Bratislava 21. decembra (TASR) - Herecký kolega, ktorý ho mal v divadelnom predstavení prepichnúť mečom, si tú najdôležitejšiu rekvizitu zabudol vziať na javisko, a tak Josefa Beka iba nakopol do zadku. Bek spadol na zem s výkrikom do hľadiska: "Tá čižma bola otrávená!" V piatok 21. decembra uplynie sto rokov, odkedy sa narodil Josef Bek, majster improvizácie, herec, bavič a spevák.

Josef Bek prišiel na svet 21. decembra 1918 v Hradci Králové, o dva mesiace skôr pred očakávaným termínom pôrodu. Pôrodná babica mu nedávala veľkú šancu na prežitie, pretože sa jej zdal slabý. Napokon však nielenže ostal nažive, ale vyrástol z neho muž, ktorý stelesňoval mužnosť a vitalitu.

Hoci až do deviatich rokov nevedel vysloviť "ř", jeho zvučný hlas ho zaradil medzi najlepších recitátorov v škole. A hoci študoval na obchodnej akadémii, intendant východoslovenského divadla v Košiciach mu ponúkal miesto operetného tenora. Lenže rodičia sa báli pustiť syna do divadelného prostredia. A tak mladý Josef Bek nastúpil do Českej sporiteľne.

Keď sa v roku 1942 dozvedel, že má byť nasadený v Nemecku, stal sa v Olomouci profesionálnym hercom. Tí boli od totálneho nasadenia uvoľnení. Ako spevák a neskôr herec strávil v olomouckom divadle celých 12 rokov. V roku 1954 nastúpil v Městských divadlech pražských a tým bol verný až do svojej smrti.

Vo filme sa prvý raz objavil ako dieťa v snímke Jménem jeho veličenstva (Antonín Vojtěchovský, 1928). V dramatickom príbehu si zahral úlohu syna českého vojaka Josefa Kudrnu, ktorého popravia počas 1. svetovej vojny.

Väčšie roly vo filmoch, zväčša budovateľských, začali mladému hercovi prichádzať po roku 1947. K jeho narastajúcej popularite prispela úloha amatérskeho dirigenta v hudobnej i budovateľskej komédii Hudba z Marsu, ktorú v roku 1955 nakrútila dvojica režisérov Ján Kadár a Elmar Klos.

O rok neskôr ho Josef Mach obsadil do úlohy vyslúžilého vojaka Martina Kabáta v rozprávkovej komédii Hrátky s čertem. Obe úlohy potvrdili Bekov komediálny talent, ale tiež jeho predpoklady pre vytvorenie postáv veselých, bodrých a hrmotných mužov. V podobnom duchu si elegantného a rozmarného vodiča diaľkového autobusu zahral v satire Florenc 13:30 (Josef Mach, 1957).

Popularitu priniesla hercovi úloha kapitána Líbala v sérii troch kriminálnych filmov 105 % alibi (1959), Kde alibi nestačí (1960) a Alibi na vodě (1965), ktoré režíroval klasik detektívneho žánru Vladimír Čech. Dvojica kriminalistov, Líbal spolu s majorom Tůmom v podaní Karla Högera, prešla počas série premenou od socialistických policajtov v uniformách až po vyšetrovateľov podľa strihu západných či dokonca amerických detektívnych filmov.

Bekov zmysel pre humor a paródiu potvrdila aj úloha zapáleného komunistického úradníka, ktorý sa v komédii Bílá paní (1965) režiséra Zdeňka Podskalského ocitne tvárou v tvár nadpozemským a nadprirodzeným javom.

V 70. a 80. rokoch 20. storočia sa Josef Bek čoraz viac objavoval v televíznych filmoch a inscenáciách, a tiež seriáloch, vrátane tých normalizačných ako boli 30 případů majora Zemana alebo Inženýrská odysea. Svoj spevácky talent využil v seriáli Pletky paní operetky, ktorý televízia vysielala v rokoch 1983-1987.

Počas svojej viac než 50-ročnej kariéry Bek hral a spieval v desiatkach divadelných hier, v sedemdesiatich filmoch a v dvoch stovkách televíznych relácií.

Vysoké pracovné tempo sa mu stalo prvý raz osudné v roku 1993, keď skolaboval priamo na javisku pri speve svojej obľúbenej piesne Lišák Pedro. Len čo sa zotavil, rozhodol sa napísať svoj životopis, a tak v spolupráci s Petrom Hořcom vznikla kniha Každý den radost. Zomrel o pol druha roka, 5. mája 1995.

Portál csfd.cz o Bekovi uviedol: "Jeho optimizmus ho predurčoval do úloh bodrých príjemných chlapíkov, ale on ich nemusel hrať. On jedným z nich bol, a to celý život."