Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Dnes už kultový román The Catcher in the Rye (Kto chytá v žite) sa postupne stal akousi príručkou dospievania nielen v Spojených štátoch amerických, ale na celom svete.
Autor TASR
New York/Bratislava 1. januára (TASR) – Americký spisovateľ Jerome David Salinger sa nepreslávil len dnes už kultovým románom Kto chytá v žite, ale aj tým, že zúfalo odmietal byť slávny. Napriek úpornej snahe nebyť populárny, sa Salingerovo meno stalo symbolom modernej svetovej literatúry. Od narodenia autora ďalších knižne vydaných noviel a legendárnej zbierky s názvom Deväť poviedok, uplynie v utorok 1. januára 100 rokov.
Legendami opradený spisovateľ prežil takmer pol storočie svojho života v ústraní v mestečku Cornish v americkom štáte New Hampshire. Odmietal komunikovať s novinármi, 30 rokov neposkytol žiadny rozhovor. Nemal telefón a vyhýbal sa aj kontaktu s fanúšikmi svojich diel. Niekoľko rokov pred smrťou podal aj žalobu na súd, aby zabránil vydaniu svojho životopisu. Jeho poslednou verejne publikovanou prózou bola poviedka Hapworth 16, 1924, ktorú v roku 1965 uverejnil magazín The New Yorker.
Jerome David Salinger sa narodil 1. januára 1919 v New Yorku v rodine židovského predavača kóšer syrov a neskôr aj dovozcu rôznych lahôdok. Jeho matka bola pôvodom katolíčka, ale kvôli manželovi si zmenila meno z Márie na Miriam a dodržiavala židovské tradície.
Prvé poviedky začal Salinger písať ako 15-ročný počas štúdia na vojenskej akadémii Valley Forge v Pensylvánii. Po jej skončení sa prihlásil na Newyorskú univerzitu, z ktorej po krátkom čase odišiel. Najprv si na živobytie zarábal na výletnej lodi, neskôr v roku 1938 sa nechal prehovoriť, aby pokračoval v obchodoch svojho otca, a tak odišiel do Viedne, kde sa okrem obchodovaniu s delikatesami venoval štúdiu nemčiny a francúzštiny. V roku 1939 začal navštevovať večerný kurz tvorivého písania na Kolumbijskej univerzite. Kurz viedol White Burnett, zakladateľ literárneho časopisu Story, v ktorom poviedkou The Young Folks (Mladí ľudia) debutoval aj samotný Salinger.
Salingerovu dráhu spisovateľa prerušila druhá svetová vojna. Narukoval a ako vojak americkej armády zažil nielen frontové útrapy, ale v Paríži sa stretol s vtedy už známym americkým spisovateľom a vojnovým dopisovateľom Ernestom Hemingwayom. Na známeho spisovateľa urobil Salinger silný dojem. Ich stretnutie prerástlo aj do priateľskej výmeny niekoľkých listov.
V roku 1945 sa Salinger zúčastnil oslobodzovania jedného z nacistických koncentračných táborov v Dachau. To, čo tam videl, ním hlboko otriaslo. Traumy z vojny ho sprevádzali po celý život a odrazili sa aj v jeho prózach.
Niekoľko rokov po druhej svetovej vojne, v roku 1951 uzrela svetlo sveta Salingerova románová prvotina. Dnes už kultový román The Catcher in the Rye (Kto chytá v žite) sa postupne stal akousi príručkou dospievania nielen v Spojených štátoch amerických, ale na celom svete. Do literatúry totiž priniesol postavu dospievajúceho Holdena Caulfielda, ktorý sa búri proti všetkému a všetkým. Salinger v románe vystihol nielen nálady v povojnovej americkej spoločnosti, ale ústami 16-ročného Caulfielda položil aj mnohé otázky, na ktoré sa mladí pýtajú, no vo falošnom svete dospelých nenachádzajú adekvátne odpovede. Román, z ktorého sa neskôr predalo desiatky miliónov výtlačkov po celom svete, vzbudil po vydaní aj značnú vlnu kritiky. Viacerí ho kritizovali najmä pre vulgárny jazyk či otvorené opisy sexuálneho života dospievajúcej mládeže.
Trailer k filmu inšpirovaného knihou Kto chytá v žite:
Popularita románu, ale aj jeho autora rástla a stávala sa pre Salingera postupne neznesiteľnou. Po vydaní dnes už tiež legendárnej zbierky poviedok s názvom Nine Stories (Deväť poviedok) v roku 1953 utiekol pred novinármi z newyorského Manhattanu do malého mestečka Cornish a vybudoval okolo seba nepreniknuteľný múr. Študoval rôzne náboženstvá či náboženské filozofie, podľa ktorých sa aj snažil žiť.
V roku 1955 sa Salinger oženil Claire Douglasovou, s ktorou mal dve deti. Dcéra Margaret sa narodila ešte v roku 1955 a syn Matthew o päť rokov neskôr. Práve dcéra Margaret poskytla nie veľmi pozitívny pohľad do zákulisia rodinného života slávneho spisovateľa, keď v roku 2000 vydala knihu Dream Catcher: A Memoir. Jej značne negatívny pohľad na otca poprel jej brat Matthew, ktorý sa po otcovej smrti stal správcom spisovateľovej literárnej pozostalosti.
Okrem románu Kto chytá v žite publikoval Salinger knižne aj dve známe rozsiahlejšie prózy. V roku 1961 vydal knihu s názvom Franny and Zooey (Franny a Zooey) a v roku 1963 dielo s názvom Raise High the RoofBeam, Carpenters and Seymour: An Introduction (Do výšok zdvíhajte krov, tesári a Seymour: úvod). Od roku 1965 až do svojej smrti už nič verejne nepublikoval.
Tajomný spisovateľ, ktorého tvár sa v roku 1961 objavila aj na titulke prestížneho časopisu Time, Jerome David Salinger zomrel vo svojom dome v mestečku Cornish 27. januára 2010 vo veku 91 rokov.
Spisovateľ zanechal pokyny, podľa ktorých sa jeho nepublikované diela nesmú vydať ďalších 50 rokov po tom, ako zomrie. Napriek tomu v novembri v roku 2013 prenikla na verejnosť trojica nepublikovaných Salingerových poviedok. Prózy s názvami The Ocean Full of Bowling Balls, Paula a Birthday boli dovtedy dostupné iba v knižniciach dvoch amerických univerzít. Poviedka The Ocean Full of Bowling Balls má osobitný význam, pretože sa stala podkladom pre román Kto chytá v žite. Naskenované kópie poviedok sprístupnila neznáma osoba na webovej stránke What.cd.
Legendami opradený spisovateľ prežil takmer pol storočie svojho života v ústraní v mestečku Cornish v americkom štáte New Hampshire. Odmietal komunikovať s novinármi, 30 rokov neposkytol žiadny rozhovor. Nemal telefón a vyhýbal sa aj kontaktu s fanúšikmi svojich diel. Niekoľko rokov pred smrťou podal aj žalobu na súd, aby zabránil vydaniu svojho životopisu. Jeho poslednou verejne publikovanou prózou bola poviedka Hapworth 16, 1924, ktorú v roku 1965 uverejnil magazín The New Yorker.
Jerome David Salinger sa narodil 1. januára 1919 v New Yorku v rodine židovského predavača kóšer syrov a neskôr aj dovozcu rôznych lahôdok. Jeho matka bola pôvodom katolíčka, ale kvôli manželovi si zmenila meno z Márie na Miriam a dodržiavala židovské tradície.
Prvé poviedky začal Salinger písať ako 15-ročný počas štúdia na vojenskej akadémii Valley Forge v Pensylvánii. Po jej skončení sa prihlásil na Newyorskú univerzitu, z ktorej po krátkom čase odišiel. Najprv si na živobytie zarábal na výletnej lodi, neskôr v roku 1938 sa nechal prehovoriť, aby pokračoval v obchodoch svojho otca, a tak odišiel do Viedne, kde sa okrem obchodovaniu s delikatesami venoval štúdiu nemčiny a francúzštiny. V roku 1939 začal navštevovať večerný kurz tvorivého písania na Kolumbijskej univerzite. Kurz viedol White Burnett, zakladateľ literárneho časopisu Story, v ktorom poviedkou The Young Folks (Mladí ľudia) debutoval aj samotný Salinger.
Salingerovu dráhu spisovateľa prerušila druhá svetová vojna. Narukoval a ako vojak americkej armády zažil nielen frontové útrapy, ale v Paríži sa stretol s vtedy už známym americkým spisovateľom a vojnovým dopisovateľom Ernestom Hemingwayom. Na známeho spisovateľa urobil Salinger silný dojem. Ich stretnutie prerástlo aj do priateľskej výmeny niekoľkých listov.
V roku 1945 sa Salinger zúčastnil oslobodzovania jedného z nacistických koncentračných táborov v Dachau. To, čo tam videl, ním hlboko otriaslo. Traumy z vojny ho sprevádzali po celý život a odrazili sa aj v jeho prózach.
Niekoľko rokov po druhej svetovej vojne, v roku 1951 uzrela svetlo sveta Salingerova románová prvotina. Dnes už kultový román The Catcher in the Rye (Kto chytá v žite) sa postupne stal akousi príručkou dospievania nielen v Spojených štátoch amerických, ale na celom svete. Do literatúry totiž priniesol postavu dospievajúceho Holdena Caulfielda, ktorý sa búri proti všetkému a všetkým. Salinger v románe vystihol nielen nálady v povojnovej americkej spoločnosti, ale ústami 16-ročného Caulfielda položil aj mnohé otázky, na ktoré sa mladí pýtajú, no vo falošnom svete dospelých nenachádzajú adekvátne odpovede. Román, z ktorého sa neskôr predalo desiatky miliónov výtlačkov po celom svete, vzbudil po vydaní aj značnú vlnu kritiky. Viacerí ho kritizovali najmä pre vulgárny jazyk či otvorené opisy sexuálneho života dospievajúcej mládeže.
Trailer k filmu inšpirovaného knihou Kto chytá v žite:
Popularita románu, ale aj jeho autora rástla a stávala sa pre Salingera postupne neznesiteľnou. Po vydaní dnes už tiež legendárnej zbierky poviedok s názvom Nine Stories (Deväť poviedok) v roku 1953 utiekol pred novinármi z newyorského Manhattanu do malého mestečka Cornish a vybudoval okolo seba nepreniknuteľný múr. Študoval rôzne náboženstvá či náboženské filozofie, podľa ktorých sa aj snažil žiť.
V roku 1955 sa Salinger oženil Claire Douglasovou, s ktorou mal dve deti. Dcéra Margaret sa narodila ešte v roku 1955 a syn Matthew o päť rokov neskôr. Práve dcéra Margaret poskytla nie veľmi pozitívny pohľad do zákulisia rodinného života slávneho spisovateľa, keď v roku 2000 vydala knihu Dream Catcher: A Memoir. Jej značne negatívny pohľad na otca poprel jej brat Matthew, ktorý sa po otcovej smrti stal správcom spisovateľovej literárnej pozostalosti.
Okrem románu Kto chytá v žite publikoval Salinger knižne aj dve známe rozsiahlejšie prózy. V roku 1961 vydal knihu s názvom Franny and Zooey (Franny a Zooey) a v roku 1963 dielo s názvom Raise High the RoofBeam, Carpenters and Seymour: An Introduction (Do výšok zdvíhajte krov, tesári a Seymour: úvod). Od roku 1965 až do svojej smrti už nič verejne nepublikoval.
Tajomný spisovateľ, ktorého tvár sa v roku 1961 objavila aj na titulke prestížneho časopisu Time, Jerome David Salinger zomrel vo svojom dome v mestečku Cornish 27. januára 2010 vo veku 91 rokov.
Spisovateľ zanechal pokyny, podľa ktorých sa jeho nepublikované diela nesmú vydať ďalších 50 rokov po tom, ako zomrie. Napriek tomu v novembri v roku 2013 prenikla na verejnosť trojica nepublikovaných Salingerových poviedok. Prózy s názvami The Ocean Full of Bowling Balls, Paula a Birthday boli dovtedy dostupné iba v knižniciach dvoch amerických univerzít. Poviedka The Ocean Full of Bowling Balls má osobitný význam, pretože sa stala podkladom pre román Kto chytá v žite. Naskenované kópie poviedok sprístupnila neznáma osoba na webovej stránke What.cd.
