Deň po Palachovej smrti sa na Václavskom námestí zhromaždili davy trúchliacich. Dňa 24. januára 1969 truhlu vystavili pod štátnou vlajkou na nádvorí Karolína.
Autor TASR
Praha 11. augusta (TASR) – Vlastným životom zaplatil za nesúhlas so sovietskou inváziou do Československa v auguste 1968. Český študent Jan Palach, ktorý sa na protest verejne upálil na Václavskom námestí v Prahe, by sa 11. augusta dožil 70 rokov.
Jan Palach sa narodil 11. augusta 1948 v súkromnom sanatóriu vo Všetatoch. Jeho otec Josef Palach tu mal cukrársku dielňu s obchodom. Mama Libuše sa starala o domácnosť. Jan mal staršieho brata Jiřího, ktorý sa narodil v roku 1941. Začiatkom 50. rokov minulého storočia museli Palachovci - podobne ako väčšina živnostníkov - dielňu aj obchod zatvoriť.
Otec Josef Palach sa zamestnal v pekárňach; v roku 1962 náhle zomrel na infarkt. Libuše Palachová nastúpila ako predavačka občerstvenia na stanici vo Všetatoch. Už v roku 1957 vstúpila do komunistickej strany, aby pre svojich synov zaistila štúdium.
Po maturite chcel Jan Palach študovať históriu, avšak neprijali ho pre vysoký počet uchádzačov. V rokoch 1967-68 študoval na Vysokej škole ekonomickej (VŠE) v Prahe. V lete 1967 sa zúčastnil na pracovnom pobyte v Kazachstane, v roku 1968 na brigáde vo vtedajšom Leningrade.
Na VŠE zažil aj obdobie Pražskej jari, ktorá preňho znamenala zlom. Už predtým sa zaujímal o politiku, jeho záujem o veci verejné sa však vystupňoval. V roku 1968 sa zúčastnil na množstve stretnutí a mítingov, ako aj na okupačnom štrajku študentov, ktorý sa však skončil neúspechom.
"Niekoľko jeho priateľov a spolužiakov neskôr pri výsluchoch uviedlo, že zlom v jeho správaní nastal práve v tomto období. Z prameňov vyplýva, že Jan Palach dlhší čas premýšľal o radikálnom čine, ktorý by vyburcoval verejnosť k odporu. Zvažoval rôzne formy protestu," uvádza stránka janpalach.cz.
Podľa jeho predstavy sa mala iniciatívy chopiť malá odhodlaná skupina ľudí, ktorá by zburcovala širšiu verejnosť. Navrhoval tiež, aby študenti obsadili sídlo Československého rozhlasu. Na svoje návrhy však nedostal odpoveď.
Preto sa rozhodol pre formu protestu, ku ktorej ho inšpiroval príklad horiacich vietnamských budhistov. Príprava na skutok trvala Palachovi podľa vyšetrovateľov len niekoľko hodín. Ráno 16. januára 1969 napísal štyri identické listy nazvané Pochodeň č. 1, v ktorých vysvetľoval motívy svojho skutku a avizoval, že ho budú nasledovať ďalší.
Približne o 14.30 h sa pri fontáne Národného múzea na pražskom Václavskom námestí polial benzínom a zapálil. Napriek tomu, že mal popálených 85 percent tela, v nemocnici sa zaujímal o ohlasy na svoj skutok. Po troch dňoch, 19. januára 1969 o 15.30, Jan Palach zomrel na zápal pľúc.
"Keďže náš národ žije v zúfalej situácii a jeho zmierenie sa s osudom dosiahlo vrcholné štádium, rozhodli sme sa, že takýmto spôsobom dáme najavo náš protest a otrasieme svedomím národa. Členovia našej skupiny, pozostávajúcej z dobrovoľníkov, sa rozhodli v pravom zmysle slova zhorieť za slobodu a demokraciu v Československu," písalo sa v jeho liste na rozlúčku.
Deň po Palachovej smrti sa na Václavskom námestí zhromaždili davy trúchliacich. Dňa 24. januára 1969 truhlu vystavili pod štátnou vlajkou na nádvorí Karolína. Tam sa Janovi Palachovi prišlo pokloniť viac ako 50.000 ľudí. O deň neskôr sa konal pohreb. Čin Jana Palacha nasledovalo asi desať mladých ľudí, jeden z nich, Josef Hlavatý, takisto prišiel o život.
Jan Palach sa narodil 11. augusta 1948 v súkromnom sanatóriu vo Všetatoch. Jeho otec Josef Palach tu mal cukrársku dielňu s obchodom. Mama Libuše sa starala o domácnosť. Jan mal staršieho brata Jiřího, ktorý sa narodil v roku 1941. Začiatkom 50. rokov minulého storočia museli Palachovci - podobne ako väčšina živnostníkov - dielňu aj obchod zatvoriť.
Otec Josef Palach sa zamestnal v pekárňach; v roku 1962 náhle zomrel na infarkt. Libuše Palachová nastúpila ako predavačka občerstvenia na stanici vo Všetatoch. Už v roku 1957 vstúpila do komunistickej strany, aby pre svojich synov zaistila štúdium.
Po maturite chcel Jan Palach študovať históriu, avšak neprijali ho pre vysoký počet uchádzačov. V rokoch 1967-68 študoval na Vysokej škole ekonomickej (VŠE) v Prahe. V lete 1967 sa zúčastnil na pracovnom pobyte v Kazachstane, v roku 1968 na brigáde vo vtedajšom Leningrade.
Na VŠE zažil aj obdobie Pražskej jari, ktorá preňho znamenala zlom. Už predtým sa zaujímal o politiku, jeho záujem o veci verejné sa však vystupňoval. V roku 1968 sa zúčastnil na množstve stretnutí a mítingov, ako aj na okupačnom štrajku študentov, ktorý sa však skončil neúspechom.
"Niekoľko jeho priateľov a spolužiakov neskôr pri výsluchoch uviedlo, že zlom v jeho správaní nastal práve v tomto období. Z prameňov vyplýva, že Jan Palach dlhší čas premýšľal o radikálnom čine, ktorý by vyburcoval verejnosť k odporu. Zvažoval rôzne formy protestu," uvádza stránka janpalach.cz.
Podľa jeho predstavy sa mala iniciatívy chopiť malá odhodlaná skupina ľudí, ktorá by zburcovala širšiu verejnosť. Navrhoval tiež, aby študenti obsadili sídlo Československého rozhlasu. Na svoje návrhy však nedostal odpoveď.
Preto sa rozhodol pre formu protestu, ku ktorej ho inšpiroval príklad horiacich vietnamských budhistov. Príprava na skutok trvala Palachovi podľa vyšetrovateľov len niekoľko hodín. Ráno 16. januára 1969 napísal štyri identické listy nazvané Pochodeň č. 1, v ktorých vysvetľoval motívy svojho skutku a avizoval, že ho budú nasledovať ďalší.
Približne o 14.30 h sa pri fontáne Národného múzea na pražskom Václavskom námestí polial benzínom a zapálil. Napriek tomu, že mal popálených 85 percent tela, v nemocnici sa zaujímal o ohlasy na svoj skutok. Po troch dňoch, 19. januára 1969 o 15.30, Jan Palach zomrel na zápal pľúc.
"Keďže náš národ žije v zúfalej situácii a jeho zmierenie sa s osudom dosiahlo vrcholné štádium, rozhodli sme sa, že takýmto spôsobom dáme najavo náš protest a otrasieme svedomím národa. Členovia našej skupiny, pozostávajúcej z dobrovoľníkov, sa rozhodli v pravom zmysle slova zhorieť za slobodu a demokraciu v Československu," písalo sa v jeho liste na rozlúčku.
Deň po Palachovej smrti sa na Václavskom námestí zhromaždili davy trúchliacich. Dňa 24. januára 1969 truhlu vystavili pod štátnou vlajkou na nádvorí Karolína. Tam sa Janovi Palachovi prišlo pokloniť viac ako 50.000 ľudí. O deň neskôr sa konal pohreb. Čin Jana Palacha nasledovalo asi desať mladých ľudí, jeden z nich, Josef Hlavatý, takisto prišiel o život.