Pri kontakte vyvrhnutých častíc s atmosférou Zeme vznikne polárna žiara, ktorá môže byť pri bezoblačnom počasí viditeľná aj v severnej Európe.
Autor TASR
Washington 13. júla (TASR) - Zem v sobotu zasiahne silná slnečná búrka. Oznámili to dnes americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) a Európska vesmírna agentúra (ESA).
Prúd elektricky nabitých častíc sa uvoľnil vo štvrtok pri mohutnej erupcii v oblasti slnečnej škvrny 1520. Jeho počiatočná rýchlosť bola takmer 1500 kilometrov za sekundu, v blízkosti Zeme sa pravdepodobne zníži na asi 800 kilometrov za sekundu. Našu planétu tak zasiahne v sobotu okolo 10.30 h SELČ. Hlavná fáza sa však očakáva až po 18.00 h SELČ.
Pri kontakte vyvrhnutých častíc s atmosférou Zeme vznikne polárna žiara, ktorá môže byť pri bezoblačnom počasí viditeľná aj v severnej Európe.
Závažné dopady slnečnej búrky na ľudí sa neočakávajú. Môžu sa však vyskytnúť poruchy elektrických rozvodných sietí či výpadky mobilných sietí, menšie problémy by mohla mať letecká doprava. Tieto vplyvy by sa mohli vyskytnúť v Škandinávii, Kanade a severnej Európe.
Mohutné slnečné búrky môžu poškodiť satelity, elektrické zariadenia, navigačné systémy ako je GPS a narušiť rádiové spojenie. Takáto búrka v roku 2003 spôsobila okrem iného niekoľkohodinový blackout vo Švédsku, zlyhanie európskeho leteckého radaru a stratu vedeckého satelitu Midori 2.
Podľa Národného úradu pre oceány a atmosféru (NOAA) dosiahne geomagnetická intenzita búrky stupeň G2 na škále od G1 (najslabšia) po G5 (najsilnejšia). K Zemi smeruje aj veľké množstvo ultrafialového žiarenia, ktoré už zaregistrovali meracie stanice v Nórsku, Írsku a Taliansku, uviedla stránka Spaceweather.com.
Slnečná aktivita kolíše v približne 11-ročnom cykle. Od roku 2010 opäť rastie - slnečné búrky sú častejšie a silnejšie.
Prúd elektricky nabitých častíc sa uvoľnil vo štvrtok pri mohutnej erupcii v oblasti slnečnej škvrny 1520. Jeho počiatočná rýchlosť bola takmer 1500 kilometrov za sekundu, v blízkosti Zeme sa pravdepodobne zníži na asi 800 kilometrov za sekundu. Našu planétu tak zasiahne v sobotu okolo 10.30 h SELČ. Hlavná fáza sa však očakáva až po 18.00 h SELČ.
Pri kontakte vyvrhnutých častíc s atmosférou Zeme vznikne polárna žiara, ktorá môže byť pri bezoblačnom počasí viditeľná aj v severnej Európe.
Závažné dopady slnečnej búrky na ľudí sa neočakávajú. Môžu sa však vyskytnúť poruchy elektrických rozvodných sietí či výpadky mobilných sietí, menšie problémy by mohla mať letecká doprava. Tieto vplyvy by sa mohli vyskytnúť v Škandinávii, Kanade a severnej Európe.
Mohutné slnečné búrky môžu poškodiť satelity, elektrické zariadenia, navigačné systémy ako je GPS a narušiť rádiové spojenie. Takáto búrka v roku 2003 spôsobila okrem iného niekoľkohodinový blackout vo Švédsku, zlyhanie európskeho leteckého radaru a stratu vedeckého satelitu Midori 2.
Podľa Národného úradu pre oceány a atmosféru (NOAA) dosiahne geomagnetická intenzita búrky stupeň G2 na škále od G1 (najslabšia) po G5 (najsilnejšia). K Zemi smeruje aj veľké množstvo ultrafialového žiarenia, ktoré už zaregistrovali meracie stanice v Nórsku, Írsku a Taliansku, uviedla stránka Spaceweather.com.
Slnečná aktivita kolíše v približne 11-ročnom cykle. Od roku 2010 opäť rastie - slnečné búrky sú častejšie a silnejšie.