Benz a jeho nasledovníci autá neustále zdokonaľovali a vylepšovali. Vytvorili priemysel s obratom stoviek miliárd eur, ktorý v súčasnosti po celom svete zamestnáva milióny ľudí.
Autor TASR
Mühlburg/Bratislava 25. novembra (TASR) – Nemecký konštruktér motorov a automobilov Karl Benz je mnohými považovaný za otca automobilu, pretože vytvoril prvé prakticky použiteľné moderné vozidlo tohto druhu a zaviedol jeho sériovú výrobu. Narodil sa 25. novembra 1844, teda pred 180 rokmi.
Benz a jeho nasledovníci autá neustále zdokonaľovali a vylepšovali. Vytvorili priemysel s obratom stoviek miliárd eur, ktorý v súčasnosti po celom svete zamestnáva milióny ľudí. Už viacero rokov má výraznú stopu aj v slovenskej ekonomike. Globálne nabral kurz cez hybridnú sféru v dlhšom výhľade na elekromobilizmus.
Karl Friedrich Benz sa narodil 25. novembra 1844 ako Karl Friedrich Michael Vaillant v meste Mühlburg, ktoré je dnes štvrťou mesta Karlsruhe v nemeckej spolkovej krajine Bádensko-Württembersko. Matka Josephine Vaillantová a otec Johann Georg Benz sa vzali až niekoľko mesiacov po jeho narodení – podľa vtedy platných zákonov získal otcove priezvisko až po zosobášení rodičov. Keď mal iba dva roky, jeho otec zomrel na zápal pľúc, jeho matka však napriek ťažkej finančnej situácii urobila maximum pre jeho dobré vzdelanie. V škole exceloval a stal sa inžinierom lokomotív ako jeho otec. Po škole vystriedal niekoľko rôznych zamestnaní, v žiadnom z nich sa však nenašiel.
V roku 1871 si s Augustom Ritterom založili v Mannheime zlievareň železa a strojnú dielňu, no finančne sa im nedarilo a stroje im boli po roku súdne zhabané. Finančné problémy zažehnala jeho snúbenica Bertha Ringerová, ktorá zo svojho vena kúpila Ritterov podiel v spoločnosti. Bolo to prvýkrát, čo svojho muža podporila, nie však naposledy. Bertha sa tiež zaujímala o motory a automobily, no v Bádenskom veľkovojvodstve jej legislatíva zakazovala študovať.
Benz po svadbe ďalej pracoval v továrni, ktorú s manželkou vlastnili. V roku 1878 začal v snahe zvýšiť príjmy domácnosti pracovať na nových patentoch. Najskôr sa zameral na vytvorenie spoľahlivého dvojdobého benzínového motora – patent naň získal 28. júna 1880.
Počas práce na dvojtaktnom motore si nechal patentovať aj niekoľko ďalších vecí – škrtiacu klapku, elektrické zapaľovanie paliva iskrou z batérie, elektrické sviečky, karburátor, spojku, prevodovku a vodný chladič.
Benz bol geniálny konštruktér, no trpel podobným neduhom ako iní technickí géniovia – nebol dobrý podnikateľ. Počas života založil niekoľko spoločností a z niektorých pre nespokojnosť odišiel. V roku 1883 však Benz, Max Rose a Friedrich Wilhelm Eßlinger založili spoločnosť na výrobu priemyselných strojov „Benz & Companie Rheinische Gasmotoren-Fabrik“ (Benz & Cie). Spoločnosti sa darilo, rástla a Benz dostal príležitosť pracovať na vývoji „koča bez koňa“ – automobilu.
Automobil vychádzal z Benzovej záľuby – cyklistiky. Automobil Benz Patent-Motorwagen mal tri kolesá (jedno vpredu, dve vzadu) vypletené oceľovými špicmi podobne ako kolesá bicyklov. Poháňal ho štvordobý jednovalcový motor Benzovho návrhu umiestnený medzi zadnými kolesami. Motor nechladil uzavretý chladič, ale odparovacie chladenie, auto preto napriek absencií koní potrebovalo pravidelne „napojiť“ vodou. Motor mal výkon 0,75 konskej sily a auto dokázal poháňať rýchlosťou až 13 kilometrov za hodinu Výkon na nápravu prenášali dve valčekové reťaze používané aj na bicykloch. Auto však bez pomoci do kopca vytlačiť nedokázal.
Patent na „motorový koč“ Benz získal 29. januára 1886, predávať ho začal v roku 1888. Väčšina smerovala do Francúzska, doma však veľký záujem nevzbudili. Boli drahé, čmudili a boli považované za nespoľahlivé. Názor verejnosti na autá zmenila až Bertha Benzová, ktorá spolu so svojimi dvoma dospievajúcimi synmi Richardom a Eugenom 5. augusta 1888 absolvovala 104-kilometrovú jazdu z Mannheimu do Pforzheimu, aby navštívila svoju matku. Musela vyriešiť niekoľko problémov – väčšinu ciest tvorili koľaje vyjazdené vozmi neveľmi vhodné pre automobily. Auto spaľovalo ligroín, no čerpacie stanice neexistovali a tak ho kupovala v lekárňach. Opravila niekoľko porúch vozidla a vynašla niekoľko zlepšení. Jedným z nich bolo brzdové obloženie z kože, ktoré na brzdy pripevnil obuvník.
Bertha svojím kúskom vzbudila pozornosť celého sveta. Dopyt po autách začal postupne stúpať a v roku 1899 bola spoločnosť Benz & Cie najväčšou automobilkou s 589 vyrobenými kusmi. V roku 1895 vyrobil Karl Benz tiež prvé autobusy poháňané motormi s interným spaľovaním – dokázali naraz odviezť až osem ľudí.
Karl Benz zomrel 4. apríla 1929 v nemeckom meste Ladenburg a je pochovaný na miestnom cintoríne. Jeho titul „otec automobilu“ býva niekedy spochybňovaný – on sám totiž neprišiel s konceptom automobilu, už pred patentovaním jeho vozidla sa objavili pokusy o jeho vytvorenie. Využívali nielen motor s vnútorným spaľovaním, ale aj vodík alebo dokonca elektromotory. Benzov automobil bol však prvý moderný, prakticky použiteľný a v sériovej výrobe.
Benz a jeho nasledovníci autá neustále zdokonaľovali a vylepšovali. Vytvorili priemysel s obratom stoviek miliárd eur, ktorý v súčasnosti po celom svete zamestnáva milióny ľudí. Už viacero rokov má výraznú stopu aj v slovenskej ekonomike. Globálne nabral kurz cez hybridnú sféru v dlhšom výhľade na elekromobilizmus.
Karl Friedrich Benz sa narodil 25. novembra 1844 ako Karl Friedrich Michael Vaillant v meste Mühlburg, ktoré je dnes štvrťou mesta Karlsruhe v nemeckej spolkovej krajine Bádensko-Württembersko. Matka Josephine Vaillantová a otec Johann Georg Benz sa vzali až niekoľko mesiacov po jeho narodení – podľa vtedy platných zákonov získal otcove priezvisko až po zosobášení rodičov. Keď mal iba dva roky, jeho otec zomrel na zápal pľúc, jeho matka však napriek ťažkej finančnej situácii urobila maximum pre jeho dobré vzdelanie. V škole exceloval a stal sa inžinierom lokomotív ako jeho otec. Po škole vystriedal niekoľko rôznych zamestnaní, v žiadnom z nich sa však nenašiel.
V roku 1871 si s Augustom Ritterom založili v Mannheime zlievareň železa a strojnú dielňu, no finančne sa im nedarilo a stroje im boli po roku súdne zhabané. Finančné problémy zažehnala jeho snúbenica Bertha Ringerová, ktorá zo svojho vena kúpila Ritterov podiel v spoločnosti. Bolo to prvýkrát, čo svojho muža podporila, nie však naposledy. Bertha sa tiež zaujímala o motory a automobily, no v Bádenskom veľkovojvodstve jej legislatíva zakazovala študovať.
Benz po svadbe ďalej pracoval v továrni, ktorú s manželkou vlastnili. V roku 1878 začal v snahe zvýšiť príjmy domácnosti pracovať na nových patentoch. Najskôr sa zameral na vytvorenie spoľahlivého dvojdobého benzínového motora – patent naň získal 28. júna 1880.
Počas práce na dvojtaktnom motore si nechal patentovať aj niekoľko ďalších vecí – škrtiacu klapku, elektrické zapaľovanie paliva iskrou z batérie, elektrické sviečky, karburátor, spojku, prevodovku a vodný chladič.
Benz bol geniálny konštruktér, no trpel podobným neduhom ako iní technickí géniovia – nebol dobrý podnikateľ. Počas života založil niekoľko spoločností a z niektorých pre nespokojnosť odišiel. V roku 1883 však Benz, Max Rose a Friedrich Wilhelm Eßlinger založili spoločnosť na výrobu priemyselných strojov „Benz & Companie Rheinische Gasmotoren-Fabrik“ (Benz & Cie). Spoločnosti sa darilo, rástla a Benz dostal príležitosť pracovať na vývoji „koča bez koňa“ – automobilu.
Automobil vychádzal z Benzovej záľuby – cyklistiky. Automobil Benz Patent-Motorwagen mal tri kolesá (jedno vpredu, dve vzadu) vypletené oceľovými špicmi podobne ako kolesá bicyklov. Poháňal ho štvordobý jednovalcový motor Benzovho návrhu umiestnený medzi zadnými kolesami. Motor nechladil uzavretý chladič, ale odparovacie chladenie, auto preto napriek absencií koní potrebovalo pravidelne „napojiť“ vodou. Motor mal výkon 0,75 konskej sily a auto dokázal poháňať rýchlosťou až 13 kilometrov za hodinu Výkon na nápravu prenášali dve valčekové reťaze používané aj na bicykloch. Auto však bez pomoci do kopca vytlačiť nedokázal.
Patent na „motorový koč“ Benz získal 29. januára 1886, predávať ho začal v roku 1888. Väčšina smerovala do Francúzska, doma však veľký záujem nevzbudili. Boli drahé, čmudili a boli považované za nespoľahlivé. Názor verejnosti na autá zmenila až Bertha Benzová, ktorá spolu so svojimi dvoma dospievajúcimi synmi Richardom a Eugenom 5. augusta 1888 absolvovala 104-kilometrovú jazdu z Mannheimu do Pforzheimu, aby navštívila svoju matku. Musela vyriešiť niekoľko problémov – väčšinu ciest tvorili koľaje vyjazdené vozmi neveľmi vhodné pre automobily. Auto spaľovalo ligroín, no čerpacie stanice neexistovali a tak ho kupovala v lekárňach. Opravila niekoľko porúch vozidla a vynašla niekoľko zlepšení. Jedným z nich bolo brzdové obloženie z kože, ktoré na brzdy pripevnil obuvník.
Bertha svojím kúskom vzbudila pozornosť celého sveta. Dopyt po autách začal postupne stúpať a v roku 1899 bola spoločnosť Benz & Cie najväčšou automobilkou s 589 vyrobenými kusmi. V roku 1895 vyrobil Karl Benz tiež prvé autobusy poháňané motormi s interným spaľovaním – dokázali naraz odviezť až osem ľudí.
Karl Benz zomrel 4. apríla 1929 v nemeckom meste Ladenburg a je pochovaný na miestnom cintoríne. Jeho titul „otec automobilu“ býva niekedy spochybňovaný – on sám totiž neprišiel s konceptom automobilu, už pred patentovaním jeho vozidla sa objavili pokusy o jeho vytvorenie. Využívali nielen motor s vnútorným spaľovaním, ale aj vodík alebo dokonca elektromotory. Benzov automobil bol však prvý moderný, prakticky použiteľný a v sériovej výrobe.