Turčianska Štiavnička/Bratislava 4. decembra (TASR) – Koncom 30. rokov 20. storočia vstúpil Ján Kostra do slovenskej poézie, v ktorej zanechal nezmazateľný rukopis. Stal sa jednou zo zakladateľských osobností modernej slovenskej lyriky. V piatok 4. decembra uplynie 110 rokov od narodenia Jána Kostru, jedného z najväčších lyrikov slovenskej poézie, ktorý bol známy najmä svojou milostnou poéziou.

Jána Kostru považujú literárni kritici za básnika s mimoriadne kultivovaným výrazom a originálnou lyrickou filozofiou. "Perfektne urobený verš, starostlivo vyberané slová, presne vyvážená architektúra básne i nevyhnutná dávka subjektívnej zainteresovanosti. To, čo je pre Kostrovu poéziu príznačné je jej komunikatívnosť," napísal o jeho tvorbe popredný slovenský literárny kritik Stanislav Šmatlák.

Ján Kostra sa narodil 4. decembra 1910 v obci Turčianska Štiavnička v rodine kolárskeho majstra a richtára. V rokoch 1920 až 1928 študoval na štátnej reálke v Žiline. Odtiaľ zamieril na umelecko-priemyselnú školu do Prahy, kde sa zároveň stal mimoriadnym poslucháčom Filozofickej fakulty Karlovej univerzity a v rokoch 1930 až 1933 tam študoval aj sochárstvo a maliarstvo na odbore architektúry Českého vysokého učení technického (ČVUT), ktoré v roku 1934 z finančných dôvodov zanechal. V Prahe bol tiež členom slovenského vysokoškolského spolku Detvan.

Po skončení základnej vojenskej služby nastúpil v roku 1936 ako úradník do Zemskej banky v Bratislave. Potom bol redaktorom kultúrnej rubriky v Robotníckych novinách a pracoval v Slovenskom rozhlase v Prešove a v Bratislave. V rokoch 1949 až 1956 pôsobil vo Zväze slovenských spisovateľov a súčasne bol šéfredaktorom týždenníka Kultúrny život. Od roku 1956 sa profesionálne venoval už iba literárnej práci a všetku svoju energiu sústredil len na tvorbu.

Do sveta literatúry vstúpil Ján Kostra, ktorý začal písať básne už na strednej škole, pred druhou svetovou vojnou. V začiatkoch svojej tvorby vychádzal zo zážitkov z detstva, dospievania a rodného kraja. Tieto motívy zobrazil napríklad v zbierkach Hniezda (1937) a Moja rodná (1939).

Udalosti druhej svetovej vojny sa premietli do Kostrovej lyriky konfrontačne. Šťastnú éru detstva postavil do protikladu s tragédiou a doba, v ktorej žil mu bola "strašným storočím železa ukrutného". V štyridsiatich rokoch vyšli napríklad zbierky Ozubený čas (1940), Puknutá váza (1942), Všetko je dobre tak (1942), Presila smútku (1946) či Na Stalina (1949), v ktorej prepadol Stalinovmu kultu.

Jednou z najtradičnejších tém Jána Kostru bola téma lásky, ľúbosti. Hold ženám i ženskej kráse vzdal poet v nezabudnuteľnej básnickej zbierke Ave Eva (1943). Táto zbierka vyšla s jeho vlastnými ilustráciami. Básnik sa totiž takmer celý život venoval aj výtvarnej tvorbe, v ktorej dominovali témy prírody a človeka.

Ján Kostra vydal spolu s Kristou Bendovou pod pseudonymom Kristián Benko zbierky básní pre deti Vtáčky, Zvieratá (obidve v roku 1951) a zbierku Priamy smer do Tatier (1953), ďalej prebásnil ľudovú rozprávku Janko Hraško (1960) a napísal knižku detských veršov Našiel som nožík rybku (1963).

Jeden z najprekladanejších slovenských autorov 20. storočia, národný umelec Ján Kostra zomrel v Bratislave 5. novembra 1975, mesiac pred svojimi 65 narodeninami.