 hostí) požehnal aj pápež.
Po svadbe bývali v Georgetowne vo Washingtone, kde Jackie Kennedyová navštevovala na tamojšej univerzite semináre dejín USA. Vďaka znalosti cudzích jazykov (francúzština a španielčina) prekladala pre manžela politické texty. Manželia Kennedyovci mali spolu štyri deti: dcéru Arabell (1956, narodila sa mŕtva) dcéru Caroline (1957), syna Johna mladšieho (1960) a syna Patricka (1963, zomrel niekoľko dní po narodení). Už vtedy predstavovali ideu dokonalej rodiny. Aj napriek tomu, že Kennedy mal počas prezidentovania niekoľko milostných afér, Jackie nepokazila spolužitie žiadnym škandálom.
V roku 1961 sa Kennedy (JFK) stal 35. prezidentom USA. Jackie sa starala o deti. Presvedčila americký Kongres, aby Biely dom vyhlásili za národnú historickú pamiatku. Pustila sa do jeho veľkej rekonštrukcie a spolupracovala na vydaní prvého sprievodcu Bielym domom. Ako prvá ho predstavila aj pred kamerami. Z Washingtonu sa stalo kultúrne centrum a do sídla prezidenta boli pozývaní intelektuáli i umelci. Spolupodieľala sa tiež na výsadbe záhrady na východnej strane s názvom Ružová záhrada, dnes sa volá po nej.
V novembri 1963 sprevádzala svojho manžela na predvolebnej kampani v Texase, kde 22. novembra v Dallase spáchali na Kennedyho atentát. Prezident Kennedy v ten deň zomrel.
Po atentáte ustúpila na čas do úzadia. Aj s deťmi sa odsťahovala do New Yorku. Vtedajší politici o nej uvažovali ako o budúcej viceprezidentke, senátorke alebo veľvyslankyni vo Francúzsku. Všetky ponuky odmietla. Nechala vybudovať John F. Kennedy Memorial Library v Bostone. V roku 1968 spáchali atentát na brata jej muža, Roberta Kennedyho. Zomrel a to rozhodlo, aby odišla z Ameriky.
Necelých päť rokov po smrti Kennedyho v októbri 1968 uzatvorila s gréckym lodiarskym magnátom a miliardárom Aristotelom Onassisom tajnú predmanželskú zmluvu. Za päťročné manželstvo jej sľúbil 20 miliónov dolárov a v prípade jeho úmrtia ďalších 20 miliónov. Sklamanie Američanov bolo obrovské. Väčšina nemohla pochopiť ako si po šarmantnom a mladom prezidentovi mohla vziať cynického vtedy 62 ročného miliardára. Označovali ju za zlatokopku. Grécky novinár Dimitris Limberopoulos vtedy napísal: "Jackie bola pre Američanov sväticou, ikonou. Onassis zvesil ikonu zo steny a hodil ju na posteľ". Kríza vo vzťahu s lodiarom prišla po piatich rokoch, keď Onassisovi zomrel jediný syn. Natoľko začal trúchliť, až z toho ochorel a v roku 1975 zomrel. Boj o dedičstvo bol veľký a Jackie Kennedyová-Onassisová nakoniec získala 26 miliónov dolárov.
Po smrti Onassisa sa rozhodla pracovať. Keďže vždy rada písala a vyštudovala literatúru, zamestnala sa ako redaktorka vo Viking Press. Od roku 1977 bola zástupkyňou šéfredaktorky vo vydavateľstve Doubleday. Od roku 1985 žila s belgickým obchodníkom s diamantmi Mauriciom Tempelmanom. Údajne sa s ním tajne zosobášila.
V januári 1994 jej diagnostikovali rakovinu lymfatických uzlín. Lekári, ale aj rodina boli optimistickí, Jackie Kennedyová-Onassisová na naliehanie svojej dcéry prestala fajčiť. Po dvoch mesiacoch sa jej stav ale zhoršil.
Po rozhodnutí lekárov, že už nemá význam pokračovať v liečbe ju prepustili domov. Na druhý deň, 19. mája 1994 vo večerných hodinách zomrela vo svojom apartmáne na Fifth Avenue v Manhattane v USA v kruhu svojej rodiny.
Pochovaná je na Arlingtonskom národnom cintoríne vedľa svojho prvého manžela Johna F. Kennedyho a ich dvoch detí. Jej syn John zomrel v roku 1999 pri leteckom nešťastí. Dcéra Caroline je právničkou, editorkou knižných bestsellerov a od novembra 2013 americkou veľvyslankyňou v Japonsku.
V pondelok 19. mája uplynie 20 rokov od jej skonu.
Jacqueline (Jackie) Kennedyová-Onassisová bola obdivuhodná žena. Stala sa jednou z najpopulárnejších osôb na svete, získala status celebrity, bola módnou ikonou, bojovníčkou za ľudské práva a v neposlednom rade Prvou dámou Ameriky – manželkou 35. prezidenta USA Johna Fitzgeralda Kennedyho (JFK). Mali ju radi obyčajní ľudia, ale aj štátnici a politici.
Narodila sa 28. júla 1929 v americkom New Yorku, v bohatej rodine Janet Leeovej a Johna V. Bouviera III. Bola veľmi múdra a nadaná. Už v detstve sa venovala lakrosu, maľovaniu a čítaniu kníh. Mala sestru a po rozvode rodičov jej pribudli i dvaja nevlastní súrodenci. Študovala na elitnej Vassar College. Univerzitu navštevovala najskôr v New Yorku a potom ju prijali na prestížnu Sorbonne v Paríži vo Francúzsku. Tam vydržala jeden rok a štúdiá dokončila na George Washington University v americkom Washingtone, ktorú skončila s titulom.
Hneď po škole začala pracovať ako fotoreportérka pre denník The Washington Times-Herald. Vďaka svojmu povolaniu sa zoznámila s Kennedym (JFK).
V septembri 1953 sa v Newporte na Rhode Islande zosobášili. Veľkolepej svadbe (na hostine bolo 1200 hostí) požehnal aj pápež.
Po svadbe bývali v Georgetowne vo Washingtone, kde Jackie Kennedyová navštevovala na tamojšej univerzite semináre dejín USA. Vďaka znalosti cudzích jazykov (francúzština a španielčina) prekladala pre manžela politické texty. Manželia Kennedyovci mali spolu štyri deti: dcéru Arabell (1956, narodila sa mŕtva) dcéru Caroline (1957), syna Johna mladšieho (1960) a syna Patricka (1963, zomrel niekoľko dní po narodení). Už vtedy predstavovali ideu dokonalej rodiny. Aj napriek tomu, že Kennedy mal počas prezidentovania niekoľko milostných afér, Jackie nepokazila spolužitie žiadnym škandálom.
V roku 1961 sa Kennedy (JFK) stal 35. prezidentom USA. Jackie sa starala o deti. Presvedčila americký Kongres, aby Biely dom vyhlásili za národnú historickú pamiatku. Pustila sa do jeho veľkej rekonštrukcie a spolupracovala na vydaní prvého sprievodcu Bielym domom. Ako prvá ho predstavila aj pred kamerami. Z Washingtonu sa stalo kultúrne centrum a do sídla prezidenta boli pozývaní intelektuáli i umelci. Spolupodieľala sa tiež na výsadbe záhrady na východnej strane s názvom Ružová záhrada, dnes sa volá po nej.
V novembri 1963 sprevádzala svojho manžela na predvolebnej kampani v Texase, kde 22. novembra v Dallase spáchali na Kennedyho atentát. Prezident Kennedy v ten deň zomrel.
Po atentáte ustúpila na čas do úzadia. Aj s deťmi sa odsťahovala do New Yorku. Vtedajší politici o nej uvažovali ako o budúcej viceprezidentke, senátorke alebo veľvyslankyni vo Francúzsku. Všetky ponuky odmietla. Nechala vybudovať John F. Kennedy Memorial Library v Bostone. V roku 1968 spáchali atentát na brata jej muža, Roberta Kennedyho. Zomrel a to rozhodlo, aby odišla z Ameriky.
Necelých päť rokov po smrti Kennedyho v októbri 1968 uzatvorila s gréckym lodiarskym magnátom a miliardárom Aristotelom Onassisom tajnú predmanželskú zmluvu. Za päťročné manželstvo jej sľúbil 20 miliónov dolárov a v prípade jeho úmrtia ďalších 20 miliónov. Sklamanie Američanov bolo obrovské. Väčšina nemohla pochopiť ako si po šarmantnom a mladom prezidentovi mohla vziať cynického vtedy 62 ročného miliardára. Označovali ju za zlatokopku. Grécky novinár Dimitris Limberopoulos vtedy napísal: "Jackie bola pre Američanov sväticou, ikonou. Onassis zvesil ikonu zo steny a hodil ju na posteľ". Kríza vo vzťahu s lodiarom prišla po piatich rokoch, keď Onassisovi zomrel jediný syn. Natoľko začal trúchliť, až z toho ochorel a v roku 1975 zomrel. Boj o dedičstvo bol veľký a Jackie Kennedyová-Onassisová nakoniec získala 26 miliónov dolárov.
Po smrti Onassisa sa rozhodla pracovať. Keďže vždy rada písala a vyštudovala literatúru, zamestnala sa ako redaktorka vo Viking Press. Od roku 1977 bola zástupkyňou šéfredaktorky vo vydavateľstve Doubleday. Od roku 1985 žila s belgickým obchodníkom s diamantmi Mauriciom Tempelmanom. Údajne sa s ním tajne zosobášila.
V januári 1994 jej diagnostikovali rakovinu lymfatických uzlín. Lekári, ale aj rodina boli optimistickí, Jackie Kennedyová-Onassisová na naliehanie svojej dcéry prestala fajčiť. Po dvoch mesiacoch sa jej stav ale zhoršil.
Po rozhodnutí lekárov, že už nemá význam pokračovať v liečbe ju prepustili domov. Na druhý deň, 19. mája 1994 vo večerných hodinách zomrela vo svojom apartmáne na Fifth Avenue v Manhattane v USA v kruhu svojej rodiny.
Pochovaná je na Arlingtonskom národnom cintoríne vedľa svojho prvého manžela Johna F. Kennedyho a ich dvoch detí. Jej syn John zomrel v roku 1999 pri leteckom nešťastí. Dcéra Caroline je právničkou, editorkou knižných bestsellerov a od novembra 2013 americkou veľvyslankyňou v Japonsku.