Strakonice/Bratislava 16. januára (TASR) - Na nezbednom, ušatom chlapcovi Hurvínkovi a jeho "taťuldovi" Spejblovi vyrástli celé generácie nielen českých a slovenských detí. Slávne drevené bábky totiž rozdávali - a stále rozdávajú - radosť malým i veľkým vo vyše 30 krajinách sveta. Život im vdýchol český bábkar, režisér a scénograf Josef Skupa, od narodenia ktorého uplynie v nedeľu 16. januára 130 rokov.
Josef Skupa sa narodil 16. januára 1892 v Strakoniciach ako syn četníka. Po piatich rokoch sa rodina presťahovala do Plzne, kde vychodil gymnázium. Už od detstva prejavoval Josef Skupa nadanie na bábkové herectvo, popri tom veľmi pekne kreslil. V roku 1915 ukončil štúdium na Umeleckopriemyselnej škole v Prahe.
Počas prvej svetovej vojny musel narukovať, ale čoskoro ho prevelili do Plzne, kde nadviazal spoluprácu s Bábkovým divadlom českých Feriálních osad, ktoré hľadalo výtvarníka. Aktívne sa podieľal aj na dramaturgii i réžii a čoskoro sa stal v divadle vedúcou osobnosťou. Bábky sa rozhodol obohatiť a svoj návrh predložil plzenskému rezbárovi Karlovi Noskovi. Tak vznikla postava Spejbla - ušatého a okatého panáka vo fraku a v drevákoch. Josef Skupa ju po prvýkrát predstavil v roku 1920, pričom najčastejšie sa objavovala na javisku po boku Kašpárka.
Rozhodujúci zlom v ďalšej Spejblovej kariére však prišiel s Hurvínkom, keď sa v nedeľu 2. mája 1926 stal Spejbl ako šesťročný otcom.
Totiž Josef Skupa cítil, že postavy Spejbla a Kašpárka sa k sebe príliš nehodia, jednoducho im to spolu neklapalo. Pravý opak platí o Spejblovi a Hurvínkovi. Hry založené na dialógu Spejbla - nespokojného hundroša a popleteného poučovateľa svojho prostorekého syna Hurvínka získali čoskoro značnú popularitu. Až takú, že Josef Skupa sa rozhodol na jar roku 1930 osamostatniť a v Plzni založil prvú profesionálnu divadelnú scénu Divadlo Spejbla a Hurvínka. K hlavným hrdinom pribudli v tom istom roku dve ďalšie postavy - Mánička a psík Žeryk.
O divadlo sa zaujímalo aj gestapo a 18. januára 1944 bol Josef Skupa zatknutý. Za počúvanie zahraničného rozhlasu ho odsúdili na päť rokov väzenia v Drážďanoch. Krátko nato bolo divadlo zatvorené. Počas bombardovania Drážďan sa mu ale podarilo vo februári 1945 utiecť. Z tých čias je známy aj osud obľúbených bábok Spejbla a Hurvínka, ktoré sa našli ohorené na spálenisku, kam ich odhodili nacisti.
Po skončení druhej svetovej vojny sa Josef Skupa rozhodol činnosť divadla v októbri 1945 obnoviť, avšak jeho sídlo presťahoval do Prahy. Spejbl a Hurvínek opäť žali úspechy nielen doma, ale aj vo svete. Do dnešného dňa navštívil súbor 34 krajín na štyroch kontinentoch a bábky prehovorili 22 jazykmi.
Po smrti zakladateľa divadla sa stal jeho riaditeľom Miloš Kirschner, ktorý už počas života Josefa Skupu spoločne s ním alternoval hlavné postavy. Rozšíril tradíciu zájazdov do zahraničia, pričom sa dokázal naučiť predstavenia aj v jazyku hostiteľskej krajiny.
Tretím hlasom Spejbla a Hurvínka sa po Skupovi a Kirschnerovi stal Martin Klásek. Aby nezaniklo to, čo budovali celé generácie pred ním, aj Martin Klásek si už našiel a vybral svojho pokračovateľa - od októbra 2017 s ním alternuje Ondřej Lážnovský.
Postavám Máničky a pani Kataríne alias bábinke (táto bábka sa objavila v divadle prvý raz v roku 1971) prepožičiavala dlhé roky svoj hlas Helena Štáchová - manželka Miloša Kirschnera, ktorá viedla Divadlo Spejbla a Hurvínka v rokoch 1996 až 2017. Od júla 2017 je riaditeľkou divadla ich dcéra - Denisa Kirschnerová.
Klasik československého bábkarstva, zakladateľ Divadla Spejbla a Hurvínka, národný umelec, profesor Josef Skupa zomrel 8. januára 1957 v Prahe vo veku nedožitých 65 rokov, ale jeho Spejbl a Hurvínek zostali nesmrteľní.
