Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ťažko si predstaviť, že by sa prestali hrať jeho pesničky a ľudia ich prestali počúvať. Kým sa budú hrať, bude tu s nami, dodal kapelník.
Autor TASR
Bratislava 10. novembra (TASR) – Pred rokom odišiel Miro Žbirka do muzikantského neba. K nedožitej sedemdesiatke mu manželka Katka, jeho skupina, slovenskí a českí umelci pripravili koncerty Tribute to Miro Žbirka. Fanúšikovia poznajú aj Mekyho sprievodnú skupinu, ktorej kapelníkom bol celé štvrťstoročie gitarista a skladateľ Jan Ponocný. Po boku Mekyho prežil tisícky hodín na skúškach, koncertoch, cestách aj v štúdiu. Jemu je adresovaná aj otázka, aká bola ich spoločná cesta?
"V prvom rade bola dlhá, za čo som vďačný. Mal som to šťastie, že som bol muzikant, ktorý s ním hral najdlhšie. Hral som s ním 25 rokov, od roku 1996, keď sme nahrávali prvú platňu. Bola to jeho prvá platňa v Prahe. Napriek tomu, že sme hrali už 15 rokov, stále mi to prišlo trocha neuveriteľné, pretože som ho poznal už z detstva. Keď som chodil do školy, mal som pocit, že jeho hudba bola všade. V podstate bolo jedno rádio, Rádio Hvězda, kde hrali pesničky, a tam ho veľa hrali. Keď som s ním začal hrať, ani som sa nemusel tie pesničky učiť, pretože boli všade okolo. Bolo to pre mňa prekvapivé, že človeka, ktorého berieš ako ikonu, zrazu stojíš vedľa neho na pódiu. Na to si človek nezvykne hneď. Svojím spôsobom som si zvykol, ale koľkokrát mi prišlo, počkaj, čo sa deje, ja stojím vedľa Mekyho Žbirku. A to mi napadlo trebárs aj po 20 rokoch spoločného hrania," povedal pre TASR Ponocný.
Šéf sprievodnej Mekyho kapely si vedel vychutnať aj atmosféru na koncertoch. "Boli dve pesničky, v ktorých som dlhšie nehral, Balada o poľných vtákoch a Atlantída. Pri nich som zišiel z pódia, stál som na jeho okraji a pozeral som sa na neho očami divákov, Bavilo ma pozerať do publika, ako ho skoro hltajú. Väčšina ľudí sa pritom usmievala. Bolo fajn, vidieť ho z pohľadu divákov a nie z pohľadu človeka, ktorý na pódiu rieši praktické veci, aby mal čo najlepší zvuk, aby sme čo najlepšie hrali. Nikdy som sa nenudil, vždy mi to prišlo zábavné, tešil som sa na každý koncert. Aj keď Meky vyzeral, že sa mu na pódium nechce, len čo naň vystúpil, bol to človek, ktorý pôsobil veľmi mladistvo a energicky. Ťažko si predstaviť, že by sa prestali hrať jeho pesničky a ľudia ich prestali počúvať. Kým sa budú hrať, bude tu s nami," dodal kapelník.
"S Mekym som nepracoval preto, že by som musel, ja som s ním pracovať chcel a veľmi ma to bavilo. Veľa ľudí hovorí to, s čím ja súhlasím, Meky naveky," doplnil Ponocný.
"V prvom rade bola dlhá, za čo som vďačný. Mal som to šťastie, že som bol muzikant, ktorý s ním hral najdlhšie. Hral som s ním 25 rokov, od roku 1996, keď sme nahrávali prvú platňu. Bola to jeho prvá platňa v Prahe. Napriek tomu, že sme hrali už 15 rokov, stále mi to prišlo trocha neuveriteľné, pretože som ho poznal už z detstva. Keď som chodil do školy, mal som pocit, že jeho hudba bola všade. V podstate bolo jedno rádio, Rádio Hvězda, kde hrali pesničky, a tam ho veľa hrali. Keď som s ním začal hrať, ani som sa nemusel tie pesničky učiť, pretože boli všade okolo. Bolo to pre mňa prekvapivé, že človeka, ktorého berieš ako ikonu, zrazu stojíš vedľa neho na pódiu. Na to si človek nezvykne hneď. Svojím spôsobom som si zvykol, ale koľkokrát mi prišlo, počkaj, čo sa deje, ja stojím vedľa Mekyho Žbirku. A to mi napadlo trebárs aj po 20 rokoch spoločného hrania," povedal pre TASR Ponocný.
Šéf sprievodnej Mekyho kapely si vedel vychutnať aj atmosféru na koncertoch. "Boli dve pesničky, v ktorých som dlhšie nehral, Balada o poľných vtákoch a Atlantída. Pri nich som zišiel z pódia, stál som na jeho okraji a pozeral som sa na neho očami divákov, Bavilo ma pozerať do publika, ako ho skoro hltajú. Väčšina ľudí sa pritom usmievala. Bolo fajn, vidieť ho z pohľadu divákov a nie z pohľadu človeka, ktorý na pódiu rieši praktické veci, aby mal čo najlepší zvuk, aby sme čo najlepšie hrali. Nikdy som sa nenudil, vždy mi to prišlo zábavné, tešil som sa na každý koncert. Aj keď Meky vyzeral, že sa mu na pódium nechce, len čo naň vystúpil, bol to človek, ktorý pôsobil veľmi mladistvo a energicky. Ťažko si predstaviť, že by sa prestali hrať jeho pesničky a ľudia ich prestali počúvať. Kým sa budú hrať, bude tu s nami," dodal kapelník.
"S Mekym som nepracoval preto, že by som musel, ja som s ním pracovať chcel a veľmi ma to bavilo. Veľa ľudí hovorí to, s čím ja súhlasím, Meky naveky," doplnil Ponocný.
