San Francisco/Bratislava 22. novembra (TASR) – Prvý hudobný mincový automat na svete známy ako jukebox uviedli do prevádzky 23. novembra v roku 1889 pred 125 rokmi v americkom San Franciscu.

Svojho času sa bez nich nezaobišiel žiadny hudobný bar či diskotéka. Automatický stroj na prehrávanie hudby, ktorý sa za každú vhodenú mincu odvďačil pesničkou sa stal obľúbeným spoločníkom pre mnohé generácie.

Túžba vytvoriť prístroj, ktorý bude hrať hudbu bez nutnosti ľudskej obsluhy je stará niekoľko storočí. Za predchodcov jukeboxov môžeme považovať napríklad zvonkohru na renesančných orlojoch alebo hracie hodiny, ktoré si dali zhotovovať majitelia hostincov. Hracie a flautové hodiny bavili hostí v zábavných podnikoch skladbami významných skladateľov či reprodukovali viedenské valčíky zložené špeciálne pre tento druh reprodukcie.

Skutočný boom samohrajúcich strojov odštartovalo automatické piano zvané pianola v polovici 19. storočia. Konceptu jukeboxu sa pianola priblížila v momente, keď sa do nej vyvŕtala diera na vhodenie mince. Produkcia automatických pián sa však zastavila v dôsledku celosvetovej hospodárskej krízy.

Za vynálezcu prvého jukeboxu je považovaný Američan Louis Glass, šéf pobočky spoločnosti Pacific Phonograph Co. slávneho vynálezcu Thomasa Alvu Edisona v americkom San Franciscu. Glass ako majiteľ baru vraj nechcel platiť honoráre hudobníkom a snažil sa nájsť cestu, ako by na hudbe zarobil on sám. Napadlo ho umiestniť Edisonov fonograf (prvý prístroj na záznam zvuku) do ťažkej dubovej skrine, na ktorej boli pripevnené štyri trubice pre počúvanie. Po vhodení mince mohli štyri zábavychtiví zákazníci počúvať piesne pomocou jednej z trubíc.

Prvý jukebox nainštalovali v bare Palais Royal Saloon v americkom San Franciscu 23. novembra 1889. Hracia skrinka si veľmi rýchlo získala obľubu a čoskoro sa v rôznych barov v meste objavilo ďalších 14 jukeboxov. Louis Glass si svoj vynález nechal patentovať. Vhodenými mincami sa mu obstarávacia cena každého automatu údajne vrátila už za dva týždne. A skrátka neprišiel ani Thomas Alva Edison. Ten si na svoje konto pripísal 10.000 dolárov za prepožičanie licencie na fonografy a drobný podiel zo zisku prevádzkovaných automatov.

Problémom prvých jukeboxov bolo, že dokázali hrať iba jednu skladbu. Majitelia barov síce občas menili valčeky vo fonografoch, ale stále to nebolo ono. V roku 1906 vylepšil konštrukciu hudobnej skrine John Gabel. Valčeky vymenil za kotúče a ponúkol výber skladieb. Zlatý vek jukeboxov však nastal až s príchodom gramofónu a gramofónových platní. Guľatá doska definitívne nahradila fonografický valček začiatkom 20. rokov minulého storočia. A keď v roku 1927 primontovali k hracej skrini i amplión, hudbu mohlo naraz počúvať viac ľudí. V roku 1940, po prechodnom útlme vyvolanom hospodárskou krízou, bolo iba v USA v prevádzke 400-tisíc jukeboxov. Aj v súčasnosti sa v baroch môžeme stretnúť ako s klasickými jukeboxmi využívajúcimi platne či CD, tak aj s modernejšími verziami využívajúcimi formát MP3 a internet.