Jej výrazný hlas si prirodzene všimli aj rozhlasoví tvorcovia, keď ju zaradili do množstva rozhlasových hier. Práve za rozhlasovú hereckú tvorbu získala Ida Rapaičová Cenu Janka Borodáča.
Autor TASR
Bratislava 22. augusta (TASR) - Členkou Divadla Nová scéna bola viac ako 35 sezón. Stvárnila desiatky hlavných úloh v dramatickom i komediálnom žánri. Jej nezameniteľný hlas znel v mnohých podobách z rozhlasu a dabingu a jej recitátorské umenie môžeme dodnes obdivovať na rôznych podujatiach. Vďaka svojej charizme upútala aj filmových a televíznych tvorcov. Výnimočná slovenská herečka, pedagogička a recitátorka Ida Rapaičová bude mať v utorok 22. augusta 80 rokov.
Ida Rapaičová sa narodila 22. augusta 1943 v Bratislave. V roku 1963 absolvovala štúdium klavírnej hry na Konzervatóriu v Bratislave. Štúdium herectva ukončila na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave v roku 1967. Od tej doby pôsobila ako členka činohry Novej scény v Bratislave.
Práve tu stvárnila množstvo dramatických postáv ako napr. Jana z Arcu (Škovránok, 1969), Máša (Tri sestry, 1972), Lady Macbeth (Macbeth, 1979), Lady Milfordová (Úklady a láska, 1981) či Ranevská (Višňový sad, 1984). Svoje herecké umenie predviedla aj v komediálnych postavách ako Eva (Teta na zjedenie, 1978), Grófka (Figarova svadba, 1980), Mamajevová (Aj múdry schybí, 1983), Žena (Malomeštiakova svadba, 1985). Rapaičová syntetické herectvo preniesla aj do muzikálov ako predstaviteľka Anity (West Side Story, 1969) a Dinky (Červená karavána, 1975).
"Nikdy som nemala vzory, pretože si myslím, že duplikáty a opakovania sú trápne a zaváňajú povrchnosťou. Išla som si po svojej línii. To neznamená, že som neobdivovala osobnosti a to predovšetkým na domácej pôde. Zahraničné boli iba cez film a to je iba jedna parketa našej profesie. V divadle som vždy milovala a obdivovala Evu Kristínovú. Hrala role, ktoré som neskôr aj ja stvárnila," vyznala sa pre TASR pri príležitosti významného jubilea Rapaičová.
Umelkyňa zaujala vo filmoch ako Ta třetí (1968) alebo V každém pokoji žena (1974). Divákom zostáva v pamäti i vďaka úlohe v slovenskej komédii Pacho, hybský zbojník (1975). Zatiaľ jedným z posledných filmov, v ktorých účinkovala, bola trpká komédia Vojtech (2015). Populárny bol detský televízny seriál Leto s Katkou z roku 1975. Zahrala si tiež v televíznych filmoch Neprebudený (1965), Ťapákovci (1977), Horacius (1980), Pasca (1981), Chrobák v hlave (1983), Smrť s fotografiou (1987), Mastný hrniec (1991), Gendúrovci (1994), či v televíznych seriáloch Odsúdené (2009), Aféry (2010) ako aj Šťastná rybka (2022).
"Najradšej spomínam na prvú veľkú rolu, s ktorou som sa postavila na dosky, ktoré znamenajú svet. Bola to Johanka z Arku. Potom príležitostí bolo veľa, ako vo filme tak aj v divadle. Ako zrelá žena som prešla krásnymi rolami, ale opakujem, je to záležitosť inštitúcie kolektívu. Divadelná hra je ako v hudbe – ako orchester, v ktorom hrá veľa nástrojov. Každý má svoj nezastupiteľný post a technicky musí byť zdatný. Hrať perfektne pod vedením dirigenta, a teda v divadle režiséra. Musím priznať, že som mala šťastie na dobu, v ktorej som žila," priznala pre TASR Rapaičová.
Jej výrazný hlas si prirodzene všimli aj rozhlasoví tvorcovia, keď ju zaradili do množstva rozhlasových hier. Práve za rozhlasovú hereckú tvorbu získala Ida Rapaičová Cenu Janka Borodáča. Na konte má aj ocenenie Krištáľová ruža a ďalšie pocty, napríklad keď jej prezident SR Ivan Gašparovič udelil v januári 2013 Pribinov kríž II. triedy za mimoriadny prínos v oblasti kultúry.
Samostatnou kapitolou Rapaičovej profesijného života je prednes poézie. Ako jediná umelkyňa sa dodnes venuje prednesu v staroslovienčine.
Rapaičová v rokoch 1994 až 1998 pôsobila ako poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky za Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS) a pracovala ako členka Výboru NR SR pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport. Po odchode z politiky v roku 1998 sa vrátila k pôvodnému hereckému povolaniu. V rozhlase moderovala reláciu pre seniorov, hosťovala v divadlách vo Zvolene, v Nitre, Prešove a v Spišskej Novej Vsi. Na Novej scéne účinkovala v hre Najstaršie remeslo a v bratislavskom divadle ARTEATRO v inscenácii Zlomatka. Skúsenosti a vedomosti odovzdávala študentom herectva na VŠMU a neskôr na Akadémii umenia v Banskej Bystrici.
Ida Rapaičová žije v Bratislave, má syna a dcéru. Aj keď momentálne neúčinkuje v divadle, nakrúca pre televíziu a stále sa venuje prednesu poézie, pričom všetky verše vie naspamäť. Dodnes je pre ňu útočiskom a veľkou láskou hudba. Na klavíri si zahrá veľmi rada, avšak ako sama skonštatovala, hrá vtedy, keď nikto nie je doma. Svoje jubileum oslávi nielen v kruhu rodiny, ale aj s priateľmi na podujatí vo Veľkom Klíži pri Topoľčanoch. Čaká ju aj koncert, ktorí priatelia venovali nielen jej, ale aj spomienke na herca, režiséra a pedagóga Juraja Sarvaša.
Rapaičová, ako sama tvrdí, sa nemá na čo sťažovať. "Osobnosť herca je formovaná predovšetkým ľudskými kvalitami a to ostatné príde robotou. Záleží na tom s kým robíte, čo robíte a na čom robíte. Za nič čo som robila sa nemusím hanbiť," dodala pre TASR jubilantka.
Zroj: https://www.novascena.sk
Ida Rapaičová sa narodila 22. augusta 1943 v Bratislave. V roku 1963 absolvovala štúdium klavírnej hry na Konzervatóriu v Bratislave. Štúdium herectva ukončila na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave v roku 1967. Od tej doby pôsobila ako členka činohry Novej scény v Bratislave.
Práve tu stvárnila množstvo dramatických postáv ako napr. Jana z Arcu (Škovránok, 1969), Máša (Tri sestry, 1972), Lady Macbeth (Macbeth, 1979), Lady Milfordová (Úklady a láska, 1981) či Ranevská (Višňový sad, 1984). Svoje herecké umenie predviedla aj v komediálnych postavách ako Eva (Teta na zjedenie, 1978), Grófka (Figarova svadba, 1980), Mamajevová (Aj múdry schybí, 1983), Žena (Malomeštiakova svadba, 1985). Rapaičová syntetické herectvo preniesla aj do muzikálov ako predstaviteľka Anity (West Side Story, 1969) a Dinky (Červená karavána, 1975).
"Nikdy som nemala vzory, pretože si myslím, že duplikáty a opakovania sú trápne a zaváňajú povrchnosťou. Išla som si po svojej línii. To neznamená, že som neobdivovala osobnosti a to predovšetkým na domácej pôde. Zahraničné boli iba cez film a to je iba jedna parketa našej profesie. V divadle som vždy milovala a obdivovala Evu Kristínovú. Hrala role, ktoré som neskôr aj ja stvárnila," vyznala sa pre TASR pri príležitosti významného jubilea Rapaičová.
Umelkyňa zaujala vo filmoch ako Ta třetí (1968) alebo V každém pokoji žena (1974). Divákom zostáva v pamäti i vďaka úlohe v slovenskej komédii Pacho, hybský zbojník (1975). Zatiaľ jedným z posledných filmov, v ktorých účinkovala, bola trpká komédia Vojtech (2015). Populárny bol detský televízny seriál Leto s Katkou z roku 1975. Zahrala si tiež v televíznych filmoch Neprebudený (1965), Ťapákovci (1977), Horacius (1980), Pasca (1981), Chrobák v hlave (1983), Smrť s fotografiou (1987), Mastný hrniec (1991), Gendúrovci (1994), či v televíznych seriáloch Odsúdené (2009), Aféry (2010) ako aj Šťastná rybka (2022).
"Najradšej spomínam na prvú veľkú rolu, s ktorou som sa postavila na dosky, ktoré znamenajú svet. Bola to Johanka z Arku. Potom príležitostí bolo veľa, ako vo filme tak aj v divadle. Ako zrelá žena som prešla krásnymi rolami, ale opakujem, je to záležitosť inštitúcie kolektívu. Divadelná hra je ako v hudbe – ako orchester, v ktorom hrá veľa nástrojov. Každý má svoj nezastupiteľný post a technicky musí byť zdatný. Hrať perfektne pod vedením dirigenta, a teda v divadle režiséra. Musím priznať, že som mala šťastie na dobu, v ktorej som žila," priznala pre TASR Rapaičová.
Jej výrazný hlas si prirodzene všimli aj rozhlasoví tvorcovia, keď ju zaradili do množstva rozhlasových hier. Práve za rozhlasovú hereckú tvorbu získala Ida Rapaičová Cenu Janka Borodáča. Na konte má aj ocenenie Krištáľová ruža a ďalšie pocty, napríklad keď jej prezident SR Ivan Gašparovič udelil v januári 2013 Pribinov kríž II. triedy za mimoriadny prínos v oblasti kultúry.
Samostatnou kapitolou Rapaičovej profesijného života je prednes poézie. Ako jediná umelkyňa sa dodnes venuje prednesu v staroslovienčine.
Rapaičová v rokoch 1994 až 1998 pôsobila ako poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky za Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS) a pracovala ako členka Výboru NR SR pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport. Po odchode z politiky v roku 1998 sa vrátila k pôvodnému hereckému povolaniu. V rozhlase moderovala reláciu pre seniorov, hosťovala v divadlách vo Zvolene, v Nitre, Prešove a v Spišskej Novej Vsi. Na Novej scéne účinkovala v hre Najstaršie remeslo a v bratislavskom divadle ARTEATRO v inscenácii Zlomatka. Skúsenosti a vedomosti odovzdávala študentom herectva na VŠMU a neskôr na Akadémii umenia v Banskej Bystrici.
Ida Rapaičová žije v Bratislave, má syna a dcéru. Aj keď momentálne neúčinkuje v divadle, nakrúca pre televíziu a stále sa venuje prednesu poézie, pričom všetky verše vie naspamäť. Dodnes je pre ňu útočiskom a veľkou láskou hudba. Na klavíri si zahrá veľmi rada, avšak ako sama skonštatovala, hrá vtedy, keď nikto nie je doma. Svoje jubileum oslávi nielen v kruhu rodiny, ale aj s priateľmi na podujatí vo Veľkom Klíži pri Topoľčanoch. Čaká ju aj koncert, ktorí priatelia venovali nielen jej, ale aj spomienke na herca, režiséra a pedagóga Juraja Sarvaša.
Rapaičová, ako sama tvrdí, sa nemá na čo sťažovať. "Osobnosť herca je formovaná predovšetkým ľudskými kvalitami a to ostatné príde robotou. Záleží na tom s kým robíte, čo robíte a na čom robíte. Za nič čo som robila sa nemusím hanbiť," dodala pre TASR jubilantka.
Zroj: https://www.novascena.sk