Barcelona/Bratislava 20. apríla (TASR) - Jeho tvorba je popretím klasického spôsobu maľby a proti výtvarnej tradícii bojoval hľadaním a využívaním rozličných experimentálnych spôsobov výtvarného vyjadrenia, pričom mal blízko k surrealizmu. Dožil sa deväťdesiatich rokov a zanechal po sebe množstvo obrazov, ale aj sôch, textilných a keramických prác, kresieb a litografií.

Od narodenia Joana Miróa, španielskeho univerzálneho výtvarníka, ktorého meno je synonymom výtvarnej avantgardy, uplynie vo štvrtok 20. apríla 130 rokov.

Joan Miró sa narodil 20. apríla 1893 v Barcelone v rodine zlatníka. Talent pre výtvarné umenie sa u neho prejavil už v detstve, ale na žiadosť otca vyštudoval obchodnú školu a ako 17-ročný začal pracovať v obchodnej firme, zároveň však navštevoval v Barcelone umeleckú školu - Escuelu de Bellas Artes, ktorú absolvoval aj Pablo Picasso. Zanedlho vážne nervovo ochorel a rodičia ho na zotavenie poslali na rodinné vidiecke sídlo.

Po vyzdravení začal v roku 1912 študovať na Škole umenia v Barcelone a jeho ranné výtvarné práce ovplyvnili diela Vicenta van Gogha, fauvistov, ale aj kubizmus. V roku 1918 mal prvú výstavu v barcelonskej galérii Dalmau a jeho obrazy zaujali originalitou štýlu a nevšedným použitím farieb, ale len málu skupinu ľudí, pre väčšinu boli jeho diela ťažko zrozumitené.

Prvýkrát odcestoval do Paríža v roku 1919 s očakávaním väčšieho záujmu o svoje diela. Presadiť sa mu však nepodarilo, ale spriatelil sa s Pablom Piacassom, ktorý oceňoval jeho originálny štýl. Druhýkrát sa do Paríža vrátil v roku 1921, zoznámil sa so surrealistami a podpísal aj prvý manifest tohto dnes už legendárneho a priekopníckeho umeleckého hnutia.

Aj pod vplyvom surrealizmu rozvíjal svoj charakteristický štýl. Maľoval plátna sýtych farieb, na ktorých ožívali podivné bytosti, podobné akejsi meňavke. Ako jeden z prvých využíval aj spôsob automatického intuitívneho maľovania bez rozumovej kontroly. "Pápež" surrealizmu André Breton o ňom vyhlásil, že je najsurrealistickejší zo všetkých surrealistov.

V roku 1929 sa Miró vrátil do rodného Katalánska a v októbri toho istého roku sa oženil. Jeho manželkou sa stala Pilar Juncosaová, ktorá pochádzala zo starobylej majorskej rodiny. Na svetovú výstavu v Paríži vytvoril v roku 1937 pre španielsky pavilón na žiadosť vlády nástennú maľbu. Po vypuknutí druhej svetovej vojny odišiel do Normandie, odkiaľ však musel zakrátko odísť naspäť do Španielska potom, ako túto časť francúzska obsadilo Nemecko.

Dva roky po skončení vojny, v roku 1947, absolvoval Miró cestu do Spojených štátov, kde mal rozsiahlu výstavu v newyorskom Múzeu moderného umenia, po ktorej sa z neho stal svetoznámy umelec, známy aj svojimi sochami. V polovici 50. rokov minulého storočia sa natrvalo usadil na Malorke, kde žil a tvoril až do smrti.

Okrem obrazov či sôch zanechal po sebe napríklad aj dve monumentálne nástenné keramické mozaiky, ktoré sa nachádzajú v budove Organizácie Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru - UNESCO v Paríži. V roku 1976 jeho nadácia otvorila v Barcelone centrum pre súčasné umenie a v roku 1979 mu univerzita v Barcelone udelila čestný doktorát - titul doctor honoris causa. V roku 1982 sa umelcov ateliér na Malorke zmenil na jeho múzeum.

Legendárny umelec Joan Miró zomrel 25. decembra 1983 na Malorke vo veku 90 rokov.