Bratislava, 9. augusta (TERAZ.SK) - Víťazom 2. kola súťaže Fatt Kools sa stal projekt Fallgrapp, za ktorým stojí 26-ročný Juraj Líška z Dubnice nad Váhom. Odborná porota ocenila najmä jeho originálny prístup a odvahu, avšak tú on prejavoval už v útlom detstve. Vtedy navštevoval koncerty svojho otca huslistu s podomácky vyrezanou atrapou huslí z dosky na klepanie rezňov a varechou ako sláčikom.

Ako vznikol projekt Fallgrapp?
Raz sa mi dostala do rúk nahrávka mojej kamarátky a hneď ako som ju počul, bol som nadšený, hlavne jej farbou hlasu a prejavom. Keďže pochádza z Poľska, má jemný prízvuk, ktorý sa mi veľmi páčil. Chcel som pre svoju hudbu niečo originálne, aby to bolo v slovenčine, ale aby to znelo trošku inak. Agátu poznám už zopár rokov, no keďže nás delí väčšia diaľka a každý sme dosť zamestnaný svojimi povinnosťami, prácou, deťmi, v podstate neskúšame. Tvoríme každý individuálne, potom to spojíme a vznikne opäť niečo nové.

Tvoríte elektronickú hudbu s použitím aj reálnych nástrojov a vokálov. Prečo práve tento štýl?
Tvorím prevažne elektronickú hudbu, reálne nástroje zapájam iba občas. Vačšinou ide o sláčikové nástroje, ktoré ovládam, prípadne klavír, rhodes (elektronický klavír). Ťažko povedať či vlastne môžem klavír, ktorý je nahrávaný cez midi (Skratka MIDI označuje digitálne rozhranie hudobnej elektroniky - Musical Instruments Digital Interface), ale s reálnou databázou zvukov klavíra nazývať reálnym, prípadne živým. Výsledok je myslím nerozoznateľný. Vždy ma fascinovalo spojenie tých klasických nástrojov spolu s elektronikou.

Čo Vás k elektronickej hudbe priviedlo?
Ani neviem. Jednoducho počúvate rôznych interpretov a hľadáte to, čo sa vám páči. V tomto smere ma k tomu priviedli napr. Bonobo, Masive attack, Lamb, Zero 7, ale aj Hans Zimmer a mnoho ďalších. Samozrejme, počúvam okrem nich aj veľké množstvo iných hudobných štýlov.

Čím, vo svojej hudbe, chcete osloviť poslucháčov?
Chcem ponúknuť niečo iné, ale to chce asi každý. Zaujať, nie však šokovať, takých interpretov je tu až-až. Vždy ľuďom hovorím, že hudba je vesmír a v hudbe je všetko dovolené, tak si teda dovoľujem. Neviem, či to bude mať nejaký úspech, ale som realista a už teraz viem, že nás 14-ročné dievčatá nebudú nosiť na tričkách, nebudú sa s nami fotiť a nebudú pýtať autogramy.

Prečo ste sa prihlásili práve do Fatt Kools?
V podstate som účasť vo Fattkools zvažoval, kedže tam bol limit pre skladby iba nejaké tri minúty a pieseň Ľadový útes má v originály okolo päť minút. Nakoniec sme to postrihali, ale nemám rád túto trojminutovú rádiošablónu.

Ako ste vnímali ostatných súťažiacich a ich tvorbu?
Zopár súťažiacich som si vypočul hneď ako som prihlásil pieseň. Niečo ma zaujalo, niečo som len preklikal, no mal som tam prihlásených aj dvoch kamarátov, takže tým som dal aj hlas. Súťažilo dosť gitarových kapiel, čo je na Slovensku prirodzené, ale podla mňa boli dosť opatrné. Myslím si, že by sa noví muzikanti a kapely nemali báť experimentovať.

Foto: Súkromný archív

Čo Vás k hudbe a tvorbe, ako takej, priviedlo?
V prvom rade rodičia. Otec je huslista, takže ako malý som chodieval na jeho vystúpenia s atrapou huslí, ktorú mi vyrezal z dosky na klepanie rezňov. Varechu som používal ako sláčik. Od malička som však bol bombardovaný hudbou zo všetkch strán. Mám aj takú peknú fotku, kde som asi ako 4-ročný so slúchadlami cez pol hlavy. Postupom času som začal chodiť do orchestra, kde som hral klasiku a do súborov, kde som hral zas folklór.

Ako teda došlo k zvratu od folklóru a klasiky k “elektronike“?
Zlom prišiel keď som dostal počítač a kamarát mi zohnal predpotopný music maker. Nevedel som sa od toho odtrhnúť či bol deň alebo noc. Tvorba hudby ma úplne pohltila. Poznal som už, aké je to vytvárať hudbu priamo pod rukami a prstami na strunách. Tu som však mal viac možností, zvukov a to ma fascinovalo. Bol som ako zdrogovaný. Nejedol som, nepil, len som sedel pri počítači a tvoril. Vytvárať niečo mi spôsobovalo najväčší pocit radosti. Potom prišla chvíľu odmlka. Opäť ma však naštartoval moj kamarát, ktorý je známy pod pseudonymom Keosz. Ukázal mi lepší software a odvtedy sme spolu stále v kontakte, riešime zvuk, smerovanie, tvorbu a také tie klasické muzikantské reči.

Ako vznikla skladba Ľadový útes?
Spontánne. Išiel som do fitka a vtedy, po ceste, mi v hlave začala hrať. Toto sa mi stáva dosť často a aj preto mám so sebou stále diktafón. Lenže z 90-tich percent sa tá emócia alebo ako by som to nazval, vytratí. Keď si pustím tie pazvuky, čo po ceste nahrávam, nie je možné ich dešifrovať a neviem znovu navodiť ten stav, kedy mi to v hlave všetko hrá. Pri Ľadovovom útese mi však melódia ostala v hlave aj po cvičení, a tak som hneď po návrate domov začal s komponovaním. Text vznikol asi o tri dni v práci, v miestnosti meter krát meter. Tam mám vždy pokoj, ticho, sadnem si, rozmýšľam a píšem. Toto by asi nemal čítať môj zamestnávateľ.

Text víťaznej piesne hovorí: „Ľadový útes je kolmý, voľný, hladina stúpa...“. Máte strach z výšky či utopenia?
Bývam na 11. poschodí, takže z výšky som strach nikdy nemal. A voda? Tú milujem. Skôr sa bojím otráveného vzduchu niektorými ľudmi.

Ktoré nástroje môžeme v skladbe počuť či rozoznávať?
Je tam kontrabas a klavír. Som zvedavý, či ho tam nájdete.

Nedá sa povedať prečo skladateľ urobí konkrétnu vec. Vedeli by ste však vysvetliť použitie smiechu, ako súčasti Ľadového útesu?
Ten smiech vznikol, keď mi Agáta v štúdiu rozprávala kadejaké vtipné historky. Bol už večer, mali sme niečo vypité, ale nahrávanie bežalo. Do piesne som to dal, pretože je to veľmi úprimný smiech, tak ako aj pieseň.

Foto: Súkromný archív

Má pre Vás osobne hlbší zmysel, ktorý bežne ľudia z jej textu alebo hudby necítia?
Za všetkým hľadaj ženu.

Oslovili Vás už nejaké, aj neznáme ženy, aby si im niečo zložil?
Neznáme ženy ma už oslovili, ale nie vždy išlo o skladanie :). Mal som však nejaké objednávky, kedy som robil hudbu pre Českú televíziu. Bola to hudba do krátkeho traileru, resp. upútavky na WEB. Oslovila ma na to kamarátka, ktorá v televízii pracuje. Potom som robil nejaké krátke reklamy a šotíky pre rádio Go Dj a zvučky pre internetový portál a rádio Jankohrasko.sk, kde som pre zmenu pracoval ja. Hudbu do muzikálu som vlastne ani neskladal, ale prerábal. Išlo o muzikál Mystérium, do ktorého som upravoval big bít na symfonický orchester. Dlho som sa s tým “hral“, no nakoniec sme to ani nepoužili.

Máte vo svojom repertoári viacero skladieb, ktoré použijete do debutového albumu?
Je ich asi desať, hudbu už mám zloženú do všetkých a texty asi k polovici, tie mi zaberajú veľa času. Aj preto, že v slovenčine sa skladá ťažko, najmä ak chcem aby to znelo novo a negýčovo. Album by som chcel mať hotový tento rok, tak uvidíme.

Je téma, na ktorú sa vo svojich textoch zameriavate najradšej?
Mal som určité obdobie, keď som sa cítil tak, ako som sa cítil. Jednoducho som to aj napísal. Snažím sa písať o dvoch ľudoch, vzťahoch a o tom, že nie vždy je všetko ideálne. Taká klasika. Jeden z textov mi napísala kamarátka a už sa veľmi teším na zhudobnenie.

Čo, podľa Vás, nesmie chýbať v skladbe (Vašej i cudzej) po hudobnej stránke?
Drumbľa :)

Prečo práve drumbľa?
To je samozrejme vtip, keďže drumbľa je, dá sa povedať, sólový nástroj a nejako extra sa nikdy nepoužíval v hudobných zoskupeniach.

Kde sa môžu fanúšikovia zasmiať na Vašich ďalších vtipoch a dozvedieť sa niečo viac aj o Fallgrapp?
Zatiaľ asi nikde, keďže nemám ani Funpage, ani stránku, ale na všetkom sa pracuje. Na Facebook-u som pod menom “Jureš Líška“, ak má niekto záujem.

Čomu sa venujete, keď netvoríte?
Chodím do práce 5 dní v týždni, ako každý obyčajný človek, stále pôsobím vo folklóre, takže to ma tiež veľmi zamestnáva a chodím do fitka, plávam, behávam, spím, jem.. veľa prirodzených vecí.

Máte životný sen o tom, s kým by ste chceli raz hudobne tvoriť?
S niekým, s kým by som si muzikálne sadol a povedal si, že s ním to má význam. Napríklad Andreya Triana, ktorá má neuveriteľný hlas. Momentálne som však spokojný, že je to tak, ako to je.

Čo by ste odkázali fanúšikom Vášho Ľadového útesu?
Aby aj keď padnú milión krát, vždy vstali a aby mávali rukami, aj keď ten pád je kolmý... a voľný