Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ľudia môžu vtáčiky prikrmovať aj na svojich balkónoch alebo záhradách, v blízkosti svojich obydlí. Je to totiž aj pekné prírodné divadlo.
Autor TASR
Prievidza 30. decembra (TASR) – V týchto dňoch, keď na väčšine Slovenska nastali mrazy, ľudia by mali vtáčiky vo väčšej miere prikrmovať. Sú to vtáky, ktoré na Slovensku bežne zimujú, alebo prilietavajú zimovať zo severných častí Európy. Viac potravy im treba do kŕmidiel nasypať, keď je tuhý mráz a menej, keď mráz poľaví. Vtedy si totiž vtáčiky ešte dokážu na drevinách čiastočne potravu nájsť, napríklad zvyšky hmyzu, larvy alebo červíky. Radí to ochranár prírody, popredný slovenský ornitológ, člen výboru Slovenskej ornitologickej spoločnosti BirdLife Slovensko z Prievidze Vladimír Slobodník.
Sám každoročne venuje značné množstvo vlastných prostriedkov na nákup krmiva. Prakticky každý deň, vrátane sviatočných, vozí na vybudované prekryté kŕmidlá predovšetkým slnečnicové, ale aj iné olejnaté semená. Je to zároveň miesto, kde za vhodného počasia, teda bez vetra a bez sneženia, spolu s ďalšími ornitológmi nastavujú siete na odchyt vtákov, aby ich mohli okrúžkovať.
Ľudia môžu vtáčiky prikrmovať aj na svojich balkónoch alebo záhradách, v blízkosti svojich obydlí. Je to totiž aj pekné prírodné divadlo. Ak niekto začne vtáky prikrmovať, mal by tak robiť po celú zimu. Vtáky si totiž na to zvyknú a ak niekto im prestane dlhší čas sypať ďalšiu potravu, vyhladujú sa a môžu uhynúť, tvrdí ornitológ. Dôležité takisto je umiestniť kŕmidlo v dostatočnej výške, aby sa k sústredeným vtákom nedostali mačky alebo iní predátori.
Najvhodnejšou pochúťkou pre drobné vtáky sú semená. Predovšetkým spomínané slnečnicové, ale môže to byť aj mak, nesolené arašidy a aj vlašské orechy. Najmä ak gazdinky pri lúskaní orechov nájdu napadnuté jadrá hmyzom, práve tie sú pre spevavcov najvhodnejšie. Okrem toho niektoré druhy si pochutia aj na surovom hovädzom loji. Na takúto hostinu sa zvyčajne zletia zo širokého okolia prevažne sýkorky veľké či belasé, červienky, pinky, čížiky, glezgy, alebo stehlíky či pinky severské. Vzácne prilietavé sú aj ďatle, ktoré sa najviac zaujímajú o loj. Drozdy čierne alebo čvíkotavé si pochutnajú aj na ovocí, ktoré zostalo na stromoch, alebo je popadané pod nimi, vysvetľuje ornitológ.
Sám každoročne venuje značné množstvo vlastných prostriedkov na nákup krmiva. Prakticky každý deň, vrátane sviatočných, vozí na vybudované prekryté kŕmidlá predovšetkým slnečnicové, ale aj iné olejnaté semená. Je to zároveň miesto, kde za vhodného počasia, teda bez vetra a bez sneženia, spolu s ďalšími ornitológmi nastavujú siete na odchyt vtákov, aby ich mohli okrúžkovať.
Ľudia môžu vtáčiky prikrmovať aj na svojich balkónoch alebo záhradách, v blízkosti svojich obydlí. Je to totiž aj pekné prírodné divadlo. Ak niekto začne vtáky prikrmovať, mal by tak robiť po celú zimu. Vtáky si totiž na to zvyknú a ak niekto im prestane dlhší čas sypať ďalšiu potravu, vyhladujú sa a môžu uhynúť, tvrdí ornitológ. Dôležité takisto je umiestniť kŕmidlo v dostatočnej výške, aby sa k sústredeným vtákom nedostali mačky alebo iní predátori.
Najvhodnejšou pochúťkou pre drobné vtáky sú semená. Predovšetkým spomínané slnečnicové, ale môže to byť aj mak, nesolené arašidy a aj vlašské orechy. Najmä ak gazdinky pri lúskaní orechov nájdu napadnuté jadrá hmyzom, práve tie sú pre spevavcov najvhodnejšie. Okrem toho niektoré druhy si pochutia aj na surovom hovädzom loji. Na takúto hostinu sa zvyčajne zletia zo širokého okolia prevažne sýkorky veľké či belasé, červienky, pinky, čížiky, glezgy, alebo stehlíky či pinky severské. Vzácne prilietavé sú aj ďatle, ktoré sa najviac zaujímajú o loj. Drozdy čierne alebo čvíkotavé si pochutnajú aj na ovocí, ktoré zostalo na stromoch, alebo je popadané pod nimi, vysvetľuje ornitológ.
