K verejným vystúpeniam sa vrátila v roku 2021, osobne si prevzala niekoľko ocenení.
Autor TASR
Fort Macleod/Bratislava 7. novembra (TASR) – Kanadská speváčka, skladateľka, inštrumentalistka a maliarka Joni Mitchellová bude mať v utorok 7. novembra 80 rokov. Do zoznamu jej ocenení patrí aj desiatka cien Grammy a od roku 1997 je i členkou Rock and rollovej siene slávy.
Roberta Joan Mitchellová sa narodila 7. novembra 1943 vo Fort Macleod v kanadskej provincii Alberta, do rodiny vojenského letca a učiteľky. Prvé roky strávila na vojenských základniach, ale keď mala 11 rokov, jej rodina presťahovala do Saskatonu. V škole ju najviac bavilo maľovanie, hru na gitare sa naučila sama. Spievať začala v malých kluboch v Saskatone, neskôr v Toronte.
V roku 1965 sa presťahovala do Spojených štátov, kde začala s koncertovaním. Usadila sa v Kalifornii a v marci 1968 vydala debutový album Song to a Seagull. Úspech s ním nezískala, v rebríčku sa dostal iba na 189. miesto. Lepšie dopadol druhý album Clouds, ktorý sa v USA dostal na 31. miesto, v Kanade bol na 22. mieste.
Všetko sa zmenilo štvrtým albumom Blue z júna 1971. Ten bol označovaný ako jeden z najlepších albumov všetkých čias, americký hudobný dvojtýždenník Rolling Stone ho zaradil na 30. miesto medzi 500 najlepších albumov všetkých čias. V januári 1974 vychádza šiesty štúdiový album Court and Spark. Bol jej najpredávanejším a obsahoval hity ako Help Me a Free Man in Paris. V Kanade sa dostal na prvé a v USA na druhé miesto rebríčka. Tento úspech už žiaden z ďalších vydaných albumov neprekonal.
Na svojom konte má dodnes devätnásť albumov, tým najnovším je Shine, ktorý vydala v septembri 2007. K diskografii patrí aj šesť live a sedemnásť kompilácií, najnovší box Joni Mitchell Archives – Vol. 3: The Asylum Years (1972–1975) vyšiel v októbri 2023.
V roku 1981 ju uviedli do Kanadskej hudobnej siene slávy, v roku 1996 získala kanadské vyznamenanie za celoživotné umelecké dielo, čo je najvyššie kanadské vyznamenanie v oblasti umenia. Nové milénium začala v roku 2000 hviezdou na kanadskom chodníku slávy. Na 44. odovzdávaní cien Grammy v roku 2002 jej udelili cenu za celoživotné dielo. Od roku 2011 sa venuje viac výtvarnému umeniu, diela však nepredáva, vystavuje ich iba pri mimoriadnych príležitostiach.
V marci 2015 utrpela mozgovú aneuryzmu. Liečba trvala viac ako rok, kým sa opäť vrátila do bežného života. V septembri 2018 vychádza dokumentárny film režiséra Murrayho Lernera Both Sides Now: Live at the Isle of Wight Festival 1970, ktorý obsahoval obnovené záznamy a predtým nevydané rozhovory so speváčkou. Na oslavu jej 75. narodenín sa uskutočnil 7. novembra 2018 koncert Joni 75: A Birthday Celebration v Los Angeles.
K verejným vystúpeniam sa vrátila v roku 2021, osobne si prevzala niekoľko ocenení. Naživo vystúpila na festivale Newport Folk Festival v júni 2022. V apríli 2022 bola ocenená ako osobnosť roka 2022 MusiCares od Recording Academy. V roku 2023 získala Gershwinovu cenu za celoživotný prínos k populárnej hudbe.
Roberta Joan Mitchellová sa narodila 7. novembra 1943 vo Fort Macleod v kanadskej provincii Alberta, do rodiny vojenského letca a učiteľky. Prvé roky strávila na vojenských základniach, ale keď mala 11 rokov, jej rodina presťahovala do Saskatonu. V škole ju najviac bavilo maľovanie, hru na gitare sa naučila sama. Spievať začala v malých kluboch v Saskatone, neskôr v Toronte.
V roku 1965 sa presťahovala do Spojených štátov, kde začala s koncertovaním. Usadila sa v Kalifornii a v marci 1968 vydala debutový album Song to a Seagull. Úspech s ním nezískala, v rebríčku sa dostal iba na 189. miesto. Lepšie dopadol druhý album Clouds, ktorý sa v USA dostal na 31. miesto, v Kanade bol na 22. mieste.
Všetko sa zmenilo štvrtým albumom Blue z júna 1971. Ten bol označovaný ako jeden z najlepších albumov všetkých čias, americký hudobný dvojtýždenník Rolling Stone ho zaradil na 30. miesto medzi 500 najlepších albumov všetkých čias. V januári 1974 vychádza šiesty štúdiový album Court and Spark. Bol jej najpredávanejším a obsahoval hity ako Help Me a Free Man in Paris. V Kanade sa dostal na prvé a v USA na druhé miesto rebríčka. Tento úspech už žiaden z ďalších vydaných albumov neprekonal.
Na svojom konte má dodnes devätnásť albumov, tým najnovším je Shine, ktorý vydala v septembri 2007. K diskografii patrí aj šesť live a sedemnásť kompilácií, najnovší box Joni Mitchell Archives – Vol. 3: The Asylum Years (1972–1975) vyšiel v októbri 2023.
V roku 1981 ju uviedli do Kanadskej hudobnej siene slávy, v roku 1996 získala kanadské vyznamenanie za celoživotné umelecké dielo, čo je najvyššie kanadské vyznamenanie v oblasti umenia. Nové milénium začala v roku 2000 hviezdou na kanadskom chodníku slávy. Na 44. odovzdávaní cien Grammy v roku 2002 jej udelili cenu za celoživotné dielo. Od roku 2011 sa venuje viac výtvarnému umeniu, diela však nepredáva, vystavuje ich iba pri mimoriadnych príležitostiach.
V marci 2015 utrpela mozgovú aneuryzmu. Liečba trvala viac ako rok, kým sa opäť vrátila do bežného života. V septembri 2018 vychádza dokumentárny film režiséra Murrayho Lernera Both Sides Now: Live at the Isle of Wight Festival 1970, ktorý obsahoval obnovené záznamy a predtým nevydané rozhovory so speváčkou. Na oslavu jej 75. narodenín sa uskutočnil 7. novembra 2018 koncert Joni 75: A Birthday Celebration v Los Angeles.
K verejným vystúpeniam sa vrátila v roku 2021, osobne si prevzala niekoľko ocenení. Naživo vystúpila na festivale Newport Folk Festival v júni 2022. V apríli 2022 bola ocenená ako osobnosť roka 2022 MusiCares od Recording Academy. V roku 2023 získala Gershwinovu cenu za celoživotný prínos k populárnej hudbe.