Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Publikačné autorské začiatky Petríka sa viažu k periodikám Nové slovo mladých, Smena, Roháč, Slovenské pohľady či Dotyky, na stránkach ktorých uverejňoval básne či humoristicko-satirické príspevky.
Autor TASR
Spišská Nová Ves/Bratislava 16. marca (TASR) - Knižne debutoval Ján Petrík pred 30 rokmi básnickou zbierkou Tri knihy nepokoja. V redakcii košického štúdia Slovenského rozhlasu sa podieľal na tvorbe známych humoristických relácii Supershopa a Fresky. V stredu 16. marca bude mať Ján Petrík, básnik, rozhlasový autor a scenárista, 65 rokov.
Ján Petrík sa narodil 16. marca 1957 v Krompachoch. Po skončení základnej školy v Margecanoch študoval v rokoch 1972 - 1975 na Vojenskom gymnáziu SNP v Banskej Bystrici, ale maturoval na gymnáziu v Krompachoch. V rokoch 1976 - 1978 absolvoval pomaturitné štúdium na Strednej pedagogickej škole v Prešove, v odbore kultúrno-výchovná práca.
Od roku 1980 pracoval ako metodik pre divadlo a umelecký prednes v Okresnom osvetovom stredisku v Spišskej Novej vsi. V druhej polovici 80. rokov minulého storočia pôsobil ako inšpektor pre záujmovú umeleckú činnosť odboru kultúry a tiež ako vedúci oddelenia záujmovej umeleckej činnosti Domu kultúry v Spišskej Novej Vsi. V rokoch 1990 - 1992 bol spisovateľom v slobodnom povolaní.
Do redakcie košického štúdia Slovenského rozhlasu nastúpil Ján Petrík v roku 1993 a rozhlasovým redaktorom a autorom bol do roku 2009. Od roku 2012 pracuje v redakcii Slovenskej knižnice pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
Publikačné autorské začiatky Jána Petríka sa viažu k periodikám Nové slovo mladých, Smena, Roháč, Slovenské pohľady či Dotyky, na stránkach ktorých uverejňoval básne, ale aj rôzne humoristicko-satirické príspevky. "Som z generácie, ktorá ešte poznala Vojtecha Mihálika. Aj osobne, vďaka stretnutiam mladých autorov v Novom slove. Tam práve on pri jednej príležitosti povedal, že poézia je v jej začiatkom výsadou mladých, keď sa začínajú reálnejšie vyrovnávať so svetom okolo. A doň patrí aj zaľúbenie, láska. To bol aj môj prípad nešťastne zaľúbeného školáka," zaspomínal si pre TASR Ján Petrík.
Jeho tvorbu však výrazne ovplyvnili básnici Miroslav Válek a Štefan Strážay, ktorých tvorba mu pomohla orientovať sa v tom ako sa píše, aby to bola poézia a nie len bezhlavé výlevy citov. V roku 1992 knižne debutoval básnickou knihou Tri knihy nepokoja, ktorá obsahovala tri básnické zbierky: Miestopis (s van Goghovým uchom), Modlitby za Judáša a Pocestný a Papagáj(a).
Dôvod prečo kniha obsahovala tri zbierky v jednej knihe a tiež peripetie jej vydania vysvetlil pre TASR Ján Petrík takto: "Tri knihy nepokoja vznikli tak, že kým sa na konci osemdesiatych rokov po redakcii Slovenského spisovateľa a Smeny potuloval môj rukopis prvej zbierky Miestopis (s Van Goghovým uchom), aj v súvislosti s vtedajšími udalosťami vznikli dva ďalšie: Modlitby za judáša a Pocestný a papagáj(a). Keď to v pomaly sa rozpadávajúcej Smene nenaberalo nijaký smer, pomocnú ruku mi ponúkol Print-servis a spolu s finančnou podporou Matice slovenskej a mojimi peniazmi sme vydali všetky tri zbierky spolu. Dnes by som to už neurobil, je to čitateľská klada. Názov, ktorý je podobou na Válkove Tri knihy nepokoja, som si v istom zmysle vybral z trucu. V tom čase sa mnohí ´pseudointelektuáli´ navážali do jeho minulosti a prirýchlo zabudli na to, ako ďaleko posunul slovenskú poéziu."
Výraznou etapou tvorivého života Jána Petríka bolo pôsobenie v košickej redakcii Slovenského rozhlasu, kde sa redakčne podieľal na známych humoristických reláciách Supershopa a Fresky, ale aj iných. K humoru totiž nemal ďaleko ani ako básnik: "Tieto dva žánre nie je problém autorsky odlíšiť. Písal som aj pre niekdajší Maratón a do Roháča. Keď mi vtedajšia šéfredaktorka literárnej redakcie Slovenského rozhlasu ponúkla miesto redaktora po ´maratóncoch´, prijal som. S maličkou dušičkou, ale rád. Rozhlasový humor som teda mal 16 rokov ako zamestnanie, s poéziou v súkromí sa našťastie nebili," uviedol pre TASR Ján Petrík.
Do portfólia Jána Petríka patrí aj rozprávková divadelná hra Zlá baba a čert (1991), viaceré rozhlasové hry ako napríklad Zlatý kohút (1992) alebo Nepriamy prenos (1993), videofilm Prípoviedka o fazuľovej polievke (1994) a v roku 2017 vydal zbierku básní Nakladanie svetla do octu.
Ján Petrík sa narodil 16. marca 1957 v Krompachoch. Po skončení základnej školy v Margecanoch študoval v rokoch 1972 - 1975 na Vojenskom gymnáziu SNP v Banskej Bystrici, ale maturoval na gymnáziu v Krompachoch. V rokoch 1976 - 1978 absolvoval pomaturitné štúdium na Strednej pedagogickej škole v Prešove, v odbore kultúrno-výchovná práca.
Od roku 1980 pracoval ako metodik pre divadlo a umelecký prednes v Okresnom osvetovom stredisku v Spišskej Novej vsi. V druhej polovici 80. rokov minulého storočia pôsobil ako inšpektor pre záujmovú umeleckú činnosť odboru kultúry a tiež ako vedúci oddelenia záujmovej umeleckej činnosti Domu kultúry v Spišskej Novej Vsi. V rokoch 1990 - 1992 bol spisovateľom v slobodnom povolaní.
Do redakcie košického štúdia Slovenského rozhlasu nastúpil Ján Petrík v roku 1993 a rozhlasovým redaktorom a autorom bol do roku 2009. Od roku 2012 pracuje v redakcii Slovenskej knižnice pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
Publikačné autorské začiatky Jána Petríka sa viažu k periodikám Nové slovo mladých, Smena, Roháč, Slovenské pohľady či Dotyky, na stránkach ktorých uverejňoval básne, ale aj rôzne humoristicko-satirické príspevky. "Som z generácie, ktorá ešte poznala Vojtecha Mihálika. Aj osobne, vďaka stretnutiam mladých autorov v Novom slove. Tam práve on pri jednej príležitosti povedal, že poézia je v jej začiatkom výsadou mladých, keď sa začínajú reálnejšie vyrovnávať so svetom okolo. A doň patrí aj zaľúbenie, láska. To bol aj môj prípad nešťastne zaľúbeného školáka," zaspomínal si pre TASR Ján Petrík.
Jeho tvorbu však výrazne ovplyvnili básnici Miroslav Válek a Štefan Strážay, ktorých tvorba mu pomohla orientovať sa v tom ako sa píše, aby to bola poézia a nie len bezhlavé výlevy citov. V roku 1992 knižne debutoval básnickou knihou Tri knihy nepokoja, ktorá obsahovala tri básnické zbierky: Miestopis (s van Goghovým uchom), Modlitby za Judáša a Pocestný a Papagáj(a).
Dôvod prečo kniha obsahovala tri zbierky v jednej knihe a tiež peripetie jej vydania vysvetlil pre TASR Ján Petrík takto: "Tri knihy nepokoja vznikli tak, že kým sa na konci osemdesiatych rokov po redakcii Slovenského spisovateľa a Smeny potuloval môj rukopis prvej zbierky Miestopis (s Van Goghovým uchom), aj v súvislosti s vtedajšími udalosťami vznikli dva ďalšie: Modlitby za judáša a Pocestný a papagáj(a). Keď to v pomaly sa rozpadávajúcej Smene nenaberalo nijaký smer, pomocnú ruku mi ponúkol Print-servis a spolu s finančnou podporou Matice slovenskej a mojimi peniazmi sme vydali všetky tri zbierky spolu. Dnes by som to už neurobil, je to čitateľská klada. Názov, ktorý je podobou na Válkove Tri knihy nepokoja, som si v istom zmysle vybral z trucu. V tom čase sa mnohí ´pseudointelektuáli´ navážali do jeho minulosti a prirýchlo zabudli na to, ako ďaleko posunul slovenskú poéziu."
Výraznou etapou tvorivého života Jána Petríka bolo pôsobenie v košickej redakcii Slovenského rozhlasu, kde sa redakčne podieľal na známych humoristických reláciách Supershopa a Fresky, ale aj iných. K humoru totiž nemal ďaleko ani ako básnik: "Tieto dva žánre nie je problém autorsky odlíšiť. Písal som aj pre niekdajší Maratón a do Roháča. Keď mi vtedajšia šéfredaktorka literárnej redakcie Slovenského rozhlasu ponúkla miesto redaktora po ´maratóncoch´, prijal som. S maličkou dušičkou, ale rád. Rozhlasový humor som teda mal 16 rokov ako zamestnanie, s poéziou v súkromí sa našťastie nebili," uviedol pre TASR Ján Petrík.
Do portfólia Jána Petríka patrí aj rozprávková divadelná hra Zlá baba a čert (1991), viaceré rozhlasové hry ako napríklad Zlatý kohút (1992) alebo Nepriamy prenos (1993), videofilm Prípoviedka o fazuľovej polievke (1994) a v roku 2017 vydal zbierku básní Nakladanie svetla do octu.
