Paríž/Bratislava 17. mája (TASR) – Hoci nebol vysoký, meral 170 cm, bol jednou z najväčších francúzskych filmových hviezd 20. storočia. Navonok hrubý a drsný, ale vo vnútri citlivý a jemný. Nikdy nepodľahol hereckému stereotypu - brilantne stvárnil tulákov bez domova, dedinčanov i neúprosných gangstrov, ale rovnako presvedčivo a neopakovateľne aj policajných komisárov, aristokratov a intelektuálov. Od narodenia Jeana Gabina uplynie v piatok 17. mája 115 rokov.

Jean Gabin, pôvodným menom Jean Alexis Moncorgé, sa narodil 17. mája 1904 v Paríži ako siedme a posledné dieťa do rodiny operných a muzikálových spevákov. Po otcovi, obľúbenom kabaretnom umelcovi, zdedil komediálny talent a prevzal umelecký pseudonym. Chcel byť čímkoľvek iným, len nie hercom. Keďže jeho otec a matka vystupovali v operetách a kabaretoch veľmi dobre poznal toto prostredie a neľahký život hercov.

"Herectvo nie je zamestnaním pre muža, ale ľahko sa ním dajú zarobiť peniaze, preto som sa stal hercom," povedala veľká osobnosť francúzskeho filmu. Jean Gabin pracoval najskôr ako betonár, robotník v zlievarni a v autodielni. Otec sa však nevzdal myšlienky, aby z neho urobil herca a keď ho v roku 1923 predstavil riaditeľovi známeho parížskeho kabaretu Folies Bergére, bolo rozhodnuté.

Po účinkovaní v rôznych kabaretoch a operetách sa Jean Gabin čoraz viac presadzoval vo filme a už koncom 30. rokov 20. storočia patril k najpopulárnejším francúzskym hercom. Romantický hrdina vo vojnovej dráme Pevnosť zatratených (La Bandera) z roku 1934 urobil z neho hlavnú hviezdu a nasledujúcim filmom Pépé-le-Moko z roku 1937 získal medzinárodnú pozornosť. V tom istom roku si zahral v protivojnovom filme Veľká ilúzia (La Grande illusion), po ktorom sa začali hrnúť ponuky aj z amerického Hollywoodu. Jean Gabin až do začatia druhej svetovej vojny všetky odmietal.

Po jej vypuknutí odišiel do USA, kde sa spoznal s nemeckou herečkou a speváčkou Marlene Dietrichovou, ktorá bola istý čas aj jeho družkou. V Hollywoode nakrútil dva menej úspešné filmy Prístav lásky (Moontide, 1942) a Podvodník (The Impostor, 1944). Jeho cieľ bol jediný – čo najskôr sa pridať k odboju za oslobodenie Francúzska. "Predstavoval som si, ako sa po vojne vítam v Paríži s kamarátmi, ktorí bojovali v prvej línii. Mohol by som sa im pozrieť do očí? Hanbil by som sa. Aj ja som chcel pomôcť vyhnať Nemcov, preto som odišiel do vojny, hoci som mal plné gate," spomínal neskôr na dôvod svojho odchodu z Hollywoodu.

Prvá cesta Gabina viedla na sever Afriky, kde vstúpil do armády generála de Gaulla. Zúčastnil sa aj na invázii v Normandii a bol jedným z tých, ktorý oslobodzovali Paríž. Na konci vojny bol za mimoriadne činy v prospech francúzskeho národa vyznamenaný Národným radom za zásluhy a francúzskym Vojnovým krížom.

Po vojne hral Jean Gabin úlohy, ako sám povedal, primerané veku, jemnejšie a ľudskejšie. Prirodzená elegancia s veľkým hereckým talentom mu umožnili rovnako dobre zahrať galejníka Jeana Valjeana v Bedároch (Les Misérables, 1958), tuláka v Tulákovi Archimedesovi (Archimede, le clochard, 1959), či komisára Maigreta v sérii známych detektívnych príbehov. Ich autor spisovateľ Georges Simenon považoval Gabina za ideálneho predstaviteľa titulného hrdinu. Pritom bol v poradí už ôsmym hercom, ktorý sa ujal tejto legendárnej úlohy.

Diváci si Jeana Gabina môžu pamätať aj z kriminálnej komédie Záhradník z Argenteuil (Le Jardinier d'Argenteuil, 1966), z komédie Tetovaný (Le tatoué, 1968), kde bol jediný raz jeho hereckým partnerom komik Louis de Funés. V tom istom roku stvárnil úlohu policajta pred dôchodkom v klasickej kriminálke Paša (Le Pacha) a spoločne s mladým Alainom Delonom vytvorili dvojicu hlavných úloh v dojemnom príbehu Dvaja muži v meste (Deux hommes dans la ville, 1973). Poslednou Gabinovou rolou bol falošný biskup v komédii Svätý rok (L'année sainte, 1976). Dohromady si zahral v stovke filmov, v ktorých stáli po jeho boku také osobnosti filmového plátna, ako Marlene Dietrichová, Sophia Lorenová, či Lino Ventura.

"Gabin je hercom s veľkým H. Nakrúcal som s mnohými ľuďmi, ale nikdy som sa nestretol s takou osobnosťou. Je to fantastické, neuveriteľné, musí to vyvierať z veľkej poctivosti. Gabin je určite najpoctivejší chlap, akého som v živote stretol," napísal o ňom v spomienkach francúzsky filmový režisér Jean Renoir.

Vynikajúci francúzsky herec Jean Gabin zomrel vo veku 72 rokov na infarkt vo svojej rezidencii Neuilly na predmestí Paríža 15. novembra 1976. Bol tri razy ženatý, zanechal po sebe tri deti, ktoré mal s poslednou manželkou, modelkou Christiane Fournierovou. Na svoje prianie bol spopolnený a rodina rozptýlila jeho popol 20 míľ od prístavu Brest do mora. Ako napísal Gabinov životopisec André-Georges Brunelin: "Jean si neprial ani hrob, ani pomník. Nepotreboval ich."