Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Tranovského dielo Cithara sanctorum, sa stalo prvým evanjelický kancionálom respektíve spevníkom evanjelickej cirkvi na Slovensku.
Autor TASR
Tešín/Bratislava 27. marca (TASR) - Juraja Tranovského, autora, vydavateľa a zostavovateľa prvého evanjelického kancionála Cithara sanctorum z roku 1636, považovalo evanjelické prostredie za slovanského Martina Luthera. Od narodenia Juraja Tranoského, evanjelického farára, spisovateľa, básnika, významného predstaviteľa slovenskej barokovej literatúry, uplynie v nedeľu 27. marca 430 rokov.
Juraj Tranovský sa narodil 27. marca 1592 (ako deň narodenia sa uvádza aj 9. apríl) v Tešíne v poľsko - českej evanjelickej remeselníckej rodine. Vzdelanie nadobudol nielen v rodnom meste, ale študoval aj v Gubene, Kolbergu, Wittenbergu a v Prahe. Ako učiteľ pôsobil na pražskom gymnáziu pri chráme sv. Mikuláša. V roku 1616 sa stal evanjelickým kňazom vo Valašskom Meziříčí.
Po bitke na Bielej Hore v roku 1620 bol ako predstaviteľ protestantizmu prenasledovaný a väznený. Po prepustený z väzenia zažil ďalšie utrpenie. Vypukol totiž mor, ktorý znamenal smrť pre takmer 2000 členov jeho evanjelického zboru a sám Tranovský pochoval dcéru Máriu a jednoročného syna Eliáša. Napokon opustil územie Moravy a usadil v mete Bielsko.
V roku 1629 sa presťahoval na územie dnešného Slovenska, najskôr pôsobil ako kňaz v Oravskom Podzámku a od roku 1932 v Liptovskom Mikuláši. Práve v meste pod Tatrami napísal, zostavil a vydal svoje najvýznamnejšie diela: evanjelický kancionál utrakvistických, bratrských i jeho vlastných nábožných piesní - Cithara sanctorum (Citara svätých, 1636) a knihu modlitieb Phiala odoramentorum (Fialka vôní, 1636).
Tranovského dielo Cithara sanctorum, sa stalo prvým evanjelický kancionálom respektíve spevníkom evanjelickej cirkvi na Slovensku. Prvé vydanie obsahovalo text a nápev 412 piesní, z ktorých vyše 150 zložil sám Juraj Tranovský. Toto vydanie bolo prvým notovaným spevníkom vydanom na území dnešného Slovenska. Cithara bola napísaná v biblickej češtine. Niektoré texty v neskorších vydaniach boli poslovenčené a posledné vydanie z roku 1971 obsahovalo i slovenské piesne. Celkove sa toto dielo, známe aj pod názvom Tranoscius, dočkalo viac ako 200 vydaní.
Juraj Tranovský zomrel 29. mája 1637 v Liptovskom Mikuláši, kde je aj pochovaný. O jeho živote a diele sa nakrútili tiež dokumentárne filmy ako napríklad Rieky tečú na mieste (2002) či Juraj Tranovský (2016).
Juraj Tranovský sa narodil 27. marca 1592 (ako deň narodenia sa uvádza aj 9. apríl) v Tešíne v poľsko - českej evanjelickej remeselníckej rodine. Vzdelanie nadobudol nielen v rodnom meste, ale študoval aj v Gubene, Kolbergu, Wittenbergu a v Prahe. Ako učiteľ pôsobil na pražskom gymnáziu pri chráme sv. Mikuláša. V roku 1616 sa stal evanjelickým kňazom vo Valašskom Meziříčí.
Po bitke na Bielej Hore v roku 1620 bol ako predstaviteľ protestantizmu prenasledovaný a väznený. Po prepustený z väzenia zažil ďalšie utrpenie. Vypukol totiž mor, ktorý znamenal smrť pre takmer 2000 členov jeho evanjelického zboru a sám Tranovský pochoval dcéru Máriu a jednoročného syna Eliáša. Napokon opustil územie Moravy a usadil v mete Bielsko.
V roku 1629 sa presťahoval na územie dnešného Slovenska, najskôr pôsobil ako kňaz v Oravskom Podzámku a od roku 1932 v Liptovskom Mikuláši. Práve v meste pod Tatrami napísal, zostavil a vydal svoje najvýznamnejšie diela: evanjelický kancionál utrakvistických, bratrských i jeho vlastných nábožných piesní - Cithara sanctorum (Citara svätých, 1636) a knihu modlitieb Phiala odoramentorum (Fialka vôní, 1636).
Tranovského dielo Cithara sanctorum, sa stalo prvým evanjelický kancionálom respektíve spevníkom evanjelickej cirkvi na Slovensku. Prvé vydanie obsahovalo text a nápev 412 piesní, z ktorých vyše 150 zložil sám Juraj Tranovský. Toto vydanie bolo prvým notovaným spevníkom vydanom na území dnešného Slovenska. Cithara bola napísaná v biblickej češtine. Niektoré texty v neskorších vydaniach boli poslovenčené a posledné vydanie z roku 1971 obsahovalo i slovenské piesne. Celkove sa toto dielo, známe aj pod názvom Tranoscius, dočkalo viac ako 200 vydaní.
Juraj Tranovský zomrel 29. mája 1637 v Liptovskom Mikuláši, kde je aj pochovaný. O jeho živote a diele sa nakrútili tiež dokumentárne filmy ako napríklad Rieky tečú na mieste (2002) či Juraj Tranovský (2016).
