Mons. Ján Chryzostom bol prvým predstaviteľom slovenskej cirkevnej provincie, ktorému sa dostalo vďaka osobným kvalitám takej cti, že sa stal členom kardinálskeho kolégia.
Autor TASR
Bošany/Bratislava 22. januára (TASR) - Mons. Ján Chryzostom kardinál Korec, nitriansky emeritný biskup sa narodil 22. januára pred 95 rokmi.
Bol prvým predstaviteľom slovenskej cirkevnej provincie, ktorému sa dostalo vďaka osobným kvalitám takej cti, že sa stal členom kardinálskeho kolégia. Za kardinála ho pápež Ján Pavol II. ustanovil v konzistóriu 28. júna 1991.
Ján Korec sa narodil 22. januára 1924 v Bošanoch. Do rehole jezuitov vstúpil 15. septembra 1939 v Ružomberku. V roku 1944 maturoval na Gymnáziu v Kláštore pod Znievom, kam chodil ako externý študent. Od roku 1945 študoval na Filozofickom inštitúte Spoločnosti Ježišovej v Brne. Potom odišiel do Trnavy, kde pomáhal v redakcii Posla a študoval štvorročnú teológiu.
Po likvidácii reholí a kláštorov v roku 1950 bol spolu s rehoľnými spolubratmi internovaný do sústreďovacích táborov od 14. apríla 1950 v Jasove, potom v Podolínci a od 20. septembra 1950 v Pezinku. Po nútenom odchode do civilného života, neustále vo svojom okolí aktívne pôsobil ako posol a šíriteľ kresťanskej viery a Božieho slova. Jeho duchovnú prácu ocenila cirkev už v roku 1950. V Rožňave ho 1. októbra 1950 tajne vysvätili za kňaza rímskokatolíckej cirkvi. Po uväznení a internovaní takmer všetkých oficiálnych biskupov ho 24. augusta 1951 biskup Pavol Hnilica opäť tajne vysvätil za biskupa. Od biskupského svätenia používal rozšírené meno Ján Chryzostom Korec. Konsekrácia sa uskutočnila na základe rozsiahlych fakúlt pápeža Pia XII. pre naše krajiny.
Biskupskú službu však nemohol vykonávať verejne. Po celý tento čas pracoval ako robotník na viacerých miestach v Nitre a Bratislave. Práca so študentmi teológie, laikmi, duchovné pôsobenie i rastúci vplyv osobnosti biskupa na veriacich i ďalšiu verejnosť vzbudili pozornosť Štátnej bezpečnosti (ŠtB) a totalitnej moci.
Biskup Ján Chryzostom Korec bol napokon zaistený 11. marca 1960 a 21. mája toho roku bol pre náboženskú činnosť medzi študentmi odsúdený ako vlastizradca na 12 rokov väzenia. Tie prežil v ťažkých podmienkach s mnohými kňazmi v Prahe na Pankráci, v Ruzyni a vo Valdiciach. Z väzenia sa vrátil 24. februára 1968 s podlomeným zdravím. Na osobitnej audiencii ho prijal 8. júla 1969 pápež Pavol VI., ktorý Korcovi odovzdal biskupské insígnie. Po návrate do vlasti však nedostal súhlas od štátu k pastorácii, a preto pokračoval v práci ako robotník, naposledy ako opravár výťahov v bratislavskej mestskej časti Petržalka. Zároveň pokračoval v kontaktoch s mladými ľuďmi a venoval sa literárnej tvorbe.
Po páde bývalého režimu a zmene spoločenského systému sa 7. januára 1990 stal rektorom Kňazského seminára sv. Cyrila a Metoda v Bratislave. Na výslovnú žiadosť Svätého Otca Jána Pavla II. bol 6. februára 1990 menovaný za nitrianskeho diecézneho biskupa. Kánonicky správu diecézy prevzal 22. februára 1990 a spravoval ju do 16. júla 2005.
Pápež Ján Pavol II. ho 28. júna 1991 v konzistóriu ustanovil za kardinála. Menovanie bolo ohlásené na všeobecnej audiencii 29. mája 1991. Ján Chryzostom kardinál Korec bol prvým predstaviteľom slovenskej cirkevnej provincie, ktorému sa dostalo vďaka osobným kvalitám takej cti, že sa stal členom kardinálskeho kolégia.
Jeho život a prácu ocenili aj renomované univerzity v zahraničí v USA, Poľsku. Titul doctor honoris causa udelila Jánovi Chryzostomovi kardinálovi Korcovi 22. novembra 2004 aj Trnavská univerzita. Katolícka univerzita v Ružomberku ocenila jeho život a literárnu tvorbu, predstavujúcu desiatky cirkevných, filozofických, duchovných a historických prác čestným titulom doctor honoris causa. Rad Ľudovíta Štúra I. triedy udelil Mons. Korcovi v auguste 1995 prezident SR Michal Kováč. Pri príležitosti vzniku SR a jeho 75. narodenín mu 21. januára 1999 predseda vlády SR Mikuláš Dzurinda v zastúpení prezidenta SR udelil štátne vyznamenanie Rad Andreja Hlinku I. triedy.
Veľkú časť jeho diela tvorí duchovná literatúra. Je autorom náboženských diel a publikácií z oblasti literatúry faktu, prominentným členom Spolku slovenských spisovateľov a čestným predsedom Spoločnosti Fiodora Michajloviča Dostojevského. Písal o problémoch náboženského života a Katolíckej cirkvi na Slovensku. Osobitnú pozornosť si zaslúži jeho trojzväzkové dielo zaoberajúce sa ťažkým obdobím cirkvi na Slovensku - Od barbarskej noci, ktoré bolo preložené do poľštiny, nemčiny, taliančiny, angličtiny a francúzštiny. Veľká časť tvorby J. Ch. Korca vyšla počas bývalého režimu v samizdatoch. Vydal vyše 80 knižne a samizdatovo publikovaných prác spirituálneho, esejistického, reflexívneho, a historiografického charakteru. Viaceré jeho rukopisy sa dostali do zahraničia a knižne vyšli v Kanade, v Ústave sv. Cyrila a Metoda v Ríme (Taliansko), v Rakúsku a v Poľsku a tajne sa potom šírili v Československu. Písal knihy o histórii Katolíckej cirkvi na Slovensku i v Európe, knihy z oblasti filozofie, kultúry, psychológie, religionistiky.
Nitriansku diecézu spravoval do roku 2005, ako emeritný biskup žil v Nitre až do svojej smrti. Zomrel 24. októbra 2015 vo veku 91 rokov, v 65. roku kňazstva a v 64. roku biskupskej služby. Predstavitelia cirkvi i veriaci ľud sa s ním rozlúčili 31. októbra 2015 v katedrálnom chráme Bazilike svätého Emeráma na Nitrianskom hrade, kde je aj pochovaný, ako si to želal.
Ústav pamäti národa (ÚPN) priznal kardinálovi Korcovi 27. októbra 2015 postavenie účastníka protikomunistického odboja a veterána protikomunistického odboja in memoriam. Ján Chryzostom Korec sa stal po Vladimírovi Juklovi, Vendelínovi Duchovi, Jánovi Košútovi a Silvestrovi Krčmérymu piatou osobou, ktorú ústav ocenil z vlastného konania, a nie na základe žiadosti.
V priestoroch Biskupského paláca na Nitrianskom hrade vznikla v júli 2017 Pamätná miestnosť Jána Chryzostoma kardinála Korca. Umiestnený je v nej výber darov, ktoré kardinál počas svojho života nadobudol, ale aj niektoré jeho osobné veci, napríklad okuliare, ktoré k nemu neodmysliteľne patrili.
Bol prvým predstaviteľom slovenskej cirkevnej provincie, ktorému sa dostalo vďaka osobným kvalitám takej cti, že sa stal členom kardinálskeho kolégia. Za kardinála ho pápež Ján Pavol II. ustanovil v konzistóriu 28. júna 1991.
Ján Korec sa narodil 22. januára 1924 v Bošanoch. Do rehole jezuitov vstúpil 15. septembra 1939 v Ružomberku. V roku 1944 maturoval na Gymnáziu v Kláštore pod Znievom, kam chodil ako externý študent. Od roku 1945 študoval na Filozofickom inštitúte Spoločnosti Ježišovej v Brne. Potom odišiel do Trnavy, kde pomáhal v redakcii Posla a študoval štvorročnú teológiu.
Po likvidácii reholí a kláštorov v roku 1950 bol spolu s rehoľnými spolubratmi internovaný do sústreďovacích táborov od 14. apríla 1950 v Jasove, potom v Podolínci a od 20. septembra 1950 v Pezinku. Po nútenom odchode do civilného života, neustále vo svojom okolí aktívne pôsobil ako posol a šíriteľ kresťanskej viery a Božieho slova. Jeho duchovnú prácu ocenila cirkev už v roku 1950. V Rožňave ho 1. októbra 1950 tajne vysvätili za kňaza rímskokatolíckej cirkvi. Po uväznení a internovaní takmer všetkých oficiálnych biskupov ho 24. augusta 1951 biskup Pavol Hnilica opäť tajne vysvätil za biskupa. Od biskupského svätenia používal rozšírené meno Ján Chryzostom Korec. Konsekrácia sa uskutočnila na základe rozsiahlych fakúlt pápeža Pia XII. pre naše krajiny.
Biskupskú službu však nemohol vykonávať verejne. Po celý tento čas pracoval ako robotník na viacerých miestach v Nitre a Bratislave. Práca so študentmi teológie, laikmi, duchovné pôsobenie i rastúci vplyv osobnosti biskupa na veriacich i ďalšiu verejnosť vzbudili pozornosť Štátnej bezpečnosti (ŠtB) a totalitnej moci.
Biskup Ján Chryzostom Korec bol napokon zaistený 11. marca 1960 a 21. mája toho roku bol pre náboženskú činnosť medzi študentmi odsúdený ako vlastizradca na 12 rokov väzenia. Tie prežil v ťažkých podmienkach s mnohými kňazmi v Prahe na Pankráci, v Ruzyni a vo Valdiciach. Z väzenia sa vrátil 24. februára 1968 s podlomeným zdravím. Na osobitnej audiencii ho prijal 8. júla 1969 pápež Pavol VI., ktorý Korcovi odovzdal biskupské insígnie. Po návrate do vlasti však nedostal súhlas od štátu k pastorácii, a preto pokračoval v práci ako robotník, naposledy ako opravár výťahov v bratislavskej mestskej časti Petržalka. Zároveň pokračoval v kontaktoch s mladými ľuďmi a venoval sa literárnej tvorbe.
Po páde bývalého režimu a zmene spoločenského systému sa 7. januára 1990 stal rektorom Kňazského seminára sv. Cyrila a Metoda v Bratislave. Na výslovnú žiadosť Svätého Otca Jána Pavla II. bol 6. februára 1990 menovaný za nitrianskeho diecézneho biskupa. Kánonicky správu diecézy prevzal 22. februára 1990 a spravoval ju do 16. júla 2005.
Pápež Ján Pavol II. ho 28. júna 1991 v konzistóriu ustanovil za kardinála. Menovanie bolo ohlásené na všeobecnej audiencii 29. mája 1991. Ján Chryzostom kardinál Korec bol prvým predstaviteľom slovenskej cirkevnej provincie, ktorému sa dostalo vďaka osobným kvalitám takej cti, že sa stal členom kardinálskeho kolégia.
Jeho život a prácu ocenili aj renomované univerzity v zahraničí v USA, Poľsku. Titul doctor honoris causa udelila Jánovi Chryzostomovi kardinálovi Korcovi 22. novembra 2004 aj Trnavská univerzita. Katolícka univerzita v Ružomberku ocenila jeho život a literárnu tvorbu, predstavujúcu desiatky cirkevných, filozofických, duchovných a historických prác čestným titulom doctor honoris causa. Rad Ľudovíta Štúra I. triedy udelil Mons. Korcovi v auguste 1995 prezident SR Michal Kováč. Pri príležitosti vzniku SR a jeho 75. narodenín mu 21. januára 1999 predseda vlády SR Mikuláš Dzurinda v zastúpení prezidenta SR udelil štátne vyznamenanie Rad Andreja Hlinku I. triedy.
Veľkú časť jeho diela tvorí duchovná literatúra. Je autorom náboženských diel a publikácií z oblasti literatúry faktu, prominentným členom Spolku slovenských spisovateľov a čestným predsedom Spoločnosti Fiodora Michajloviča Dostojevského. Písal o problémoch náboženského života a Katolíckej cirkvi na Slovensku. Osobitnú pozornosť si zaslúži jeho trojzväzkové dielo zaoberajúce sa ťažkým obdobím cirkvi na Slovensku - Od barbarskej noci, ktoré bolo preložené do poľštiny, nemčiny, taliančiny, angličtiny a francúzštiny. Veľká časť tvorby J. Ch. Korca vyšla počas bývalého režimu v samizdatoch. Vydal vyše 80 knižne a samizdatovo publikovaných prác spirituálneho, esejistického, reflexívneho, a historiografického charakteru. Viaceré jeho rukopisy sa dostali do zahraničia a knižne vyšli v Kanade, v Ústave sv. Cyrila a Metoda v Ríme (Taliansko), v Rakúsku a v Poľsku a tajne sa potom šírili v Československu. Písal knihy o histórii Katolíckej cirkvi na Slovensku i v Európe, knihy z oblasti filozofie, kultúry, psychológie, religionistiky.
Nitriansku diecézu spravoval do roku 2005, ako emeritný biskup žil v Nitre až do svojej smrti. Zomrel 24. októbra 2015 vo veku 91 rokov, v 65. roku kňazstva a v 64. roku biskupskej služby. Predstavitelia cirkvi i veriaci ľud sa s ním rozlúčili 31. októbra 2015 v katedrálnom chráme Bazilike svätého Emeráma na Nitrianskom hrade, kde je aj pochovaný, ako si to želal.
Ústav pamäti národa (ÚPN) priznal kardinálovi Korcovi 27. októbra 2015 postavenie účastníka protikomunistického odboja a veterána protikomunistického odboja in memoriam. Ján Chryzostom Korec sa stal po Vladimírovi Juklovi, Vendelínovi Duchovi, Jánovi Košútovi a Silvestrovi Krčmérymu piatou osobou, ktorú ústav ocenil z vlastného konania, a nie na základe žiadosti.
V priestoroch Biskupského paláca na Nitrianskom hrade vznikla v júli 2017 Pamätná miestnosť Jána Chryzostoma kardinála Korca. Umiestnený je v nej výber darov, ktoré kardinál počas svojho života nadobudol, ale aj niektoré jeho osobné veci, napríklad okuliare, ktoré k nemu neodmysliteľne patrili.