Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ľudia v tomto kraji, ktorý patril do Muránskeho panstva, sa živili predovšetkým pastierstvom a prácou s drevom. Je tam preto silná tradícia práce s koňmi, čoho dôkazom sú aj novodobé furmanské súťaže.
Autor TASR
Pohorelá 21. júla (TASR) - Je všeobecne známe, že súčasný spisovný jazyk Slovákov, ktorý bol uzákonený v roku 1843, vychádza z kultúrnej stredoslovenčiny. Napriek tomu predstava, že na strednom Slovensku sa hovorí výhradne spisovne, môže byť skutočne mätúca. Dôkazom je dedina Pohorelá v okrese Brezno, kde majú dokonca aj vlastný Pohoreľsko-slovenský slovník. Je zverejnený na webovej stránke obce, obsahuje viac než tisíc miestnych výrazov i slovných spojení a je stále živý. Postupne ho dopĺňajú o "nové", zabudnuté miestne výrazy.
Prvá úradná písomná zmienka o tejto horehronskej dedine pochádza z roku 1612. Ľudia v tomto kraji, ktorý patril do Muránskeho panstva, sa živili predovšetkým pastierstvom a prácou s drevom. Je tam preto silná tradícia práce s koňmi, čoho dôkazom sú aj novodobé furmanské súťaže.
V 18. storočí tu otvorili železnorudné bane a postavili železiareň, ktoré neskôr prevzali Coburgovci a tí v obci vytvorili správu, čím sa tento železiarsky komplex stal najvýznamnejším v celej Gemerskej župe. V roku 1833 tam Karol Heyssl postavil prvú valcovňu plechov vo vtedajšom Uhorsku.
Piesne a zvyky Pohorelej pomáha dnes udržiavať detský folklórny súbor Mladosť a mužská spevácka skupina FSk Kráľova hoľa. Každoročne sa tam koná aj súťaž v ručnom kosení trávy.
K štvrtej najväčšej obci Horehronia patrí aj osada Pohorelská Maša, kde Rozvojová agentúra Banskobystrického samosprávneho kraja plánuje revitalizáciu historického Coburgovského parku. Z plánu obnovy na to získala viac než 845.000 eur.
Ľudia z tejto obce spod Orlovej hole s vyše 2100 obyvateľmi medzi sebou hovoria v miestnom pohorelskom dialekte. Aj keď staré zvyky ustupujú modernej dobe, tí skôr narodení stále medzi sebou hovoria tak, ako ich predkovia. Keď tam stretnete babku v zástere, ako sa baví so svojou susedou, môže sa stať, že jej nebudete rozumieť. V miestnom nárečí však hovoria i mladí, čo sa dá zistiť aj z ich komunikácie na sociálnych sieťach.
"Pohorelský jazyk je pre mňa jeden z najkrajších, je to môj rodný jazyk, ktorý ma naučili moji rodičia a my ho učíme naše deti a vnukov. Pohorelčina je pre mňa veľká sviatosť, múdrosť, dar. Keď prídeme do sveta, akonáhle sa pozrieme Pohorelčanovi do očí, začneme hovoriť po pohorelsky. Naši predkovia dar tejto reči zapisovali do piesní," povedal pre TASR známy folklorista Jozef Mak.
K svojej rodnej obci sa vyznal slovom i spevom: Pohorelá, Pohorelá je pekná dedina, však sa jej na Horehroní nevyrovná iná. Chlapci sú tam ako jedle, dievky ako ľalie, že ich ani maliar tak nevymaľuje. Čože sú to za dievčatá, to prekrásne Hronky, po hlase ich nepoznáte? Veď to Pohoreľky, zaspievajú, zatancujú pod hoľou Orlovou, ich hlas sa pekne ozýva dolu Pohorelou.
"Pohorelá leží pod prekrásnou Orlovou hoľou a hoci vyše 40 rokov žijem v Banskej Bystrici, moje srdce sa vždy vracia na Horehronie. Mám brata Janka, ktorý má Ľudovú hudbu Jána Maka, celá naša rodina hráva a spieva. Ľudové piesne máme v srdci. Som hrdý Pohorelčan, Banskobystričan a Slovák," dodal Mak.
PREČÍTAJTE SI SPRÁVU O DEDINE POHORELÁ AJ V DIALEKTE:
Je fšeobecňe znamë, sučasn spisovny. jazy.k Slovakof, kotër by.l uzakoňeny. v roku 1843, vy.chadza s kulturňej sredoslovenčy.ny. Napreky tomu prectava, žëvna sriedňim Slovensku së gvari vy.hradňe spisovňe, možë by.zť skutočňe mjiatuca. Dokazëm je ďeďina Pohorela v okrese Brezno, ďe maju dokonca i vlasnë Pohoreľsko - slovensky slovnik. Je zverejňeny. na webovej stranky obcë, obsahuje vjiac jak tisic miestny.ch vy.razof i slovny.ch spojeňi a je furt žy.vy. Postupňe go doplňjaju o "novë", zaby.dnotë miestnë vy.razy.
Prfša uriadna pisomna zmienka o tutej horehronskej ďeďiňe pochadza z roku 1612. Ľuďe f tutom kraju, kotër patril do Muranskego panstva, së žy.viľi predëfšëtkym pastërtvëm a robotom z drevom. Je tam preto mocna tradicy.ja roboty. s koňami, čego dokazëm so i novodobë furmanske suťažë.
V osemnacty.m storoču tu otvorili zeľeznorudnë baňe a postavili zeľeziareň, kotrë pozdejšë prevzioľi znami Coburgofci a toti v obcy. vy.tvoriľi spravë, čy.m se tutën zeľeziarsky kompleks stal najvy.znamňejšy.m f calej Gemerskej župe. V roku 1883 tam Karoľ Heyssl postavjal vaľcovňe bľachöf v ftedajšëm Uhorsku.
Pesňe a zvy.ky Pohorelej pomaha ňeska utrimovať decky folklorny. subor Mlodosť a Chlopska spevacka skupina FSK Kraľova hoľa. Každoročňe se tam kona i suťaš v ručnëm koseňu travy. Ku štvrtej najvjiačej obcë Horehroňa patri i osada Pohoreľska Maša, ďe Rozvojova agentura BBSK planuje revitalizacje historickego Coburgofskego parku. Z planu obnovy. na to ziskala vjac jak 845.000 eur.
Ľuďe s tutej obcë spod Orlovej hoľi z vy.šej 2100 oby.vaťeľmi medzë sebom gvaro v miestny.m pohoreľskym dijalekťe. I keť starë zvy.ky ustupujo moderňej dobe, toti skor narodeňi furt medzy. sebom gvario tak, jak ich predkove. Keť tam stretnete babu v šurce, jak se bavi z svojom susedom, možë së stanoť, žë jej nebďeťe rozumiëť. V miestny.m nareču šak gvario i mloďi, čo se da zisťiť z ich komunikaciji na socialny.ch seťoch.
"Pohoreľskyjazy.k je pre mňe jedën z najhrdšy.ch, je to moj rodny. jazy.k, kotërme naučy.li moji rodičove a my. go učy.më našë ďeťi i vnukof. Pohoreľčy.na je pre mňe veľka svjiatosť, mudrosť, dar. Keť priďemë do sveta, ľen čo pozrem Pohoreľcovi do očy., začňemë gvarieť po pohoreľsku. Naši predkove dar tutej rečy. zapisovali do pesňi," poveďial pre TASR znamy. folklorista, nositeľ horehronskego ľudovëgo spevu Jozef Mak.
Ku svojej rodňej obcy. Se vy.znal slovom i spevom: Pohorela, Pohorela je pekna ďeďina, šaksv jej na Horehroňu nevy.rovna ina. Chlopci su tam jako jedle, ďiefky jak ľaľije, že ich ani maľarič tak nevy.maľuje. Čože su to za ďefčata, to prekrasnë hronky, po hlase ich ňepoznaťe? Veť to Pohoreľky, zaspevaju, zatancuju pod hoľom Orlovom, ich hlas se pekňe ozy.va dolu Pohorelom.
"Pohorela ležy. pot prekrasnom Orlovom hoľom a choc i vy.šej 40 rokof žy.jem v Banskej By.stricë, moje sërcë se furt vraca na Horehroňa. Mom brata Janka, kotër ma Ľudovë hudbë Jana Maka, cala naša fameľija hrava a speva. Ľudovë pesňe momë f sërcu. Žëch hrdy. Pohorelec, Banskoby.stričan a Slovak," pridal Mak.
Prvá úradná písomná zmienka o tejto horehronskej dedine pochádza z roku 1612. Ľudia v tomto kraji, ktorý patril do Muránskeho panstva, sa živili predovšetkým pastierstvom a prácou s drevom. Je tam preto silná tradícia práce s koňmi, čoho dôkazom sú aj novodobé furmanské súťaže.
V 18. storočí tu otvorili železnorudné bane a postavili železiareň, ktoré neskôr prevzali Coburgovci a tí v obci vytvorili správu, čím sa tento železiarsky komplex stal najvýznamnejším v celej Gemerskej župe. V roku 1833 tam Karol Heyssl postavil prvú valcovňu plechov vo vtedajšom Uhorsku.
Piesne a zvyky Pohorelej pomáha dnes udržiavať detský folklórny súbor Mladosť a mužská spevácka skupina FSk Kráľova hoľa. Každoročne sa tam koná aj súťaž v ručnom kosení trávy.
K štvrtej najväčšej obci Horehronia patrí aj osada Pohorelská Maša, kde Rozvojová agentúra Banskobystrického samosprávneho kraja plánuje revitalizáciu historického Coburgovského parku. Z plánu obnovy na to získala viac než 845.000 eur.
Ľudia z tejto obce spod Orlovej hole s vyše 2100 obyvateľmi medzi sebou hovoria v miestnom pohorelskom dialekte. Aj keď staré zvyky ustupujú modernej dobe, tí skôr narodení stále medzi sebou hovoria tak, ako ich predkovia. Keď tam stretnete babku v zástere, ako sa baví so svojou susedou, môže sa stať, že jej nebudete rozumieť. V miestnom nárečí však hovoria i mladí, čo sa dá zistiť aj z ich komunikácie na sociálnych sieťach.
"Pohorelský jazyk je pre mňa jeden z najkrajších, je to môj rodný jazyk, ktorý ma naučili moji rodičia a my ho učíme naše deti a vnukov. Pohorelčina je pre mňa veľká sviatosť, múdrosť, dar. Keď prídeme do sveta, akonáhle sa pozrieme Pohorelčanovi do očí, začneme hovoriť po pohorelsky. Naši predkovia dar tejto reči zapisovali do piesní," povedal pre TASR známy folklorista Jozef Mak.
K svojej rodnej obci sa vyznal slovom i spevom: Pohorelá, Pohorelá je pekná dedina, však sa jej na Horehroní nevyrovná iná. Chlapci sú tam ako jedle, dievky ako ľalie, že ich ani maliar tak nevymaľuje. Čože sú to za dievčatá, to prekrásne Hronky, po hlase ich nepoznáte? Veď to Pohoreľky, zaspievajú, zatancujú pod hoľou Orlovou, ich hlas sa pekne ozýva dolu Pohorelou.
"Pohorelá leží pod prekrásnou Orlovou hoľou a hoci vyše 40 rokov žijem v Banskej Bystrici, moje srdce sa vždy vracia na Horehronie. Mám brata Janka, ktorý má Ľudovú hudbu Jána Maka, celá naša rodina hráva a spieva. Ľudové piesne máme v srdci. Som hrdý Pohorelčan, Banskobystričan a Slovák," dodal Mak.
PREČÍTAJTE SI SPRÁVU O DEDINE POHORELÁ AJ V DIALEKTE:
Je fšeobecňe znamë, sučasn spisovny. jazy.k Slovakof, kotër by.l uzakoňeny. v roku 1843, vy.chadza s kulturňej sredoslovenčy.ny. Napreky tomu prectava, žëvna sriedňim Slovensku së gvari vy.hradňe spisovňe, možë by.zť skutočňe mjiatuca. Dokazëm je ďeďina Pohorela v okrese Brezno, ďe maju dokonca i vlasnë Pohoreľsko - slovensky slovnik. Je zverejňeny. na webovej stranky obcë, obsahuje vjiac jak tisic miestny.ch vy.razof i slovny.ch spojeňi a je furt žy.vy. Postupňe go doplňjaju o "novë", zaby.dnotë miestnë vy.razy.
Prfša uriadna pisomna zmienka o tutej horehronskej ďeďiňe pochadza z roku 1612. Ľuďe f tutom kraju, kotër patril do Muranskego panstva, së žy.viľi predëfšëtkym pastërtvëm a robotom z drevom. Je tam preto mocna tradicy.ja roboty. s koňami, čego dokazëm so i novodobë furmanske suťažë.
V osemnacty.m storoču tu otvorili zeľeznorudnë baňe a postavili zeľeziareň, kotrë pozdejšë prevzioľi znami Coburgofci a toti v obcy. vy.tvoriľi spravë, čy.m se tutën zeľeziarsky kompleks stal najvy.znamňejšy.m f calej Gemerskej župe. V roku 1883 tam Karoľ Heyssl postavjal vaľcovňe bľachöf v ftedajšëm Uhorsku.
Pesňe a zvy.ky Pohorelej pomaha ňeska utrimovať decky folklorny. subor Mlodosť a Chlopska spevacka skupina FSK Kraľova hoľa. Každoročňe se tam kona i suťaš v ručnëm koseňu travy. Ku štvrtej najvjiačej obcë Horehroňa patri i osada Pohoreľska Maša, ďe Rozvojova agentura BBSK planuje revitalizacje historickego Coburgofskego parku. Z planu obnovy. na to ziskala vjac jak 845.000 eur.
Ľuďe s tutej obcë spod Orlovej hoľi z vy.šej 2100 oby.vaťeľmi medzë sebom gvaro v miestny.m pohoreľskym dijalekťe. I keť starë zvy.ky ustupujo moderňej dobe, toti skor narodeňi furt medzy. sebom gvario tak, jak ich predkove. Keť tam stretnete babu v šurce, jak se bavi z svojom susedom, možë së stanoť, žë jej nebďeťe rozumiëť. V miestny.m nareču šak gvario i mloďi, čo se da zisťiť z ich komunikaciji na socialny.ch seťoch.
"Pohoreľskyjazy.k je pre mňe jedën z najhrdšy.ch, je to moj rodny. jazy.k, kotërme naučy.li moji rodičove a my. go učy.më našë ďeťi i vnukof. Pohoreľčy.na je pre mňe veľka svjiatosť, mudrosť, dar. Keť priďemë do sveta, ľen čo pozrem Pohoreľcovi do očy., začňemë gvarieť po pohoreľsku. Naši predkove dar tutej rečy. zapisovali do pesňi," poveďial pre TASR znamy. folklorista, nositeľ horehronskego ľudovëgo spevu Jozef Mak.
Ku svojej rodňej obcy. Se vy.znal slovom i spevom: Pohorela, Pohorela je pekna ďeďina, šaksv jej na Horehroňu nevy.rovna ina. Chlopci su tam jako jedle, ďiefky jak ľaľije, že ich ani maľarič tak nevy.maľuje. Čože su to za ďefčata, to prekrasnë hronky, po hlase ich ňepoznaťe? Veť to Pohoreľky, zaspevaju, zatancuju pod hoľom Orlovom, ich hlas se pekňe ozy.va dolu Pohorelom.
"Pohorela ležy. pot prekrasnom Orlovom hoľom a choc i vy.šej 40 rokof žy.jem v Banskej By.stricë, moje sërcë se furt vraca na Horehroňa. Mom brata Janka, kotër ma Ľudovë hudbë Jana Maka, cala naša fameľija hrava a speva. Ľudovë pesňe momë f sërcu. Žëch hrdy. Pohorelec, Banskoby.stričan a Slovak," pridal Mak.
