Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ako novinár patril Pankúch spolu s miestnymi klerikmi k najdôležitejším predstaviteľom prisťahovaleckej komunity amerických Slovákov.
Autor TASR
Prešov/Bratislava 16. decembra (TASR) – Ján Pankúch bol krajanský pracovník, kníhtlačiar, vydavateľ, novinár, zakladateľ prvého evanjelického cirkevného zboru v americkom Clevelande, signatár Clevelandskej (október 1915) a Pittsburskej dohody (máj 1918). Dnes si pripomíname 145. výročie jeho narodenia.
Pankúch sa stal prominentným vydavateľom a aktivistom v rámci slovenskej komunity v Clevelende (štát Ohio, USA). Bol účastníkom mnohých miestnych, národných a medzinárodných podujatí, ktoré poznačili slovenské dejiny. Svoje vedomosti, skúsenosti, ale i ústnu históriu a písané spomienky prvých slovenských imigrantov zozbieral v knihe História Slovákov v Clevelande a Lakewoode, ktorú vydal v roku 1930 (History of the Slovaks of Cleveland and Lakewood).
Spolu s Petrom Rovniankom sa zaslúžil o rozvoj slovenskej tlače v USA. Počet titulov slovenských novín a časopisov v Amerike na prelome 19. a 20. storočia niekoľkonásobne prevyšoval tlač na Slovensku. Amerikánsko-slovenské noviny (1886), Slovák v Amerike (1889), či Jednota (1891) mali 40 tisíc predplatiteľov, kým Národné noviny vychádzajúce na Slovensku sotva šesťsto. Americkí Slováci sa zaujímali o dianie pod Tatrami a stále sa cítili súčasťou slovenského národa. Prostredníctvom tlače a verejnej činnosti kritizovali národnostnú a sociálnu politiku uhorskej vlády. Preto uhorské orgány obmedzovali styk s krajanmi i dovoz americkoslovenskej tlače.
Ako novinár patril J. Pankúch spolu s miestnymi klerikmi k najdôležitejším predstaviteľom prisťahovaleckej komunity. Vydával aj evanjelické časopisy Cirkevné listy a Luterán. V roku 1897 založil slovenský republikánsky Klub Clevelande. Ako člen Zväzu slovenských novinárov pomáhal pri organizovaní kongresu (26. mája 1907), z ktorého vzišla potreba založiť organizáciu, ktorá by zastrešovala politické a kultúrne aktivity už existujúcich krajanských spolkov. O štyri dni neskôr, 30. mája 1907 vznikla Slovenská liga v Amerike. Jej cieľom bolo reprezentovať amerických Slovákov a podporovať emancipačné snahy Slovákov vo vtedajšom Uhorsku.
V roku 1914 vypracovala Memorandum o krivdách a požiadavkách slovenských. Predstavitelia Slovenskej ligy a Českého národného združenia podpísali 22. októbra 1915 v Clevelande dokument o vytvorení spoločného štátu "Clevelandská dohoda". V nej sa uvažovalo o federatívnom usporiadaní spoločného štátu s úplnou národnou autonómiou Slovenska. Ján Pankúch bol jej signatárom. Takisto bol pri podpise Pittsburskej dohody (31. mája 1918), text ktorej sformuloval prof. Tomáš Garrigue Masaryk už ako prezident dočasnej vlády vtedy ešte Česko-Slovenska. Text dohody mal kopírovať požiadavky Slovákov z Clevelandskej dohody: "Spojenie českého a slovenského národa vo federatívnom zväzku štátov s úplnou národnou autonómiou Slovenska, s vlastným snemom, vlastnou štátnou správou, úplnou kultúrnou slobodou, teda s plným právom užívania jazyka slovenského, vlastnou správou finančnou a politickou, so štátnym jazykom slovenským". S týmto však Masaryk nesúhlasil.
Jeho text dohody hovoril už iba o Slovákoch, vypustil z nej slová slovenský štát, slovenský národ, štátna reč slovenská. Pred Slovenskou ligou v Amerike, Českým národným združením a Zväzom českých katolíkov deklaroval spojenie Slovákov a Čechov v samostatnom štáte, v ktorom malo mať Slovensko vlastnú administratívu a snem. Slováci pri podpisovaní tejto dohody dôverovali Čechom. Masaryk ich však oklamal, známe je jeho vyjadrenie pre americký kongres, v ktorom hovoril, že "Slovaks are Hungarian Bohemians" (Slováci sú maďarskí Česi). V roku 1919 celú Pittsburskú dohodu Masaryk spochybňoval, tvrdil, že nie je právne záväzná, lebo to bola len "lokálna dohoda amerických Čechov a Slovákov". V roku 1921 zase hovoril o tom, že niet slovenského národa, že je to vynález maďarskej propagandy. Toto všetko Pankúch ako novinár a vydavateľ publikoval vo svojich novinách (Národné noviny, Hlas).
Ján Pankúch sa narodil 16. decembra 1869 v Prešove. Do USA emigroval v roku 1883. Pripojil sa k svojmu otcovi, ktorý robil v bani v západnej Pensylvánii. O pár mesiacov neskôr pri banskom nešťastí prišiel skoro o nohu. Jeho mama už nesúhlasila s tým, aby sa vrátil do bane. Rodina ho poslala za priateľom, tiež imigrantom do Clevelandu, kde sa mal učiť podnikaniu. V meste našiel Pankúch súdržnú slovenskú komunitu. V roku 1892 získal štátne občianstvo a začal sa angažovať v miestnej politike a cirkvi. Od tlačiarenského robotníka, cez tlačiara, neskôr majiteľa tlačiarne (1894) sa vypracoval na uznávaného vydavateľa, ktorý zabezpečoval tlač a vydávanie národných publikácií pre slovenských vysťahovalcov v USA. Zomrel v USA v Lakewoode 28. februára 1952.
Pankúch sa stal prominentným vydavateľom a aktivistom v rámci slovenskej komunity v Clevelende (štát Ohio, USA). Bol účastníkom mnohých miestnych, národných a medzinárodných podujatí, ktoré poznačili slovenské dejiny. Svoje vedomosti, skúsenosti, ale i ústnu históriu a písané spomienky prvých slovenských imigrantov zozbieral v knihe História Slovákov v Clevelande a Lakewoode, ktorú vydal v roku 1930 (History of the Slovaks of Cleveland and Lakewood).
Spolu s Petrom Rovniankom sa zaslúžil o rozvoj slovenskej tlače v USA. Počet titulov slovenských novín a časopisov v Amerike na prelome 19. a 20. storočia niekoľkonásobne prevyšoval tlač na Slovensku. Amerikánsko-slovenské noviny (1886), Slovák v Amerike (1889), či Jednota (1891) mali 40 tisíc predplatiteľov, kým Národné noviny vychádzajúce na Slovensku sotva šesťsto. Americkí Slováci sa zaujímali o dianie pod Tatrami a stále sa cítili súčasťou slovenského národa. Prostredníctvom tlače a verejnej činnosti kritizovali národnostnú a sociálnu politiku uhorskej vlády. Preto uhorské orgány obmedzovali styk s krajanmi i dovoz americkoslovenskej tlače.
Ako novinár patril J. Pankúch spolu s miestnymi klerikmi k najdôležitejším predstaviteľom prisťahovaleckej komunity. Vydával aj evanjelické časopisy Cirkevné listy a Luterán. V roku 1897 založil slovenský republikánsky Klub Clevelande. Ako člen Zväzu slovenských novinárov pomáhal pri organizovaní kongresu (26. mája 1907), z ktorého vzišla potreba založiť organizáciu, ktorá by zastrešovala politické a kultúrne aktivity už existujúcich krajanských spolkov. O štyri dni neskôr, 30. mája 1907 vznikla Slovenská liga v Amerike. Jej cieľom bolo reprezentovať amerických Slovákov a podporovať emancipačné snahy Slovákov vo vtedajšom Uhorsku.
V roku 1914 vypracovala Memorandum o krivdách a požiadavkách slovenských. Predstavitelia Slovenskej ligy a Českého národného združenia podpísali 22. októbra 1915 v Clevelande dokument o vytvorení spoločného štátu "Clevelandská dohoda". V nej sa uvažovalo o federatívnom usporiadaní spoločného štátu s úplnou národnou autonómiou Slovenska. Ján Pankúch bol jej signatárom. Takisto bol pri podpise Pittsburskej dohody (31. mája 1918), text ktorej sformuloval prof. Tomáš Garrigue Masaryk už ako prezident dočasnej vlády vtedy ešte Česko-Slovenska. Text dohody mal kopírovať požiadavky Slovákov z Clevelandskej dohody: "Spojenie českého a slovenského národa vo federatívnom zväzku štátov s úplnou národnou autonómiou Slovenska, s vlastným snemom, vlastnou štátnou správou, úplnou kultúrnou slobodou, teda s plným právom užívania jazyka slovenského, vlastnou správou finančnou a politickou, so štátnym jazykom slovenským". S týmto však Masaryk nesúhlasil.
Jeho text dohody hovoril už iba o Slovákoch, vypustil z nej slová slovenský štát, slovenský národ, štátna reč slovenská. Pred Slovenskou ligou v Amerike, Českým národným združením a Zväzom českých katolíkov deklaroval spojenie Slovákov a Čechov v samostatnom štáte, v ktorom malo mať Slovensko vlastnú administratívu a snem. Slováci pri podpisovaní tejto dohody dôverovali Čechom. Masaryk ich však oklamal, známe je jeho vyjadrenie pre americký kongres, v ktorom hovoril, že "Slovaks are Hungarian Bohemians" (Slováci sú maďarskí Česi). V roku 1919 celú Pittsburskú dohodu Masaryk spochybňoval, tvrdil, že nie je právne záväzná, lebo to bola len "lokálna dohoda amerických Čechov a Slovákov". V roku 1921 zase hovoril o tom, že niet slovenského národa, že je to vynález maďarskej propagandy. Toto všetko Pankúch ako novinár a vydavateľ publikoval vo svojich novinách (Národné noviny, Hlas).
Ján Pankúch sa narodil 16. decembra 1869 v Prešove. Do USA emigroval v roku 1883. Pripojil sa k svojmu otcovi, ktorý robil v bani v západnej Pensylvánii. O pár mesiacov neskôr pri banskom nešťastí prišiel skoro o nohu. Jeho mama už nesúhlasila s tým, aby sa vrátil do bane. Rodina ho poslala za priateľom, tiež imigrantom do Clevelandu, kde sa mal učiť podnikaniu. V meste našiel Pankúch súdržnú slovenskú komunitu. V roku 1892 získal štátne občianstvo a začal sa angažovať v miestnej politike a cirkvi. Od tlačiarenského robotníka, cez tlačiara, neskôr majiteľa tlačiarne (1894) sa vypracoval na uznávaného vydavateľa, ktorý zabezpečoval tlač a vydávanie národných publikácií pre slovenských vysťahovalcov v USA. Zomrel v USA v Lakewoode 28. februára 1952.
