Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V roku 1937 ako 16-ročný knižne debutoval zbierkou básni Serpentína, v ktorej sa prezentoval ako senzitívny lyrik.
Autor TASR
Šarišské Michaľany/Bratislava 14. januára (TASR) - Básnik Julo Zborovjan knižne debutoval už ako 16-ročný zbierkou Serpentína (1937). Vlastnej literárnej tvorbe, prekladom či dielam pre deti sa venoval do konca života aj popri práci tajomníka a dramaturga v Štátnom divadle Košice, a tiež napriek vážnej chorobe. Od narodenia básnika Jula Zborovjana uplynie vo štvrtok 14. januára 100 rokov.
Julo Zborovjan sa narodil 14. januára 1921 v Šarišských Michaľanoch. Spolu s piatimi súrodencami vyrastal v skromných podmienkach v rodine dedinského kováča. Napriek rodinným pomerom študoval v rokoch 1934 - 1942 na gymnáziu v Prešove. Už počas tohto obdobia písal básne, ktoré sa dočkali aj uverejnenia v literárnych časopisoch Slovenské pohľady, Elán alebo Mlaď. Okrem písania poézie účinkoval v ochotníckom divadle v Šarišských Michaľanoch a s bratom Jozefom stál pri zrode prvej futbalovej jedenástky v rodnej obci.
V roku 1937 ako 16-ročný knižne debutoval zbierkou básni Serpentína, v ktorej sa prezentoval ako senzitívny lyrik. Radosť z literárneho úspechu mu však prekazila smrť matky, ktorá zomrela v roku 1938. Po skončení gymnázia odišiel z domu a dva roky strávil na Slovenskej univerzite (dnešná Univerzita Komenského) v Bratislave, kde v rokoch 1943 - 1945 študoval právo.
Okrem štúdia sa venoval aj literárnej tvorbe, vydal básnické knihy Hviezdy sa blížia (1941) a Ľubostne krutá (1944). Štúdium práva nedokončil pre vážnu chorobu. Ochorel na tuberkulózu a od roku 1945 absolvoval viacero pobytov v tatranských sanatóriách.
V roku 1945 však začal pôsobiť vo Východoslovenskom národnom divadle (dnešné Štátne divadlo) v Košiciach, kde najprv pracoval na pozícii tajomníka a redigoval bulletiny pre činohru, spevohru či balet. Od roku 1948 až do svojej smrti bol dramaturgom Štátneho divadla Košice.
Popri práci v divadle a štúdiu pedagogiky dospelých a osvety na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Prešove, ktoré ukončil v roku 1971, vydal zbierku Bludička moja pieseň (1946), napísal hry pre deti Čarovná bylinka (1947) a Koza rohatá (1951). Deťom venoval tiež veršované diela ako Slávik a ruža (1947) či Rozprávočka spoza kríka zo života medvedíka (1958). Zdramatizoval Kalinčiakovu Reštavráciu (1955), ako i rozprávky Nosáľko (1964) a Zhavranení bratia (1967).
Na prelome 60. a 70. rokov minulého storočia sa vrátil aj k vážnej poézii, ktorú reprezentujú zbierky Momentky (1968), Medúza (1971) a básnická skladba Tatranská elégia (1974). Posmrtne mu vyšla aj zbierka básní Prehovor, srdce (1974).
Básnik, divadelný dramaturg, autor diel pre deti Julo Zborovjan zomrel 20. októbra 1974 v Košiciach vo veku 53 rokov.
Julo Zborovjan sa narodil 14. januára 1921 v Šarišských Michaľanoch. Spolu s piatimi súrodencami vyrastal v skromných podmienkach v rodine dedinského kováča. Napriek rodinným pomerom študoval v rokoch 1934 - 1942 na gymnáziu v Prešove. Už počas tohto obdobia písal básne, ktoré sa dočkali aj uverejnenia v literárnych časopisoch Slovenské pohľady, Elán alebo Mlaď. Okrem písania poézie účinkoval v ochotníckom divadle v Šarišských Michaľanoch a s bratom Jozefom stál pri zrode prvej futbalovej jedenástky v rodnej obci.
V roku 1937 ako 16-ročný knižne debutoval zbierkou básni Serpentína, v ktorej sa prezentoval ako senzitívny lyrik. Radosť z literárneho úspechu mu však prekazila smrť matky, ktorá zomrela v roku 1938. Po skončení gymnázia odišiel z domu a dva roky strávil na Slovenskej univerzite (dnešná Univerzita Komenského) v Bratislave, kde v rokoch 1943 - 1945 študoval právo.
Okrem štúdia sa venoval aj literárnej tvorbe, vydal básnické knihy Hviezdy sa blížia (1941) a Ľubostne krutá (1944). Štúdium práva nedokončil pre vážnu chorobu. Ochorel na tuberkulózu a od roku 1945 absolvoval viacero pobytov v tatranských sanatóriách.
V roku 1945 však začal pôsobiť vo Východoslovenskom národnom divadle (dnešné Štátne divadlo) v Košiciach, kde najprv pracoval na pozícii tajomníka a redigoval bulletiny pre činohru, spevohru či balet. Od roku 1948 až do svojej smrti bol dramaturgom Štátneho divadla Košice.
Popri práci v divadle a štúdiu pedagogiky dospelých a osvety na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Prešove, ktoré ukončil v roku 1971, vydal zbierku Bludička moja pieseň (1946), napísal hry pre deti Čarovná bylinka (1947) a Koza rohatá (1951). Deťom venoval tiež veršované diela ako Slávik a ruža (1947) či Rozprávočka spoza kríka zo života medvedíka (1958). Zdramatizoval Kalinčiakovu Reštavráciu (1955), ako i rozprávky Nosáľko (1964) a Zhavranení bratia (1967).
Na prelome 60. a 70. rokov minulého storočia sa vrátil aj k vážnej poézii, ktorú reprezentujú zbierky Momentky (1968), Medúza (1971) a básnická skladba Tatranská elégia (1974). Posmrtne mu vyšla aj zbierka básní Prehovor, srdce (1974).
Básnik, divadelný dramaturg, autor diel pre deti Julo Zborovjan zomrel 20. októbra 1974 v Košiciach vo veku 53 rokov.
