Príchod jari bol na Slovensku spájaný s ľudovými tradíciami. Jednou z nich, ktorá má korene ešte v predkresťanskom období, je vynášanie Moreny (Marmurieny, Mureny), slamenej figuríny odetej do ženských šiat.
Bratislava 19. marca (TASR) - Podľa astronomických výpočtov sa jar v roku 2012 začala 20. marca o 6.14 hod. stredoeurópskeho času (SEČ), v deň jarnej rovnodennosti.
Jarná rovnodennosť
Rovnodennosť (ekvinokcium) je v astronómii okamih, keď má Slnko voči svetovému rovníku nulovú deklináciu a slnečné lúče dopadajú v mieste rovníka kolmo na zemský povrch. V okamihu rovnodennosti sa Slnko nachádza v jarnom alebo jesennom bode.
Tento jav je spôsobený sklonom zemskej osi a obehom Zeme okolo Slnka. V čase jarnej rovnodennosti sa začína na severnej pologuli jar a na južnej pologuli jeseň. Počas jesennej rovnodennosti nastáva na severnej pologuli jeseň a na južnej pologuli jar. V deň jarnej a jesennej rovnodennosti je na celej Zemi deň rovnako dlhý ako noc. Odlišná je situácia na zemských póloch. Jarnou rovnodennosťou na severnom póle sa začína polročný deň - Slnko zostáva stále nad obzorom a zapadne až v septembri. Opačná je situácia na južnom póle - v Antarktíde. Tam sa začína polárna noc, ktorá bude trvať tiež pol roka.
SnežienkyFoto: TASR/Štefan Puškáš
Okamih jarnej rovnodennosti nenastáva každý rok v rovnakom čase. Príčinou toho je rozdielna dĺžka astronomického a občianskeho roka a vkladanie prestupného dňa - 29. februára - každý štvrtý rok.
Dátum vs. prvý jarný deň
Dátum 21. marec, ktorý sa uvádza v učebniciach a ktorý mnohí ľudia dodnes považujú za prvý jarný deň, platil iba v prvých dvoch desaťročiach 20. storočia. V posledných rokoch bol tento dátum aktuálny už len každý tretí rok po roku priestupnom, t.j. v roku 2003 a 2007. Počnúc rokom 2012 bude jarná rovnodennosť podľa stredoeurópskeho času vždy 20. marca a od roku 2048 sa bude objavovať aj 19. marca. Návrat k pôvodnému 21. marcu ako k prvému jarnému dňu nastane až po vynechaní prestupného dňa v rokoch 2100, 2200 a 2300.
Jar a ľudové tradície
Príchod najkrajšieho ročného obdobia bol na území Slovenska oddávna spájaný s rôznymi ľudovými tradíciami. Jednou z nich, ktorá má korene ešte v predkresťanskom období, je vynášanie Moreny (Marmurieny, Mureny), slamenej figuríny odetej do ženských šiat. Morena symbolizovala slovanskú bohyňu zimy a smrti. Figurínu nosili ľudia po dedine a nakoniec ju hodili do potoka alebo spálili. Verili, že takto odoženú od seba choroby, ba aj smrť. Tento zvyk si možno vykladať rôzne. Podľa jedných slamená figurína symbolizovala zimu, ktorej odchod mal otvoriť cestu pre nástup jari a po nej leta. Podľa iných bola Morena zosobnením smrti a jej likvidácia mala zabezpečiť prosperitu celej obci. Zvyk rozlúčky so zimou a privítania jari sa na Slovensku uchoval aj po prijatí kresťanstva.
