Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ako básnik sa čitateľom predstavil v roku 1997 zbierkou lyricko-filozofických básní Tehilim, ktorá tiež niesla výrazné stopy autobiografickosti.
Autor TASR
Bratislava 29. januára (TASR) - Kazateľ Cirkvi bratskej, publicista a spisovateľ Daniel Pastirčák sa intenzívne venuje aj divadelnej či výtvarnej tvorbe. V utorok 29. januára sa všestranný umelec dožíva 60 rokov.
Daniel Pastirčák sa narodil 29. januára 1959 v Prešove. V Košiciach študoval na Strednej umeleckej škole (SUŠ), odbor keramika. Keď v máji 1977 spolu s priateľmi zorganizoval výstavu alternatívneho umenia, zo školy ho vylúčili. Nasledovalo krátke životné obdobie, v ktorom vystriedal viacero zamestnaní, medzi nimi aj kuriózne profesie ako pitevný zriadenec či žeriavnik. Štúdium dokončil v roku 1979 a pridal k nemu aj ďalšie dva roky štúdia odboru reštaurovanie na dvojročnej nadstavbe SUŠ v Bratislave.
V rokoch 1979–1980 pracoval v bratislavskej Mestskej galérii. Teológiu vyštudoval v rokoch 1983–1987 na Slovenskej evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po jej absolvovaní v roku 1987 sa stal kazateľom Cirkvi bratskej v Michalovciach. Od roku 1992 pôsobí ako kazateľ Cirkvi bratskej v Bratislave.
Svoje verše, prózy a eseje publikoval počas 80. a 90. rokoch 20. storočia vo viacerých periodikách - v Slovenských pohľadoch a Tvorbe T, neskôr v literárnom časopise Romboid a v časopise Mosty.
Ako jeden zo šiestich autorov prispel do Antológie kresťansky orientovaných rozprávok s názvom Rozprávky zo šípového kra (1991). Knižne debutoval v roku 1993 meditatívnymi rozprávkami Damianova rieka. Rozprávky o láske a večnosti. Svoju prvú publikáciu doplnil vlastnými ilustráciami.
V roku 2000 mu vyšla rozprávková sága Čintet, alebo more na konci sveta, s ktorou získal cenu VÚB. V tvorbe pre deti Daniel Pastirčák pridal Rozprávky z lepšieho sveta (2008), nasledovali knihy Slovo pred slovom. Proglas pre deti a ich rodičov (2012), O kresbe, čo ožila (2014), Rozprávka o lietajúcej Alžbetke (2016) a napokon tri rozprávkové príbehy kazateľa, výtvarníka a básnika s názvom Starec a dieťa (2017).
Ako básnik sa čitateľom predstavil v roku 1997 zbierkou lyricko-filozofických básní Tehilim, ktorá tiež niesla výrazné stopy autobiografickosti. V roku 2005 publikoval druhú básnickú zbierku Kristus v Bruseli. Tretia zbierka poézie s názvom V mu vyšla v roku 2013. Recenzentka Alexandra Pechová jej názov charakterizovala slovami: "V ako večnosť slova, ktoré trvá. V ako večnosť myšlienky. V vo v – viera vo večnosť poézie." O Pastirčákových veršoch tiež napísala: "Milovať a nič neočakávať, to je gro Pastirčákovej viery v Boha. V jeho poézii sa všetko deje a zároveň sa nič ešte neudialo, a v strede toho všetkého je Boh."
Daniel Pastirčák sa venuje aj náboženskej literatúre (Malá kniha o vzťahoch - 2008, Kázne. Zdravé telo v kóme - 2010 a Malá kniha o srdci - 2012). Spolu s Josefom Sýkorom je spoluautorom knihy Boží strom zla (2014), ktorá ponúka pohľad na dve základné časti Biblie. V nasledujúcom roku mu vyšla kniha Vietor seje, kam chce I.
Z jeho tvorby pre divadlo možno spomenúť preklad hry Večierok od T. S. Eliota (2000). Je autorom hier Svätá Dorota (2004) a Vrchol v hmle (2005).
Daniel Pastirčák sa v roku 1994 zúčastnil na Medzinárodnom bienále knižnej ilustrácie v Martine, o tri roky neskôr na Bienále ilustrácií Bratislava. V tom istom roku mal samostatnú výstavu v Londýne, zúčastnil sa tiež na výstave Slovenské knižné ilustrácie v Múzeu umenia mesta Mikeli vo Fínsku. Ďalšiu samostatnú výstavu obrazov pripravil v roku 1998 v Prahe, v galerijnej kaviarni G + G a v priestoroch Rádia Slobodná Európa. V tom istom roku sa zúčastnil na kolektívnej putovnej výstave 55 svetových ilustrátorov z BIB '97 v Japonsku. V roku 2000 vystavoval svoje ilustrácie vo Vancouveri (Kanada). Za svoju literárnu a výtvarnú činnosť získal viacero medzinárodných ocenení.
Diváci ho mohli v minulom roku vidieť aj medzi účinkujúcimi v dokumente Válek režiséra Patrika Lančariča o rozporuplnej osobnosti normalizačného ministra kultúry a básnika Miroslava Válka. V jednej zo svojich kázní Daniel Pastirčák povedal: "Život nie je produkt, ktorý konzumujem, ale dielo, ktoré ja, maličký človek z prachu, tvorím spolu s nekonečným Bohom."
Daniel Pastirčák je ženatý, s manželkou Jaroslavou má tri deti, jeho dcéra Debora Pastirčáková vyštudovala réžiu a scenáristiku na Vysokej škole múzických umení, syn Jonatán je hudobník a Damián Pastirčák sa venuje výtvarnému umeniu a dizajnu.
Daniel Pastirčák sa narodil 29. januára 1959 v Prešove. V Košiciach študoval na Strednej umeleckej škole (SUŠ), odbor keramika. Keď v máji 1977 spolu s priateľmi zorganizoval výstavu alternatívneho umenia, zo školy ho vylúčili. Nasledovalo krátke životné obdobie, v ktorom vystriedal viacero zamestnaní, medzi nimi aj kuriózne profesie ako pitevný zriadenec či žeriavnik. Štúdium dokončil v roku 1979 a pridal k nemu aj ďalšie dva roky štúdia odboru reštaurovanie na dvojročnej nadstavbe SUŠ v Bratislave.
V rokoch 1979–1980 pracoval v bratislavskej Mestskej galérii. Teológiu vyštudoval v rokoch 1983–1987 na Slovenskej evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po jej absolvovaní v roku 1987 sa stal kazateľom Cirkvi bratskej v Michalovciach. Od roku 1992 pôsobí ako kazateľ Cirkvi bratskej v Bratislave.
Svoje verše, prózy a eseje publikoval počas 80. a 90. rokoch 20. storočia vo viacerých periodikách - v Slovenských pohľadoch a Tvorbe T, neskôr v literárnom časopise Romboid a v časopise Mosty.
Ako jeden zo šiestich autorov prispel do Antológie kresťansky orientovaných rozprávok s názvom Rozprávky zo šípového kra (1991). Knižne debutoval v roku 1993 meditatívnymi rozprávkami Damianova rieka. Rozprávky o láske a večnosti. Svoju prvú publikáciu doplnil vlastnými ilustráciami.
V roku 2000 mu vyšla rozprávková sága Čintet, alebo more na konci sveta, s ktorou získal cenu VÚB. V tvorbe pre deti Daniel Pastirčák pridal Rozprávky z lepšieho sveta (2008), nasledovali knihy Slovo pred slovom. Proglas pre deti a ich rodičov (2012), O kresbe, čo ožila (2014), Rozprávka o lietajúcej Alžbetke (2016) a napokon tri rozprávkové príbehy kazateľa, výtvarníka a básnika s názvom Starec a dieťa (2017).
Ako básnik sa čitateľom predstavil v roku 1997 zbierkou lyricko-filozofických básní Tehilim, ktorá tiež niesla výrazné stopy autobiografickosti. V roku 2005 publikoval druhú básnickú zbierku Kristus v Bruseli. Tretia zbierka poézie s názvom V mu vyšla v roku 2013. Recenzentka Alexandra Pechová jej názov charakterizovala slovami: "V ako večnosť slova, ktoré trvá. V ako večnosť myšlienky. V vo v – viera vo večnosť poézie." O Pastirčákových veršoch tiež napísala: "Milovať a nič neočakávať, to je gro Pastirčákovej viery v Boha. V jeho poézii sa všetko deje a zároveň sa nič ešte neudialo, a v strede toho všetkého je Boh."
Daniel Pastirčák sa venuje aj náboženskej literatúre (Malá kniha o vzťahoch - 2008, Kázne. Zdravé telo v kóme - 2010 a Malá kniha o srdci - 2012). Spolu s Josefom Sýkorom je spoluautorom knihy Boží strom zla (2014), ktorá ponúka pohľad na dve základné časti Biblie. V nasledujúcom roku mu vyšla kniha Vietor seje, kam chce I.
Z jeho tvorby pre divadlo možno spomenúť preklad hry Večierok od T. S. Eliota (2000). Je autorom hier Svätá Dorota (2004) a Vrchol v hmle (2005).
Daniel Pastirčák sa v roku 1994 zúčastnil na Medzinárodnom bienále knižnej ilustrácie v Martine, o tri roky neskôr na Bienále ilustrácií Bratislava. V tom istom roku mal samostatnú výstavu v Londýne, zúčastnil sa tiež na výstave Slovenské knižné ilustrácie v Múzeu umenia mesta Mikeli vo Fínsku. Ďalšiu samostatnú výstavu obrazov pripravil v roku 1998 v Prahe, v galerijnej kaviarni G + G a v priestoroch Rádia Slobodná Európa. V tom istom roku sa zúčastnil na kolektívnej putovnej výstave 55 svetových ilustrátorov z BIB '97 v Japonsku. V roku 2000 vystavoval svoje ilustrácie vo Vancouveri (Kanada). Za svoju literárnu a výtvarnú činnosť získal viacero medzinárodných ocenení.
Diváci ho mohli v minulom roku vidieť aj medzi účinkujúcimi v dokumente Válek režiséra Patrika Lančariča o rozporuplnej osobnosti normalizačného ministra kultúry a básnika Miroslava Válka. V jednej zo svojich kázní Daniel Pastirčák povedal: "Život nie je produkt, ktorý konzumujem, ale dielo, ktoré ja, maličký človek z prachu, tvorím spolu s nekonečným Bohom."
Daniel Pastirčák je ženatý, s manželkou Jaroslavou má tri deti, jeho dcéra Debora Pastirčáková vyštudovala réžiu a scenáristiku na Vysokej škole múzických umení, syn Jonatán je hudobník a Damián Pastirčák sa venuje výtvarnému umeniu a dizajnu.
