Viedeň/Bratislava 13. marca (TASR) - Jeden z najvýznamnejších monarchov osvietenského absolutizmu Jozef II. nastúpil na trón Habsburskej (Rakúskej) monarchie v roku 1780 po smrti svojej matky, legendárnej panovníčky Márie Terézie, s ktorou však spoluvládol už od roku 1765. Po nástupe na trón presadzoval významné reformy, ktoré nariaďoval prostredníctvom patentov. V roku 1781 vyšli prelomové nariadenia známe ako Tolerančný patent či Patent o zrušení nevoľníctva.

Od narodenia Jozefa II., cisára Svätej rímskej ríše nemeckého národa (od 1765), uhorského a českého kráľa (od 1780), rakúskeho arcivojvodu (od 1780) a prvého panovníka Habsbursko-lotrinskej dynastie, uplynie v sobotu 13. marca 280 rokov.

Jozef II. sa narodil 13. marca 1741 vo Viedni. Bol štvrtým dieťaťom a prvým synom panovníčky Márie Terézie a Františka Štefana Lotrinského, toskánskeho a lotrinského veľkovojvodu, od roku 1745 rímsko-nemeckého cisára Františka I. Medzi jeho súrodencov patrili napríklad Mária Antoinetta, manželka francúzskeho kráľa Ľudovíta XVI. alebo Leopold II., ktorý ho po jeho smrti vystriedal na tróne.

Budúci panovník - reformátor - vyrastal v prísnom režime, naplnenom vzdelávaním a modlením. Od útleho detstva prejavoval nadanie na cudzie jazyky, ako šesťročný ich údajne ovládal šesť. Medzi jeho učiteľov patrili gróf Kaunitz, Karol Anton von Martini, Johann Krištof von Bartenstein a aj gróf Karol Batthyányi von Németh Ujvár, ktorý mal na neho najväčší vplyv. V mladosti sa zaujímal aj o filozofiu, najmä o myšlienky francúzskeho osvietenca Voltaira.

Po smrti otca Františka I. v roku 1765 sa stal spoluvládcom po boku Márie Terézie, ktorá síce patrila tiež k reformátorom monarchie, ale predstavy svojho syna považovala za príliš radikálne. Svoje predstavy o reformách Jozef II. odvodzoval zo skúseností z častých ciest po habsburských dŕžavách, ale aj po Francúzsku či Rusku. Cestoval inkognito pod identitou grófa Falkenstiena.

Po smrti Márie Terézie, panovníčka zomrela 29. novembra 1780, nastúpil Jozef II. na trón a rýchlo začal modernizovať monarchiu na základe skúseností z ciest a v duchu osvietenských myšlienok. Legitimitu svojich reforiem zavádzal patentmi, ktorých vydal 6000, bez zohľadnenia vôle krajinských stavovských snemov a nezriedka aj proti ich vôli.

Foto: TASR ARCHÍV

Opieral sa o filozofiu prirodzeného práva, nie o Božie prikázania. Vychádzal z toho, že človek je od narodenia slobodný a povinnosťou každého úradu je vytvoriť také podmienky, aby svoju slobodu mohol aj realizovať. Opatrenia, ktoré zavádzal s cieľom hospodársky a duchovne pozdvihnúť monarchiu, sa stali známe aj ako jozefínske reformy.

Medzi najznámejšie patrili Tolerančný patent (1781), rozširujúci náboženskú slobodu aj pre nekatolícke vierovyznania v monarchii, Patent o zrušení nevoľníctva (1781), ktorý v Uhorsku začal platiť až od roku 1785, alebo napríklad Patent o liberalizácii cenzúry v novinách, knihách a divadle.

Podľa pruského vzoru zreformoval armádu a mnohé nariadenia Jozefa II. sa týkali aj zdravotníctva, sociálnej starostlivosti, vzdelávania či súdnictva. Zrušil viacero mníšskych rádov, obmedzoval styky s Rímom a snažil sa zmierniť vplyv pápeža na katolícku cirkev v monarchii. Na výchovu kňazov zrušil biskupské semináre a zriadil dva štátne generálne semináre. Počas jeho vládnutia sa v Uhorsku v rokoch 1784 - 1785 uskutočnilo napríklad aj prvé sčítanie obyvateľstva.

Napriek reformám, či možno práve kvôli nim, bol Jozef II. neobľúbeným panovníkom. Navyše, ku koncu jeho panovania vypukla Francúzska revolúcia (1789 - 1799), ktorá ním vyzdvihované osvietenské myšlienky, obrátila práve proti panovníckemu absolutizmu.

Jozef II. bol dvakrát ženatý. Prvou jeho manželkou bola vnučka francúzskeho kráľa Ľudovíta XV. Izabela Parmská. Mal s ňou dve dcéry, ktoré však zomreli, prvá na zápal pľúc a druhá hneď po narodení. Po smrti Izabely Parmskej sa oženil s nemeckou princeznou z wittelsbachského rodu, Máriou Jozefínou Bavorskou, s ktorou nemal deti.

Jozef II. zomrel 20. februára 1790 vo Viedni na tuberkulózu, ktorou sa nakazil počas bojov v Rusku proti Osmanskej ríši. Pochovaný je v kapucínskej krypte vo Viedni. Keďže po sebe nezanechal žiadneho dediča, na trón po ňom zasadol jeho mladší brat Leopold II.