Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Len niekoľko stoviek jazykov zohráva poprednú úlohu vo vzdelávacom systéme a vo verejnej sfére, necelá stovka jazykov sa používa v digitálnom svete.
Autor TASR
Paríž/New York 20. februára (TASR) - Vyše 43 percentám z približne 6000 hovorených jazykov na svete hrozí zánik. Upozornila na to Organizácia Spojených národov (OSN) pri príležitosti Medzinárodného dňa materinského jazyka, ktorý pripadá na 21. februára.
Len niekoľko stoviek jazykov zohráva poprednú úlohu vo vzdelávacom systéme a vo verejnej sfére, necelá stovka jazykov sa používa v digitálnom svete. "To znamená, že každé dva týždne navždy zanikne jeden jazyk. S ním sa stráca kultúrne a intelektuálne dedičstvo," podčiarkla OSN.
Organizácia Spojených národov pre vzdelanie, vedu a kultúru (UNESCO) so sídlom v Paríži oslávi Medzinárodný deň materinského jazyka pod mottom: Jazyky bez hraníc. Miestne a cezhraničné jazyky môžu napomáhať mierový dialóg a prispievať k zachovaniu domorodého dedičstva, uviedlo UNESCO .
Jazyky z pohľadu ich komplexnosti - zahŕňajú v sebe identitu, komunikáciu, sociálnu integráciu a rozvoj - majú strategický význam pre národy a pre planétu. Globalizačný proces jazyky ohrozuje až tie úplne zanikajú. Lenže so zánikom jazyka sa navždy vytráca kultúrna rozmanitosť, ktorá predstavuje bohatstvo ľudstva. So zaniknutými jazykmi sa strácajú perspektívy, tradície, kolektívna pamäť a jedinečné svety myslenia a vyjadrovania, uviedla OSN.
Materinský jazyk predstavuje základ prvých interakcií človeka v spoločnosti. Vďaka zvládnutiu prvého či materinského jazyka človek nadobúda základné kompetencie: čítanie, písanie, počítanie, zdôraznila OSN. Pritom 40 percent obyvateľov planéty nemá prístup k vzdelávaniu v jazyku, ktorým hovoria alebo mu rozumejú. Treba konštatovať, že sa dosiahol pokrok v oblasti viacjazyčného vzdelávania založeného na materinskom jazyku. A to z dôvodu, že sa zvyšuje povedomie o dôležitosti materinského jazyka, najmä pokiaľ ide o deti predškolského veku, uviedla OSN.
Účastníci Generálnej konferencie UNESCO v novembri 1999 v Paríži schválili rezolúciu s odporúčaniami, aby sa vytvorili opatrenia na podporu viacjazyčnosti. Jedno z odporúčaní sa zameralo aj na podporu univerzálneho prístupu k internetu a multikultúrnosti vo svetových informačných sieťach.
Prvýkrát sa Medzinárodný deň materinského jazyka slávil v roku 2000. Tento deň má viesť k tomu, aby si všetky národy sveta uvedomili hodnotu jazykov.
Dátum 21. februára bol zvolený za Medzinárodný deň materinského jazyka na počesť študentov z Hnutia za bengálsky jazyk, ktorých v Dháke, súčasnom hlavnom meste Bangladéša, v ten deň v roku 1952 zastrelili príslušníci polície počas manifestácie na podporu ich materinského jazyka, bengálčiny. Študenti chceli, aby sa bengálčina stala v Bangladéši - vtedajšom Východnom Pakistane - druhým oficiálnym jazykom.
Valné zhromaždenie OSN 16. mája 2007 v rezolúcii 61/266 požiadalo členské štáty a sekretariát, aby "podporovali zachovanie a obranu všetkých jazykov, ktorými hovoria národy celého sveta".
Len niekoľko stoviek jazykov zohráva poprednú úlohu vo vzdelávacom systéme a vo verejnej sfére, necelá stovka jazykov sa používa v digitálnom svete. "To znamená, že každé dva týždne navždy zanikne jeden jazyk. S ním sa stráca kultúrne a intelektuálne dedičstvo," podčiarkla OSN.
Organizácia Spojených národov pre vzdelanie, vedu a kultúru (UNESCO) so sídlom v Paríži oslávi Medzinárodný deň materinského jazyka pod mottom: Jazyky bez hraníc. Miestne a cezhraničné jazyky môžu napomáhať mierový dialóg a prispievať k zachovaniu domorodého dedičstva, uviedlo UNESCO .
Jazyky z pohľadu ich komplexnosti - zahŕňajú v sebe identitu, komunikáciu, sociálnu integráciu a rozvoj - majú strategický význam pre národy a pre planétu. Globalizačný proces jazyky ohrozuje až tie úplne zanikajú. Lenže so zánikom jazyka sa navždy vytráca kultúrna rozmanitosť, ktorá predstavuje bohatstvo ľudstva. So zaniknutými jazykmi sa strácajú perspektívy, tradície, kolektívna pamäť a jedinečné svety myslenia a vyjadrovania, uviedla OSN.
Materinský jazyk predstavuje základ prvých interakcií človeka v spoločnosti. Vďaka zvládnutiu prvého či materinského jazyka človek nadobúda základné kompetencie: čítanie, písanie, počítanie, zdôraznila OSN. Pritom 40 percent obyvateľov planéty nemá prístup k vzdelávaniu v jazyku, ktorým hovoria alebo mu rozumejú. Treba konštatovať, že sa dosiahol pokrok v oblasti viacjazyčného vzdelávania založeného na materinskom jazyku. A to z dôvodu, že sa zvyšuje povedomie o dôležitosti materinského jazyka, najmä pokiaľ ide o deti predškolského veku, uviedla OSN.
Účastníci Generálnej konferencie UNESCO v novembri 1999 v Paríži schválili rezolúciu s odporúčaniami, aby sa vytvorili opatrenia na podporu viacjazyčnosti. Jedno z odporúčaní sa zameralo aj na podporu univerzálneho prístupu k internetu a multikultúrnosti vo svetových informačných sieťach.
Prvýkrát sa Medzinárodný deň materinského jazyka slávil v roku 2000. Tento deň má viesť k tomu, aby si všetky národy sveta uvedomili hodnotu jazykov.
Dátum 21. februára bol zvolený za Medzinárodný deň materinského jazyka na počesť študentov z Hnutia za bengálsky jazyk, ktorých v Dháke, súčasnom hlavnom meste Bangladéša, v ten deň v roku 1952 zastrelili príslušníci polície počas manifestácie na podporu ich materinského jazyka, bengálčiny. Študenti chceli, aby sa bengálčina stala v Bangladéši - vtedajšom Východnom Pakistane - druhým oficiálnym jazykom.
Valné zhromaždenie OSN 16. mája 2007 v rezolúcii 61/266 požiadalo členské štáty a sekretariát, aby "podporovali zachovanie a obranu všetkých jazykov, ktorými hovoria národy celého sveta".
