Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Jan Amos Komenský sa narodil 28. marca 1592 v českej obci Nivnice. Jeho život bol vystavený ťažkým skúškam.
Autor TASR
Bratislava 16. augusta (TASR) - Volajú ho učiteľ národov, jeho meno je Jan Amos Komenský.
Bol filozofom, teológom, spisovateľom a mysliteľom. Deň jeho narodenia, 28. marec, si aj na Slovensku pripomíname ako Deň učiteľov. Mnohé jeho myšlienky a pedagogické postupy sú stále aktuálne.
Ako prvý určil školský rok a vyučovacie hodiny. Rozdelil čas v škole na prácu a odpočinok, zaviedol do života žiaka poriadok. Napísal pre školu prvú učebnicu Orbis pictus – Svet v obrazoch (1658). Navrhol postup, ktorý robil z učenia zábavu a nie drinu – učenie hrou. Svoj vzdelávací systém nazval pampaedia – vševýchova. Hovoril, že deti treba učiť systémom krokov s pribúdajúcou náročnosťou, pričom základné myšlienky majú viesť k zložitejším. Presadzoval myšlienku, aby sa v prvých rokoch školskej dochádzky používal materinský jazyk a nie jazyk latinský. Škola by sa nemala sústreďovať len na vyučovanie mysle, ale na vzdelávanie celého človeka.
Jan Amos Komenský sa narodil 28. marca 1592 v českej obci Nivnice. Jeho život bol vystavený ťažkým skúškam. Za svoje pedagogické a teologické názory musel opustiť svoju vlasť a ukrývať sa vo viacerých štátoch. Pre učiteľov a žiakov sú najväčším prínosom jeho pedagogické diela a navrhované reformy vtedajšieho školstva.
Po štúdiách na nemeckých univerzitách v Herborne a Heidelbergu bol správcom školy Jednoty bratskej, v ktorej získal svoje základné vzdelanie. Po porážke na Bielej hore odišiel do poľského mesta Lešno, kde začal písať svoje základné dielo Didaktika Magna (Veľká didaktika). Vydal prvú verziu učebnice latinčiny Janua linguarum reserata (Brána jazykov otvorená), ktorou si získal všeobecnú vážnosť a slávu.
Neskôr pôsobil v Anglicku, bol účastníkom mierových rozhovorov medzi zástupcami katolíkov, luteránov a kalvinistov prebiehajúcich počas vrcholiacej 30-ročnej vojny v Toruni. Po pôsobení v sedmohradskom Blatnom potoku (Sárospatak) vychádzali tlačou jeho zobrané didaktické spisy pod názvom Opera didactica omnia. Boli v nich aj traktáty a pedagogické diela Methodus linguarum novissima - Najnovšia metóda jazykov, Orbis sensualium pictus - Svet v obrazoch, Schola ludus - Škola hrou, Gentis felicitas - Šťastie národa, Sermo secretus Nathanis ad Davidem - Tajná reč Nathana k Davidovi.
Svoje nazeranie na svet zúročil v dielach Theatrum universitatis rerum, Labyrint sveta a raj srdca a vo Všeobecnej rozprave o náprave vecí ľudských.
Jan Amos Komenský zomrel 15. novembra 1670 v holandskom Amsterdame vo veku 78 rokov, pochovali ho v neďalekom mestečku Naarden.
Počas svojej životnej púte prešiel štyrikrát aj Slovenskom. Pôsobil v mestách Skalica, Trnava, Holíč, Púchov, Levoča, Prešov, Markušovce.
Bratislavská univerzita - Univerzita Komenského nesie jeho meno.
Bol filozofom, teológom, spisovateľom a mysliteľom. Deň jeho narodenia, 28. marec, si aj na Slovensku pripomíname ako Deň učiteľov. Mnohé jeho myšlienky a pedagogické postupy sú stále aktuálne.
Ako prvý určil školský rok a vyučovacie hodiny. Rozdelil čas v škole na prácu a odpočinok, zaviedol do života žiaka poriadok. Napísal pre školu prvú učebnicu Orbis pictus – Svet v obrazoch (1658). Navrhol postup, ktorý robil z učenia zábavu a nie drinu – učenie hrou. Svoj vzdelávací systém nazval pampaedia – vševýchova. Hovoril, že deti treba učiť systémom krokov s pribúdajúcou náročnosťou, pričom základné myšlienky majú viesť k zložitejším. Presadzoval myšlienku, aby sa v prvých rokoch školskej dochádzky používal materinský jazyk a nie jazyk latinský. Škola by sa nemala sústreďovať len na vyučovanie mysle, ale na vzdelávanie celého človeka.
Jan Amos Komenský sa narodil 28. marca 1592 v českej obci Nivnice. Jeho život bol vystavený ťažkým skúškam. Za svoje pedagogické a teologické názory musel opustiť svoju vlasť a ukrývať sa vo viacerých štátoch. Pre učiteľov a žiakov sú najväčším prínosom jeho pedagogické diela a navrhované reformy vtedajšieho školstva.
Po štúdiách na nemeckých univerzitách v Herborne a Heidelbergu bol správcom školy Jednoty bratskej, v ktorej získal svoje základné vzdelanie. Po porážke na Bielej hore odišiel do poľského mesta Lešno, kde začal písať svoje základné dielo Didaktika Magna (Veľká didaktika). Vydal prvú verziu učebnice latinčiny Janua linguarum reserata (Brána jazykov otvorená), ktorou si získal všeobecnú vážnosť a slávu.
Neskôr pôsobil v Anglicku, bol účastníkom mierových rozhovorov medzi zástupcami katolíkov, luteránov a kalvinistov prebiehajúcich počas vrcholiacej 30-ročnej vojny v Toruni. Po pôsobení v sedmohradskom Blatnom potoku (Sárospatak) vychádzali tlačou jeho zobrané didaktické spisy pod názvom Opera didactica omnia. Boli v nich aj traktáty a pedagogické diela Methodus linguarum novissima - Najnovšia metóda jazykov, Orbis sensualium pictus - Svet v obrazoch, Schola ludus - Škola hrou, Gentis felicitas - Šťastie národa, Sermo secretus Nathanis ad Davidem - Tajná reč Nathana k Davidovi.
Svoje nazeranie na svet zúročil v dielach Theatrum universitatis rerum, Labyrint sveta a raj srdca a vo Všeobecnej rozprave o náprave vecí ľudských.
Jan Amos Komenský zomrel 15. novembra 1670 v holandskom Amsterdame vo veku 78 rokov, pochovali ho v neďalekom mestečku Naarden.
Počas svojej životnej púte prešiel štyrikrát aj Slovenskom. Pôsobil v mestách Skalica, Trnava, Holíč, Púchov, Levoča, Prešov, Markušovce.
Bratislavská univerzita - Univerzita Komenského nesie jeho meno.
