Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Jana Hlaváčová mala šťastie, že zažila slávnu éru Národného divadla, ktoré budovalo svoj repertoár na silných hereckých osobnostiach. Stala sa neoficiálnou prvou dámou prvej českej divadelnej scény.
Autor TASR
Praha/Bratislava 26. marca (TASR) - Veľký herecký talent uplatnila na divadelných doskách, filmovom plátne a v dabingu. Preslávila sa mnohými vynikajúco stvárnenými úlohami tak v antických drámach, v psychologických hrách, ako aj v komédiách. Mnohí diváci ju poznajú z nezabudnuteľnej úlohy zdravotnej sestričky Toničky z komediálnych filmov o Básnikoch.
V nedeľu 26. marca sa dožíva významného životného jubilea 85 rokov Jana Hlaváčová, jedna z najvýznamnejších a najvýraznejších českých divadelných, filmových a televíznych herečiek.
Jana Hlaváčová sa narodila 26. marca 1938 v Prahe. Záujem o divadlo vzbudil u nej otec, ktorý bol knihovníkom, ale hral aj ochotnícke divadlo. Po maturite na gymnáziu vyštudovala v roku 1960 Divadelnú fakultu na pražskej Akadémii múzických umení (DAMU).
Po absolvovaní vysokej školy nastúpila do Divadla J. K. Tyla v Plzni, kde sa zoznámila so svojim prvým manželom - hereckým kolegom Jiřím Michným, ktorý však predčasne zomrel vo veku 34 rokov. Z prvého manželstva má dcéru Terezu. Po manželovom úmrtí sa presťahovala do Prahy. V roku 1965 sa stala členkou Národného divadla, na doskách ktorého pôsobila nasledujúce štvrťstoročie.
Po prvej postave, ktorou bola Maggie v Millerovej hre Po páde, nasledovali desiatky ďalších. Uplatnila sa v klasickom aj modernom repertoári. Za postavu Emílie Marty v Čapkovej hre Vec Makropulos získala v roku 1986 Národnú cenu.
Jana Hlaváčová mala šťastie, že zažila slávnu éru Národného divadla, ktoré systematicky budovalo svoj repertoár na silných hereckých osobnostiach. Stala sa neoficiálnou prvou dámou prvej českej divadelnej scény.
Na príprave hry českého dramatika Josefa Topola Jejich den spoznala v Národnom divadle svojho druhého manžela Luďka Munzara (zomrel 26. januára 2019). Spolu majú dcéru Barboru, ktorá sa vydala v hereckých stopách slávnych rodičov.
V Národnom divadle vystupovala do roku 1990, kedy odišla spolu s manželom pre nezhody s vtedajším vedením činohry ohľadne ďalšieho napredovania súboru. Následne jazdili spoločne po celých Čechách so zájazdovým predstavením s názvom S vůní šminek a benzínu.
Od roku 1994 bola Jana Hlaváčová členkou hereckého súboru pražského Divadla na Vinohradech, kde vytvorila celý rad výrazných úloh. Za stvárnenie Agnes v hre Křehká rovnováha sa v roku 1996 stala držiteľkou divadelnej ceny Thálie. V roku 2012 získala cenu Thálie za svoje celoživotné majstrovstvo.
Na filmovom plátne debutovala mimoriadne úspešne už ako študentka vysokej školy. Jej úloha tajomnej "čertice Mefistofely" alias sprievodkyne Čedoku v úspešnej filmovej komédii Kam čert nemůže (1959) režiséra Zdeňka Podskalského si získala značné sympatie divákov. Nasledovali snímky Noční host (1961) alebo Pieseň o sivom holubovi (1961). Historické osobnosti stvárnila napríklad vo filmoch Koncert na konci léta (1979), Veronika (1985) alebo v životopisnom filme Lev s bílou hřívou (1986), v ktorom sa predstavila spolu s manželom.
Od polovice 80. rokov minulého storočia sa objavovala hlavne v komédiách. Do povedomia divákov sa zapísala najmä ako zdravotná sestrička Tonička vo filmoch Jak básníkům chutná život (1987), Konec básníků v Čechách (1993) a Jak básníci neztrácejí naději (2003).
Národnej umelkyni Jane Hlaváčovej ponúkli veľa priestoru tiež televízni tvorcovia. Objavila sa v mnohých inscenáciách a v rôznych seriáloch ako napríklad Eliška a její rod (1966), Hříšní lidé města pražského (1969), Byl jednou jeden dům (1974), Chalupáři (1975), Zkoušky z dospělosti (1979), Cirkus Humberto (1988), Rodáci (1988), Náměstíčko (2004), Hraběnky (2007) či Dokonalý svět (2010).
Široké uplatnenie našla a významnú stopu zanechala aj v dabingu, kde svoj charakteristický hlas prepožičala desiatkam postáv. Medzi najznámejšie úlohy patrila Funésova partnerka Claude Gensacová v "žandárskej" sérii, ale dabovala tiež Elizabeth Taylorovú, Claudiu Cardinalovú či Sophiu Lorenovú. V roku 2012 získala Cenu Františka Filipovského za najlepší ženský výkon v dabingu vo francúzsko-belgickom filme Séraphine a o tri roky neskôr prevzala rovnakú cenu za celoživotné herecké majstrovstvo v dabingu.
Pred filmovou kamerou sa Jana Hlaváčová objavila posledný raz v roku 2011 v psychologickej dráme režiséra Petra Krištúfka Viditeľný svet, v ktorom si zahrala matku hlavného hrdinu v podaní Ivana Trojana. Koncom toho istého roku zo zdravotných dôvodov ukončila aj svoj divadelný angažmán.
Zdroj: https://www.ceskatelevize.cz/lide/jana-hlavacova, https://www.osobnosti.cz
V nedeľu 26. marca sa dožíva významného životného jubilea 85 rokov Jana Hlaváčová, jedna z najvýznamnejších a najvýraznejších českých divadelných, filmových a televíznych herečiek.
Jana Hlaváčová sa narodila 26. marca 1938 v Prahe. Záujem o divadlo vzbudil u nej otec, ktorý bol knihovníkom, ale hral aj ochotnícke divadlo. Po maturite na gymnáziu vyštudovala v roku 1960 Divadelnú fakultu na pražskej Akadémii múzických umení (DAMU).
Po absolvovaní vysokej školy nastúpila do Divadla J. K. Tyla v Plzni, kde sa zoznámila so svojim prvým manželom - hereckým kolegom Jiřím Michným, ktorý však predčasne zomrel vo veku 34 rokov. Z prvého manželstva má dcéru Terezu. Po manželovom úmrtí sa presťahovala do Prahy. V roku 1965 sa stala členkou Národného divadla, na doskách ktorého pôsobila nasledujúce štvrťstoročie.
Po prvej postave, ktorou bola Maggie v Millerovej hre Po páde, nasledovali desiatky ďalších. Uplatnila sa v klasickom aj modernom repertoári. Za postavu Emílie Marty v Čapkovej hre Vec Makropulos získala v roku 1986 Národnú cenu.
Jana Hlaváčová mala šťastie, že zažila slávnu éru Národného divadla, ktoré systematicky budovalo svoj repertoár na silných hereckých osobnostiach. Stala sa neoficiálnou prvou dámou prvej českej divadelnej scény.
Na príprave hry českého dramatika Josefa Topola Jejich den spoznala v Národnom divadle svojho druhého manžela Luďka Munzara (zomrel 26. januára 2019). Spolu majú dcéru Barboru, ktorá sa vydala v hereckých stopách slávnych rodičov.
V Národnom divadle vystupovala do roku 1990, kedy odišla spolu s manželom pre nezhody s vtedajším vedením činohry ohľadne ďalšieho napredovania súboru. Následne jazdili spoločne po celých Čechách so zájazdovým predstavením s názvom S vůní šminek a benzínu.
Od roku 1994 bola Jana Hlaváčová členkou hereckého súboru pražského Divadla na Vinohradech, kde vytvorila celý rad výrazných úloh. Za stvárnenie Agnes v hre Křehká rovnováha sa v roku 1996 stala držiteľkou divadelnej ceny Thálie. V roku 2012 získala cenu Thálie za svoje celoživotné majstrovstvo.
Na filmovom plátne debutovala mimoriadne úspešne už ako študentka vysokej školy. Jej úloha tajomnej "čertice Mefistofely" alias sprievodkyne Čedoku v úspešnej filmovej komédii Kam čert nemůže (1959) režiséra Zdeňka Podskalského si získala značné sympatie divákov. Nasledovali snímky Noční host (1961) alebo Pieseň o sivom holubovi (1961). Historické osobnosti stvárnila napríklad vo filmoch Koncert na konci léta (1979), Veronika (1985) alebo v životopisnom filme Lev s bílou hřívou (1986), v ktorom sa predstavila spolu s manželom.
Od polovice 80. rokov minulého storočia sa objavovala hlavne v komédiách. Do povedomia divákov sa zapísala najmä ako zdravotná sestrička Tonička vo filmoch Jak básníkům chutná život (1987), Konec básníků v Čechách (1993) a Jak básníci neztrácejí naději (2003).
Národnej umelkyni Jane Hlaváčovej ponúkli veľa priestoru tiež televízni tvorcovia. Objavila sa v mnohých inscenáciách a v rôznych seriáloch ako napríklad Eliška a její rod (1966), Hříšní lidé města pražského (1969), Byl jednou jeden dům (1974), Chalupáři (1975), Zkoušky z dospělosti (1979), Cirkus Humberto (1988), Rodáci (1988), Náměstíčko (2004), Hraběnky (2007) či Dokonalý svět (2010).
Široké uplatnenie našla a významnú stopu zanechala aj v dabingu, kde svoj charakteristický hlas prepožičala desiatkam postáv. Medzi najznámejšie úlohy patrila Funésova partnerka Claude Gensacová v "žandárskej" sérii, ale dabovala tiež Elizabeth Taylorovú, Claudiu Cardinalovú či Sophiu Lorenovú. V roku 2012 získala Cenu Františka Filipovského za najlepší ženský výkon v dabingu vo francúzsko-belgickom filme Séraphine a o tri roky neskôr prevzala rovnakú cenu za celoživotné herecké majstrovstvo v dabingu.
Pred filmovou kamerou sa Jana Hlaváčová objavila posledný raz v roku 2011 v psychologickej dráme režiséra Petra Krištúfka Viditeľný svet, v ktorom si zahrala matku hlavného hrdinu v podaní Ivana Trojana. Koncom toho istého roku zo zdravotných dôvodov ukončila aj svoj divadelný angažmán.
Zdroj: https://www.ceskatelevize.cz/lide/jana-hlavacova, https://www.osobnosti.cz
