Vracov/Bratislava 15. apríla (TASR) - Josef Somr patrí už viac než pol storočia k najobľúbenejším a najobsadzovanejším českým hercom. Vyrastal pri železnici a často pomáhal otcovi, ktorý bol výpravcom. Túto životnú skúsenosť zúročil vo filme Ostře sledované vlaky, ktorý nakrútil Jiří Menzel v roku 1966 a ktorý bol pre Somra jednou z prvých hereckých príležitostí. A zároveň aj veľmi úspešnou, keďže film získal Oscara. V pondelok 15. apríla sa český herec dožíva 85 rokov.

Josef Somr sa narodil v moravskej obci Vracov pri mestečku Kyjov v známom vinohradníckom kraji. Bol prostredný z troch bratov. Rodičia mali malé hospodárstvo, otec sa neskôr zamestnal na železnici. Aj Josef bol do svojich 14 rokov presvedčený, že pôjde v jeho stopách a stane sa železničiarom, na gymnáziu mu však technické predmety veľmi nešli. Náhodou si podal prihlášku na Janáčkovu akadémiu múzických umení v Brne.

Počas štúdia herectvu prišiel na chuť. Školu skončil v roku 1956 a dva roky pôsobil v Českom Těšíne. Potom sa vrátil do Brna, tri roky hral v Divadle bratří Mrštíků, ďalšie štyri roky strávil v Pardubiciach.

Prvý raz stál pred kamerou v roku 1964 spoločne s Vladom Müllerom v dráme Obžalovaný režisérskej dvojice Ján Kadár a Elmar Klos. Zaujal režiséra a herca Jana Kačera, vďaka čomu v roku 1965 získal angažmán v Činohernom klube. Úloha sukničkárskeho železničiara v snímke Ostře sledované vlaky Jiřího Menzla znamenala pre Josefa Somra možnosť siahnuť si na sošku Oscara, zároveň ho však vyniesla medzi hereckú elitu.



Z množstva filmov, v ktorých Josef Somr účinkoval v druhej polovici 60. rokov 20. storočia možno spomenúť Hotel pro cizince (Antonín Máša, 1966), či snímku Soukromá vichřice, ktorú v roku 1967 nakrútil Hynek Bočan podľa rovnomenného románu Vladimíra Párala. V komédii so silným nádychom absurdity a čierneho humoru je Somrovým hereckým partnerom rovnako skvelý Josef Landovský. V roku 1968 stvárnil Josef Somr hlavnú postavu v sfilmovanej próze Milana Kunderu Žert, ktorú preniesol na plátno režisér Jaromil Jireš.

Josef Somr sa stal jedným z najlepších psychologických hercov so schopnosťou hrať komplikované a vnútornými rozpormi sužované charaktery. Začal sa často objavovať v televíznych filmoch. V roku 1971 ho režisér Jiří Sequens obsadil do detektívnych príbehov Smrt Černého krále a Vražda v hotelu Excelsior. Objavil sa v seriáloch F. L. Věk (1971), Byli jednou dva písaři (1972) a väčšia úloha sa mu ušla v seriáli Byl jednou jeden dům zachytávajúcom obdobie 2. svetovej vojny.

Postavou stredoškolského profesora chémie si Josef Somr nepochybne získal srdcia divákov v komédii Jak svět přichází o básníky (Dušan Klein, 1982). Samozrejme sa objavil aj v ďalších pokračovaniach "básnickej série", vrátane zatiaľ posledného dielu Jak básníci čekají na zázrak z roku 2016.



Jednu z hlavných postáv spolu s Rudolfom Hrušínským a Petrom Čepkom vytvoril v obľúbenej rozprávke Tři veteráni (Oldřich Lipský, 1983). Ako policajt sa objavil v komédii Slavnosti sněženek (Jiří Menzel, 1983), ten istý režisér ho o dva roky neskôr obsadil aj do svojho dnes už legendárneho filmu Vesničko má středisková.

Popri tom Josef Somr účinkoval v seriáloch Nemocnice na kraji města (1977), Dynastie Nováků (1982), Létající Čestimír (1983), Rozpaky kuchaře Svatopluka (1984), či Cirkus Humberto (1988).



Rovnakým tempom mu pribúdali filmové a televízne úlohy aj v ďalších desaťročiach, vlastne až do súčasnosti. Od roku 1978 pôsobil herec Josef Somr v Českom národnom divadle. Popri množstve postáv, ktoré stvárnil na jeho doskách stojí za zmienku predstavenie Romance pro křídlovku podľa rovnomennej prózy Františka Hrubína, za ktorú Josef Somr dostal cenu Thálie za rok 1997. Druhá naňho čakala v roku 2001 za strhujúce predstavenie Gin Game v pražské Viole, v ktorom mu bola hereckou partnerkou Blanka Bohdanová.

V roku 2002 odišiel z Národného divadla do penzie a pre akútny zápal pankreasu musel na istý čas obmedziť svoje aktivity. Opäť sa však vrátil na divadelné javisko, pracoval ďalej pre film, televíziu aj rozhlas. V roku 2005 dostal Josef Somr od prezidenta medailu Za zásluhy za svoju celoživotnú prácu a v roku 2012 získal Cenu prezidenta Medzinárodného filmového festivalu v Karlových Varoch.

"Nehanbím sa povedať, že som zdedil akúsi plachosť a málo sebavedomia. Hoci to teraz ľudia vznešene nazývajú, že som skromný, skôr si myslím, že to vyviera zo strachu, aby som nevyviedol niečo, čo by ma mrzelo a čo by som nedokázal urobiť najlepšie. Vraj som bol veľmi plaché a chorľavé dieťa, prekonal som snáď všetky choroby," zaspomínal si Josef Somr v Českom rozhlase pri svojich vlaňajších 84. narodeninách.