Ján Lehotský sa preslávil predovšetkým v skupine Modus, do ktorej prišiel v roku 1972. Stal sa lídrom tejto kapely, pričom uplatnil svoj skladateľský talent.
Autor TASR
Bratislava 16. apríla (TASR) – Ako autor a interpret množstva hitov sa zaradil medzi najvýznamnejšie osobnosti slovenskej populárnej hudby. Legendárneho hudobníka Jána Lehotského však preslávila najmä, rovnako legendárna, skupina Modus. V sobotu 16. apríla sa spevák, skladateľ a hráč na klávesové nástroje Ján Lehotský dožíva 75 rokov.
Ján (Janko) Lehotský sa narodil 16. apríla 1947 v Bratislave. Na konzervatóriu chodil do tanečnej triedy, jeho mama Ella Fuchsová-Lehotská bola primabalerínou, účinkovala vo viacerých baletných súboroch. Vyučovala na Štátnom konzervatóriu a keďže mala dvoch synov, chcela mať aspoň z jedného z nich tanečníka, vybrala si mladšieho Janka. Kto však v tej dobe chodil na tanec, mal povinný aj klavír. Janko už predtým chodil na husle do Ľudovej školy umenia. Na konzervatóriu sa dostal tiež ku skladaniu piesní a založil aj prvú kapelu, ktorej dal názov Young Quartet.
Základnú vojenskú službu si odkrútil ako spevák v Armádnom umeleckom súbore v Prahe. Tu sa stretol a zahral si s Lacom Déczim, Lacom Troppom či Janom Hammerom. Po návrate hral v skupinách Ľubo Belák sextet, Gentlemen a Hej.
Ján Lehotský sa preslávil predovšetkým v skupine Modus, do ktorej prišiel v roku 1972. Stal sa lídrom tejto kapely, pričom uplatnil svoj skladateľský talent. Nahral prvé vlastné skladby Suzi, Starý pán a Keď si to zrátam. Rok nato sa Modus rozpadol, avšak v roku 1974 sa opäť dali dokopy.
Úspešné obdobie Modusu sa začalo príchodom Mariky Gombitovej a návratom Mira Žbirku. S pesničkou Úsmev získali zlatú Bratislavskú lýru v roku 1977, ďalšími úspešnými piesňami boli Dievčatá a Veľký sen mora, ktorú Lehotský pôvodne zložil pre Karola Duchoňa. Pre Mariku Gombitovú zložil pesničku Vyznanie, ktorá získala v roku 1979 striebornú lýru a na základe televíznej ankety sa stala slovenským hitom minulého storočia.
V roku 1979 vyšla v Opuse aj prvá LP platňa, rok nato druhá Balíček snov a ďalší rok album 99 zápaliek. V roku 1980 odišli zo skupiny Miro Žbirka, Laco Lučenič a Marika Gombitová. Od tej doby sa v Moduse postupne vystriedalo viacero hudobníkov aj spevákov, medzi nimi Ivona Novotná, Jozef Paulíny či Marián Greksa. Z 80. rokov sú hity Ty, ja a môj brat, Roberta, Karty sú už rozdané, Keď sa raz oči dohodnú či Kapely starnú.
Na sólovej dráhe vydal Lehotský desať albumov, prvým bol Janko Lehotský a priatelia (1992), po ňom Čiernobiely svet (1996), Poslední a prví (2000), Láv sa píše love (2002), Balíček tónov Volume 1 (2003), Nahé dotyky (2005). V novembri 2008 vydal album Balady: Stalo sa, nestalo, v decembri 2010 vyšiel album Sám, z januára 2016 je album Moje mladšie ja, v marci 2017 vydal album Pýtam sa? Novo dur & staro mol.
K životnému jubileu – 70. narodeninám sa 25. apríla 2017 uskutočnil v športovej hale na Pasienkoch koncert Janko Lehotský 70. Vo februári 2019 získal ocenenie Bratislavská čučoriedka.
V novembri 2019 vyšla kniha Vidíme sa čo nevidieť, v ktorej Janko Lehotský rozpráva príbeh svojho života. "Trošku ma mrzí, že ľudia si zapamätajú speváka, no textára a skladateľa nie. Spievam, aby ľudia vedeli, že som aj niečo zložil," vyznala sa v knihe legenda slovenskej populárnej hudby.
Zdroj: https://hc.sk
Ján (Janko) Lehotský sa narodil 16. apríla 1947 v Bratislave. Na konzervatóriu chodil do tanečnej triedy, jeho mama Ella Fuchsová-Lehotská bola primabalerínou, účinkovala vo viacerých baletných súboroch. Vyučovala na Štátnom konzervatóriu a keďže mala dvoch synov, chcela mať aspoň z jedného z nich tanečníka, vybrala si mladšieho Janka. Kto však v tej dobe chodil na tanec, mal povinný aj klavír. Janko už predtým chodil na husle do Ľudovej školy umenia. Na konzervatóriu sa dostal tiež ku skladaniu piesní a založil aj prvú kapelu, ktorej dal názov Young Quartet.
Základnú vojenskú službu si odkrútil ako spevák v Armádnom umeleckom súbore v Prahe. Tu sa stretol a zahral si s Lacom Déczim, Lacom Troppom či Janom Hammerom. Po návrate hral v skupinách Ľubo Belák sextet, Gentlemen a Hej.
Ján Lehotský sa preslávil predovšetkým v skupine Modus, do ktorej prišiel v roku 1972. Stal sa lídrom tejto kapely, pričom uplatnil svoj skladateľský talent. Nahral prvé vlastné skladby Suzi, Starý pán a Keď si to zrátam. Rok nato sa Modus rozpadol, avšak v roku 1974 sa opäť dali dokopy.
Úspešné obdobie Modusu sa začalo príchodom Mariky Gombitovej a návratom Mira Žbirku. S pesničkou Úsmev získali zlatú Bratislavskú lýru v roku 1977, ďalšími úspešnými piesňami boli Dievčatá a Veľký sen mora, ktorú Lehotský pôvodne zložil pre Karola Duchoňa. Pre Mariku Gombitovú zložil pesničku Vyznanie, ktorá získala v roku 1979 striebornú lýru a na základe televíznej ankety sa stala slovenským hitom minulého storočia.
V roku 1979 vyšla v Opuse aj prvá LP platňa, rok nato druhá Balíček snov a ďalší rok album 99 zápaliek. V roku 1980 odišli zo skupiny Miro Žbirka, Laco Lučenič a Marika Gombitová. Od tej doby sa v Moduse postupne vystriedalo viacero hudobníkov aj spevákov, medzi nimi Ivona Novotná, Jozef Paulíny či Marián Greksa. Z 80. rokov sú hity Ty, ja a môj brat, Roberta, Karty sú už rozdané, Keď sa raz oči dohodnú či Kapely starnú.
Na sólovej dráhe vydal Lehotský desať albumov, prvým bol Janko Lehotský a priatelia (1992), po ňom Čiernobiely svet (1996), Poslední a prví (2000), Láv sa píše love (2002), Balíček tónov Volume 1 (2003), Nahé dotyky (2005). V novembri 2008 vydal album Balady: Stalo sa, nestalo, v decembri 2010 vyšiel album Sám, z januára 2016 je album Moje mladšie ja, v marci 2017 vydal album Pýtam sa? Novo dur & staro mol.
K životnému jubileu – 70. narodeninám sa 25. apríla 2017 uskutočnil v športovej hale na Pasienkoch koncert Janko Lehotský 70. Vo februári 2019 získal ocenenie Bratislavská čučoriedka.
V novembri 2019 vyšla kniha Vidíme sa čo nevidieť, v ktorej Janko Lehotský rozpráva príbeh svojho života. "Trošku ma mrzí, že ľudia si zapamätajú speváka, no textára a skladateľa nie. Spievam, aby ľudia vedeli, že som aj niečo zložil," vyznala sa v knihe legenda slovenskej populárnej hudby.
Zdroj: https://hc.sk