Ako ochranári uviedli, rastlina bola už v minulosti používaná ako liečivo, najmä vo veterinárnej medicíne.
Autor TASR
Stakčín 24. marca (TASR) - Chránená čemerica purpurová, karpatsko-dácky subendemit a poloninský posol jari už kvitne. Svojimi fialovými kvetmi aktuálne zdobí lúky medzi mestom Snina a obcou Stakčín, vo vyšších polohách Polonín ju bude možné vidieť až do mája. Pre TASR to potvrdil botanik správy Národného parku Poloniny Miroslav Buraľ.
"Na najteplejších lokalitách je ju vidieť už asi mesiac. Postupne sa ťahá až na hlavný hrebeň Polonín, k Pľaši nad obcou Ruské, tam je to asi najvyššie, 1160 metrov. Tam sa dá vidieť čemerica najdlhšie, do mája," priblížil s tým, že výskyt čemerice purpurovej (Helleborus purpurascens) v oblasti Polonín je najmasívnejší v rámci severovýchodu Slovenska. "Rastie v národných prírodných rezerváciách Pľaša, Jarabá skala, Pod Ruským, v prírodných rezerváciách Grúnik, Šípková, Stružnická dolina, Gazdoráň," uvádzajú ochranári z NP Poloniny na svojej internetovej stránke s tým, že východ Slovenska predstavuje severozápadnú hranicu celkového rozšírenia rastliny nazývanej aj "čierny tulipán", či v miestnom nárečí "špnza". I preto sa dostala aj do znaku NP Poloniny. Vzácna čemerica purpurová má však byť pozorovaná aj v pohorí Čergov, a tiež medzi Starou Ľubovňou a Bardejovom. Inde na Slovensku sa voľne v prírode tento druh z rodu iskernikovité nevyskytuje.
Čemerica purpurová, dorastajúca až do výšky 30 centimetrov, potrebuje k životu dostatok svetla. "Má rada lemy pri ceste, okraje lúk, otvorené miesta," ozrejmil Buraľ. Prvýkrát zakvitne vo veku štyroch až siedmich rokov, dovtedy je veľmi nenápadná.
Ako tiež ochranári uviedli, rastlina bola už v minulosti používaná ako liečivo, najmä vo veterinárnej medicíne. Zaobchádzanie s ňou si však vyžaduje vysokú odbornosť a opatrnosť, keďže celá čemerica purpurová je vysoko jedovatá.
"Na najteplejších lokalitách je ju vidieť už asi mesiac. Postupne sa ťahá až na hlavný hrebeň Polonín, k Pľaši nad obcou Ruské, tam je to asi najvyššie, 1160 metrov. Tam sa dá vidieť čemerica najdlhšie, do mája," priblížil s tým, že výskyt čemerice purpurovej (Helleborus purpurascens) v oblasti Polonín je najmasívnejší v rámci severovýchodu Slovenska. "Rastie v národných prírodných rezerváciách Pľaša, Jarabá skala, Pod Ruským, v prírodných rezerváciách Grúnik, Šípková, Stružnická dolina, Gazdoráň," uvádzajú ochranári z NP Poloniny na svojej internetovej stránke s tým, že východ Slovenska predstavuje severozápadnú hranicu celkového rozšírenia rastliny nazývanej aj "čierny tulipán", či v miestnom nárečí "špnza". I preto sa dostala aj do znaku NP Poloniny. Vzácna čemerica purpurová má však byť pozorovaná aj v pohorí Čergov, a tiež medzi Starou Ľubovňou a Bardejovom. Inde na Slovensku sa voľne v prírode tento druh z rodu iskernikovité nevyskytuje.
Čemerica purpurová, dorastajúca až do výšky 30 centimetrov, potrebuje k životu dostatok svetla. "Má rada lemy pri ceste, okraje lúk, otvorené miesta," ozrejmil Buraľ. Prvýkrát zakvitne vo veku štyroch až siedmich rokov, dovtedy je veľmi nenápadná.
Ako tiež ochranári uviedli, rastlina bola už v minulosti používaná ako liečivo, najmä vo veterinárnej medicíne. Zaobchádzanie s ňou si však vyžaduje vysokú odbornosť a opatrnosť, keďže celá čemerica purpurová je vysoko jedovatá.