Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Zo Slovenska bojovalo na frontoch prvej svetovej vojny približne 400 tisíc vojakov, čo bol v tom čase približne každý šiesty Slovák.
Autor TASR
Bratislava 2. marca (TASR) - Slováci, ktorí padli počas prvej svetovej vojny, neboli v prvej Československej republike hrdinovia. Úrady kládli ich blízkym pri budovaní pamätníkov rôzne prekážky. V rozhovore pre TASR to povedal historik Juraj Babják.
"Vo väčších mestách nebolo možné postaviť pamätníky na frekventovaných miestach. Pokiaľ neboli prorežimné, vytláčali ich na perifériu. Ľudia si však pomáhali rôznymi spôsobmi. Napríklad na pamätník umiestnili bustu Milana Rastislava Štefánika a tým bol akceptovaný aj na úradných miestach. Prípadne, ak boli v obci padlí z rakúsko-uhorskej armády a k nim jeden či dvaja legionári, teda znepriatelené strany, aj tak ich dali na jeden pamätník. Československá armáda v tom čase stavala na legionároch. Bývalí dôstojníci rakúsko-uhorskej armády boli odsúvaní do úzadia. To platilo aj pre padlých," vysvetlil Babják s tým, že takéto pamätníky často vznikali živelne ako iniciatíva zdola.
"Ľudia na ne poskytovali vlastné prostriedky, teda nielen peniaze, ale aj suroviny, vozy, či prácu, ak sa našiel remeselník - kamenár. Špecifická situácia bola na južnom Slovensku, kde obyvatelia maďarskej národnosti využívali budovanie pamätníkov na prezentáciu nesúhlasu s Československom a vtedy proti nim zvykol štát zasiahnuť," zdôraznil Babják.
Zo Slovenska bojovalo na frontoch prvej svetovej vojny približne 400 tisíc vojakov, čo bol v tom čase približne každý šiesty Slovák. "Spočítal som to na reprezentatívnej zložke a vyšlo mi, že každý z nich bol počas vojny aspoň raz zranený. Až 70 tisíc vojakov svojim zraneniam podľahlo, čo je pomerne veľké číslo. Väčšina z nich padla na východnom fronte, niekde na území dnešného Poľska, Bieloruska, Ukrajiny alebo na talianskom fronte. Cez rodinné väzby možno povedať, že táto vojna sa týkala každého na Slovensku. Preto si myslím, že Slováci dali toľko energie do budovania pamätníkov," konštatoval Babják.
Podľa jeho odhadu sa na Slovensku nachádza 800 až 1000 pamätníkov obdobia prvej svetovej vojny a stavajú sa aj nové. "Po Nežnej revolúcií sa objavovali najmä na južnom Slovensku. Občania maďarskej národnosti cítili potrebu dobehnúť zameškané. Aj v tomto období vidím, že ľudia silno reagujú na storočnicu prvej svetovej vojny, akoby sa ich to priamo dotýkalo cez svojich predkov. Pri pamätníkoch sú čerstvé kvety a horia sviečky," dodal Babják.
"Vo väčších mestách nebolo možné postaviť pamätníky na frekventovaných miestach. Pokiaľ neboli prorežimné, vytláčali ich na perifériu. Ľudia si však pomáhali rôznymi spôsobmi. Napríklad na pamätník umiestnili bustu Milana Rastislava Štefánika a tým bol akceptovaný aj na úradných miestach. Prípadne, ak boli v obci padlí z rakúsko-uhorskej armády a k nim jeden či dvaja legionári, teda znepriatelené strany, aj tak ich dali na jeden pamätník. Československá armáda v tom čase stavala na legionároch. Bývalí dôstojníci rakúsko-uhorskej armády boli odsúvaní do úzadia. To platilo aj pre padlých," vysvetlil Babják s tým, že takéto pamätníky často vznikali živelne ako iniciatíva zdola.
"Ľudia na ne poskytovali vlastné prostriedky, teda nielen peniaze, ale aj suroviny, vozy, či prácu, ak sa našiel remeselník - kamenár. Špecifická situácia bola na južnom Slovensku, kde obyvatelia maďarskej národnosti využívali budovanie pamätníkov na prezentáciu nesúhlasu s Československom a vtedy proti nim zvykol štát zasiahnuť," zdôraznil Babják.
Zo Slovenska bojovalo na frontoch prvej svetovej vojny približne 400 tisíc vojakov, čo bol v tom čase približne každý šiesty Slovák. "Spočítal som to na reprezentatívnej zložke a vyšlo mi, že každý z nich bol počas vojny aspoň raz zranený. Až 70 tisíc vojakov svojim zraneniam podľahlo, čo je pomerne veľké číslo. Väčšina z nich padla na východnom fronte, niekde na území dnešného Poľska, Bieloruska, Ukrajiny alebo na talianskom fronte. Cez rodinné väzby možno povedať, že táto vojna sa týkala každého na Slovensku. Preto si myslím, že Slováci dali toľko energie do budovania pamätníkov," konštatoval Babják.
Podľa jeho odhadu sa na Slovensku nachádza 800 až 1000 pamätníkov obdobia prvej svetovej vojny a stavajú sa aj nové. "Po Nežnej revolúcií sa objavovali najmä na južnom Slovensku. Občania maďarskej národnosti cítili potrebu dobehnúť zameškané. Aj v tomto období vidím, že ľudia silno reagujú na storočnicu prvej svetovej vojny, akoby sa ich to priamo dotýkalo cez svojich predkov. Pri pamätníkoch sú čerstvé kvety a horia sviečky," dodal Babják.
